Hoc máme medzi sebou odlišnosti, až by sa jeden čudoval, v jednom sme si vždy rovní. Máme k dispozícii 24 hodín, a teda aj príležitosť uchopiť čas podľa najlepšieho uváženia.
Môžeme buď tvoriť, alebo rúcať už stvorené. Môžeme buď plakať nad skončeným, alebo sa smiať, že sme dostali možnosť poučiť sa. Smieme nečinne sedieť a rozjímať nad osudmi iných, alebo sa pokúsiť napísať si príbeh až po smrť, ktorý sa bude odovzdávať z generácie na generáciu. Voľby sú len dve, buď život, alebo smrť. Malo by to byť ľahké rozhodnutie, a predsa nie je jednoduché správne dýchať uprostred neustále sa točiaceho sveta. Nanešťastie pre nás, čas nie je naklonený tak, aby sa nám neminul, ani sa nenazdáme a odfúkne ho vietor. Ak teda nevieme, čo s načatými dňami, aspoň je dobré ujasniť si, čo činiť nemáme.
Hnev
Času je veru primálo, aby sme ho mrhali hnevom. Nenávidíme sa, zlostíme a dokážeme pretrhnúť putá len preto, že nie sme schopní povzniesť sa nad škaredosť. Chybíme, to áno, aj občas vravíme, čo by sme povedať nemali. Napriek tomu sme čoraz bližšie k starobe a k únave a v konečnom dôsledku k sekunde, keď bude priveľmi neskoro. Boh pozýva k láske a spriateliť sa s ňou, značí sprotiviť si neodpustenie.
K téme: O tom, ako Boh upiekol perníkový koláč
Nezmeniteľné
Priveľa rokov sa umárame tým istým, ako keby sme boli zakliati. Vieme, že nie je prospešné filozofovať a trápiť sa, ale i tak sa vraciame k myšlienkam o ničom. Dumáme nad tým, čo sme stratili, sme zúfalí a donekonečna riešime nezmeniteľné. Prečo sa radšej nezamerať na záležitosti, ktoré sa zmeniť dajú? O ostatné sa, a to som presvedčená, postará Boh.
Boh
A nakoniec nie je dostatok času, aby sme si nevšímali Boha. Voláme Ho najmä v súžení, vyčítame Mu a prosíme Ho na základe vlastného uváženia. Poúčame Ho, ako má konať a aj kedy to vykonať. Život je ale oveľa pestrejší, plnší a bytie ľahšie, ak sa oň podelíme so Stvoriteľom. Odovzdáme Mu hrozné, ale nezabúdajme ani na nádherné. Nech Mu patrí deň, ale aj noc. Nech má vo svojich rukách náš smiech, ale aj plač. Napokon sa celkom iste presvedčíme, že s Jeho pričinením oveľa menej ľutujeme a oveľa viac skutočne žijeme. Naplno a zmysluplne.
Prečítajte si tiež: Toxické vzťahy: Keď sa začne, čo sa začať nikdy nemalo
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies