Hovorí sa o nej ako o slovenskom džezovom zázraku. Právom. Sama je presvedčená, že ak človek niečo veľmi chce, spojí sa celý vesmír, aby sa to podarilo. Jej najnovší počin je toho dôkazom.
V prvom rade by som sa opýtala pod akým menom budete vstupovať v našom rozhovore, lebo na Slovensku ste známa ako Hanka Gregušová, no používate aj skratky Hanka alebo Hanka G?
Stále som to ja, skrátené verzie používam v zahraničí, v USA, kde sa ľuďom ťažšie vyslovuje moje priezvisko. Takže môžeme pokojne pokračovať s menom Hanka.
Vedeli ste odmalička, že chcete spievať a že to nebude klasická pop music?
Spev sa mi odmalička automaticky spájal s tancom. Pôvodne som chcela profesionálne tancovať, aj som mala ponuku študovať na tanečnom konzervatóriu. To mi však vyhovorili rodičia, keďže by som musela bývať na internáte v útlom veku a podstúpiť denný baletný dril.
O hudobnom žánri som ako malá neuvažovala, inklinovala som k popu, ktorý bol vtedy populárny a našťastie v 80. rokoch to boli kvalitní umelci. Už ako 7-ročná som si spievala doma celé hodiny hlavne Whitney Houston, jej tetu Dionne Warwick, Michaela Jacksona... to boli platne, ktoré mi otec doniesol zo zahraničia.
Snívala som, že raz budem tancovať a spievať na pódiu. Až neskôr som ako tínedžerka pochopila, že černošská hudba ako funk, džez, R&B , ktorá sa mi najviac páčila, nemá na Slovensku tradíciu a že sa tým pádom zaradím do tzv. minoritného žánru.
Na Slovensku ste mali slušný kredit džezovej speváčky, napriek tomu vám naša malá krajina nestačila. Čo rozhodlo, že ste sa vybrali do New Yorku?
Nepovedala by som, že mi naša krajina nestačila, ale ako som už zmienila, džez u nás nemá tradíciu a v rámci možností som na Slovensku dosiahla svoj strop. Vycestovať som neplánovala, ponuka prišla od americkej džezovej speváčky a držiteľky niekoľkých ocenení Grammy, Cassandry Wilson, pre ktorú som otvárala koncert na Novej Scéne v roku 2014. New York je mekka džezovej scény, kde sa stretávajú najlepší hudobníci sveta.
Koľko rokov tam už žijete?
V auguste to bolo 5 rokov.
Aké boli prvé týždne, mesiace, kým ste sa rozpozerali a našli vhodných muzikantov na spoluprácu a koncertovanie?
Prvé týždne som strávila vo Woodstocku, v dome Cassandry Wilson, keďže som si hľadala bývanie v NY. Potom som sa presťahovala do Harlemu a začala chodiť na koncerty, jam sessions v džezových kluboch po celom NY, každý deň do 4-5 ráno. Bolo to vyčerpávajúce, ale bola to jediná cesta, ako dať o sebe vedieť, spoznať hudobníkov, vymeniť si čísla, ukázať, ako spievam. Boli to skvelé týždne.
Spoznala som v zásade celú džezovú scénu, ale tu je to tak, že zíde z očí, zíde z mysle, preto treba stále o sebe dávať vedieť. Je ťažké, ak nie nemožné, mať v NY stabilnú kapelu, keďže všetci musia prežiť, berú rôzne hrania. Najlepšie je mať v telefóne aj 10-12 hudobníkov z každého nástroja, a ani to niekedy nestačí.
Aký bol váš prvý koncert v tomto veľkom meste a kde a ako ste ho prežívali?
Môj prvý koncert, kde som bola ako hosť, bol v jednom z najlepších džezových klubov na svete a v NY v Smalls Jazz Club. No bola som úplne nadšená a samozrejme nervózna, nikdy na to nezabudnem...
Čo vás v NY milo prekvapilo a čo sklamalo?
Určite ma milo prekvapili baptistické kostoly a v nich úžasná hudba. Až natoľko, že som sa dala v jednom kostole (Memorial Baptist Church v Harleme) pokrstiť a začala spievať v zbore ako sólistka. Bola to pre mňa úžasná hlasová škola. Samozrejme, džezová scéna a skoro všade vysoká úroveň hudobníkov.
