Toxické vzťahy: Keď sa o slovo prihlási manipulácia

Žil raz muž menom Jákob. Kresťansky vychovaní jedinci, vzdelávajúci sa v príbehoch z Biblie, o ňom zaiste už počuli. Opisuje sa ako človek viery, ktorého si Boh vyhliadol, privlastnil a o koho sa postaral viac ako dobre. Jeho cesta, hoc sa možno skončila šťastne, ani zďaleka nezapočala tak, aby vzbudzoval obdivné ochkanie a achkanie.

Dvojča
Všetko sa to rozvinulo ešte v lone matky. Jákob totiž nebol sám, mal i dvojča, ktoré poznáme ako Ezaua. Keď Rebeka, teda spoločná matka bratov rodila, bolo vidno, ako jeden s druhým bojuje. A nakoniec, keď sa Ezau vytlačil z tela ako prvorodený, Jákob sa podujal vykuknúť na svet tiež, ale prilákal na seba pozornosť a trochu aj údiv.

Prečítajte si: Toxické vzťahy: Keď sa začne, čo sa začať nikdy nemalo

Svojho o niekoľko chvíľ staršieho súrodenca silno zvieral za pätu, ako keby mu dával najavo, že on sa síce narodil prvý, ale ešte sa uvidí, kto zdedí česť. V tom období sa prvorodený tešil obrovskej priazni, patrilo mu to najlepšie po otcovi a mal vážnosť plynúcu z postavenia.

Šošovica
Kým Jákob rástol, naklonil si k sebe matku. „Mal som byť prvorodený ja," často sa rozčuľoval. „Ja viem, synak, ja viem," dojato ho upokojovala Rebeka. Jákob sa však napriek nepriazni nevzdával, len vyčkával na príležitosť. Až raz, keď Ezau prišiel domov z práce, uťahaný od námahy a vyhladovaný na smrť... „Daj mi niečo najesť," požiadal Ezau. Jákob sa zaškeril, ale rýchlo sa napomenul. Nesmie na sebe nechať nič znať. „Mám tu šošovicu, je veľmi dobrá a chutná. Ale neviem, či ti ju môžem dať." Ezau sa začudoval, ale hlad ho natoľko trápil, že strácal schopnosť zdravo usudzovať. „Som hladný, musím sa najesť. Inak zomriem," vravel starší brat a celý sa chvel. Jákob ho pokúšal, naťahoval, aby hlad dosiahol ešte vyššiu úroveň. A keď konečne videl, že má prehovoriť, vyslovil neslýchanú požiadavku. „Dám ti šošovicu, ale ty mi daj prvorodenstvo."

Ezau súhlasil, dohnali ho k tomu rozvášnené pocity. Jákob ako manipulátor zneužil jeho slabosť, sebecky si vzal, čo mu nepatrilo.

Vyšplhal sa
Rovnaký postup zopakoval aj o niečo neskôr, keď jeho otec cítil, že pomaly zomiera a telo mu slabne. Povolal si prvorodeného, nech mu uvarí dobrý pokrm, a potom on vysloví požehnanie.
Jákob sa vyšplhal po otcovej slepote, predstieral, že je druhým synom a okradol brata ďalší raz.
Na rozdiel od prvej manipulátorskej skúsenosti, táto nezostala bez následkov. Ezau sa natoľko rozhneval, že nebolo bezpečné zostávať v jeho prítomnosti. Nuž si Jákob narýchlo vzal veci, v tajnosti sa rozlúčil s matkou a ušiel na iné miesto, uchýlil sa do domu svojho strýka.

Premenovanie

Jákobov život je nesmierne pestrý, fascinujúco nabitý emóciami a zradou. Jeho povaha ho dlho sprevádzala, najskôr sa prejavil ako manipulátor, potom ako pasívny, naozaj veľmi pasívny človek.
Zdalo sa, ako keby si neuvedomil, čoho sa dopustil. Muselo prejsť veľa času, musel aj ochutnať vlastnú medicínu a byť zradený a predovšetkým musel zažiť blízkosť Boha, aby sa naozaj zmenil.
Až tvárou v tvár Najvyššiemu priznal, pochopil zlyhania a uvedomil si, na čom záleží. A Boh, na potvrdenie toho, že má pre neho nové príležitosti, premenoval ho z Jákoba na Izraela. Z manipulátora na niekoho vznešeného, po kom sa dnes volá celý národ.

Nikdy to nie je bez následkov
Manipulácia nikdy neprejde len tak bez následkov. Vždy za sebou zanechá spúšť a až odstup a Božia uzdravujúca moc môžu vyriešiť, čo sa tvárilo ako nevyriešiteľné. Hlavné je pripustiť si, že manipulátor chce mať prevahu, v dôsledku čoho je manipulovaný chtiac-nechtiac vtlačený do pozície slabého a nehodného. Pravda je taká, že aj Ezau je silný, aj on má miesto v príbehu, ktorý píše Boh. Nebol stvorený na to, aby sa plazil, ale na to, aby hľadel hore na hviezdy.