Proste pretlak hudby! Neviem, či to nazvať sklamaním alebo inou mentalitou, tu v USA, ale hlavne v NYC, je každý sám za seba, je tu veľká konkurencia, bolo pre mňa ťažké si nájsť skutočných priateľov. Tiež je tu drahý život, človek si sem príde plniť sny, ale napokon ho pohltí kopa iných vecí, aby vôbec prežil a často nezostáva energia na plnenie týchto snov.
To najdôležitejšie, čo som sa tu naučila, je byť vytrvalá a systematická, keďže džezová hudobná kariéra je beh na dlhú trať. Tiež je dôležité mať plán, myslieť biznisovo a hlavne mať peniaze na realizáciu albumov, fotiek, videí ...
Vaše pôsobenie v NYC vyústilo nedávno do celkom veľkého počinu – vydali ste CD album, ktorý už na Slovensku zaznamenal slušný ohlas. Čo nám o ňom prezradíte?
Ďakujem pekne a teším sa, že sa ľudom na Slovensku páči. Dostala som krásne spätné väzby. Nový album Universal Ancestry je mojím štvrtým sólovým albumom, ktorý som si aj sama produkovala v koprodukcii so špičkovými americkými klaviristami a skladateľmi Jamesom Hurtom, Shedrickom Mitchellom a Rodneym Kendrickom.
Zároveň je to môj najväčší projekt, aký som kedy zrealizovala a prvý, kde spolupracujem s americkými svetovo uznávanými džezovými, gospelovými a popovými hudobníkmi. Album som pripravovala a nahrávala počas pandémie skoro rok a nachádza sa na ňom 11 skladieb, ktoré prechádzajú celou hudobnou škálou od džezu, soulu, R&B, až po gospel a vzdávajú hold viacerým mimoriadnym hudobným umelcom ako Pharoah Sanders, McCoy Tyner, Walter Hawkins, Donnie Hathaway, ako aj speváckym hviezdam ako Whitney Houston, Chaka Khan, Abbey Lincoln a Phyllis Hyman.
Na albume sú aj 3 slovenské ľudové piesne s mojimi anglickými prekladmi textov, prearanžované prvýkrát afro-americkým hudobníkom Jamesom Hurtom. Majú poslucháčom ukázať, ako by to asi znelo, keby si naši slovenskí predkovia „zadžemovali“ s tými afro-americkými. Na albume je spolu 15 hudobníkov, ktorí majú či už nominácie alebo ocenenia Grammy alebo skvelé spolupráce s hviezdami svetového formátu ako Whitney Houston, Aretha Franklin, Chaka Khan, Stevie Wonder, Jay-Z, Beyoncé a jej sestra Solange, Mariah Carey, Jessica Simpson, Diana Ross, George Benson, Donna Summer, Roberta Flack, Christina Aguilera, Ashanti, Queen Latifah, Billy Ocean, Robin Thicke, Wyclef Jean a mnohí ďalší.
Album sme nahrávali v New Yorku v jednom z najlepších štúdií - The Samurai Hotel Recording Studio pod taktovkou Grammy oceneného zvukára Davida Stollera, ktorý album aj mixoval, a špecialistu na mastering Kevina Blacklera. Spolupracovala som aj so slovenskými hudobníkmi, s našou talentovanou flautistkou, skladateľkou a aranžérkou Sisou Michalidesovou, či výnimočnou hráčkou na fujaru Veronikou Vitazkovou. Chcela som zámerne širokému svetovému publiku predstaviť výnimočné ženy – hudobníčky na Slovensku. Bola to fantastická skúsenosť.
Bude sa predávať aj v New Yorku a aké má šance?
Momentálne som práve vo fáze riešenia celosvetovej distribúcie albumu, takže určite bude aj vo všetkých amerických rádiách, v EÚ atď... Spolu s vydaním albumu v zahraničí plánujem aj rádio a PR promo v USA a v EÚ. Plánujem ho odprezentovať aj na najväčšej hudobnej konferencii APAP v New Yorku v januári 2022 vďaka podpore Fondu na podporu umenia.
Dovolím si tvrdiť, že aj vďaka hudobníkom, ktorých som oslovila na spoluprácu, je album na vysokej hudobnej úrovni, ktorá obstojí aj na náročnom americkom trhu. Ja som do albumu vložila svoje srdce a je už na poslucháčoch, ako ho prijmú a či to budú počuť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies