ROZHOVOR s Máriou Rottrovou: “Bol to omyl, že som chcela skončiť. Chcem spievať,“ hovorí čerstvá osemdesiatnička

Notoricky známe piesne ako Lásko, Ten v z už jel, Lásko voníš deštěm, Řeka lásky a mnohé ďalšie,  ktoré znejú roky z éteru a pohládzajú duše či rozradostňujú srdiečka jej fanúšikov všetkých generácií. Popri hudobnej kariére sa vydala i na dráhu televíznu a hereckú. Zažiarila v slovenskom muzikálovom filme Neberte nám princeznú. Úspech zožala aj jej 25-dielna televízna relácia Divadélko pod věží, kam si pozývala zaujímavých hostí z rôznych oblastí verejného života. Tento rok oslávila 15 rokov spolužitia so svojím, už sedem rokov manželom, o 16 rokov mladším Milanom Říhom.

Čo bolo rozhodujúcim momentom, že ste sa pred siedmimi rokmi na prahu 73.-tích narodením vrátili na pódiá a absolvovali koncertné turné aj po Slovensku?

Dozrievalo  to vo mne postupne. Po takmer troch rokoch prestávky som si skutočne oddýchla, navštívila som párkrát syna a vnúčatá v Kanade, absolvovala safari v Keni a Tanzánii, mimochodom so slovenskou agentúrou. Okrem cestovania som doma varila, piekla, lebo milujeme oslavy a oslavujeme všetko možné. Potom ma pozval vystupovať na svoj koncert k sedemdesiatke môj dlhoročný kolega a dobrý kamarát Jaroslav Wykrent. Publikum ma tak vrele prijalo, že som začala zvažovať: Prichádzajú dlhé jesenné večery, o pol piatej je tma, čo ja budem robiť? Teraz je ten správny čas na koncertovanie, hoci som ohlásila koniec. Bolo to unáhlené, netušila som, že energia publika ma zase uchváti. Viete, keď stojíte na pódiu, za vami kapela, vpredu tlieskajúce a spievajúce publikum a vy ste uprostred toho „kotla“, to je pre speváka niečo neskutočné. Bol to omyl, že som chcela skončiť, chcem spievať. Nie veľa, budem si to strážiť, ale chcem ešte na pódiá. Začalo sa mi veľmi cnieť po koncertnom pódiu, kapele a fanúšikoch. Na Slovensku som dlho nespievala, tak som sa rozhodla urobiť turné aj po slovenských mestách. A bol to skvelý nápad, mali sme vtedy vypredané a slovenské publikum ma naozaj vrele prijalo.

Máte pred koncertom špeciálny rituál, ako sa pripravujete?

Na turné sa pripravujem poctivo a zodpovedne. Doma si opakujem pesničky a spievam si ich pri klavíri. Časy, kedy som jednoducho prišla na javisko a bez prípravy spievala, sú preč. Cvičím hlas, dokonca som si pred časom vzala pár hodín spevu s hlasovým pedagógom. Poradil mi, ako sa mám pred koncertom správne a efektívne rozospievať.

Uplynulo sedem rokov, máte významné jubileum, koncertov bolo neúrekom,  s kým by ste si chceli ešte  zaspievať?

Vlastne s nikým.  Ja som za svoju kariéru naspievala desiatky duetov – s Karlom Gottom aj Černochom, s Pavlom Bobkom, Petrom Nemcom, alebo s Radkom Pastrňákom. Raz sme dokonca mali nápad, že by som na CD Stopy naspievala dueto s Chrisom Rea. A keď bolo všetko takmer dohodnuté, nakoniec sme na to nemali dosť času. Tak s ním by som si určite rada zaspievala! Spievala som dueto už aj s Jiřím Bartoškom, ktorý nevie spievať (Smiech). Pravda je však taká, že Jiří Bartoška spievať nemusí vedieť, ale v duete predviedol skvelý recitatív v piesni Klíč ke štěstí.

Je známe, že okrem spevu milujete drahé a luxusné kabelky...

Ale známe je aj to, že ich kupujem s rozumom a veľmi triezvo – jednu za rok a za päť rokov je to päť luxusných kabeliek. V ostatných nákupoch až taká skromná nie som, topánky, šaty a pančuchy nemusia byť síce luxusné, ale kupujem  ich  oveľa častejšie. Pred časom som začala využívať služby stylistu, čo je veľmi pohodlné, pretože nemusím sama behať po obchodoch, ale on mi donesie niekoľko šiat priamo domov, ja si ich odskúšam a vyberiem. Pohodlné, však?

Ste štvornásobná babička...

Áno, aj keď som sa dlho zmierovala s faktom, že starší syn Martin sa rozhodol so svojou čínskou manželkou žiť v Kanade. Našťastie, vďaka skypu som so synom i vnukmi v neustálom kontakte. Pred pandémiou  minimálne dvakrát do roka aj osobne. Mladší syn Vítek, (ktorý kedysi randil s Luckou Bílou – poz. autorky), ma však o radosť z vnukov nepripravil, pretože  žije v Česku, a tak si rolu babičky môžem užiť naplno.

Sledujete aspoň čiastočne slovenskú hudobnú scénu? Máte nejakého obľúbeného interpreta, kapelu alebo nejaký nový objav?

Mám rada slovenskú hudbu a muzikantov. Sú moderní, majú výborné hudobné nápady. Moja dlhoročná láska je skupina Elán, mala som rada Mekyho Žbirku, ktorý nám tento týždeň pripravil nečakané prekvapenie svojím odchodom, Richarda Müllera a tiež Janu Kirschner. Ale zaregistrovala som aj nových skvelých interpretov a kapely. Mojou osobnou česko-slovenskou spoluprácou je dueto s Kulym zo skupiny Desmod.

Domáce práce – robíte ich rada?

Najradšej varím, na upratovanie mám pani, ktorá chodí raz za týždeň, pretože mám naozaj veľký dom. Na záhrade som si presilila ruku, takže nezvládam veľké upratovanie. Ale varenie je moja druhá profesia.

Recepty inovujete alebo ste verná klasike?

Milujem analyzovať jedlá, keď sme niekde v zahraničí. Napríklad sme boli na Sicílii a ja skúmam, aké ingrediencie obsahuje jedlo, ktoré jem, a potom sa doma pokúšam uvariť to isté. Celkom sa mi to darí, aj keď samozrejme prístup k rybám a iným podobným surovinám je na Sicílii iný ako v Prahe. Myslím si, že nemá zmysel zavádzať do jedál extrémne veci, používam doma masť, slaninu, samozrejme, s rozumom. Veľa vecí robím na olivovom oleji, jeme veľa zeleniny, niekedy robím celé čínske menu alebo talianske, grécke, ale nevyhýbam sa ani sviečkovej. Všetko s mierou.

Ste v skvelej forme, cvičíte?

Nikdy som to nerobila a nerobím to ani teraz. V kondícii ma udržuje práca v záhrade a okolo domu, maximálne prechádzky. Mala som problém s bedrami, ale to som si spôsobila sama, lebo sme s mužom chodili do tanečnej školy a prehnala som to s tancovaním.  Chceli sme sa vyrovnať párom, ktoré tam chodili podstatne dlhšie. Ale inak si musím zaklopať, je to celkom dobré, primerane veku.

Na javisku sa pohybujete veľmi decentne...

Nikdy som sa nesústreďovala na tanec, ale skôr na texty, a preto som diváka nechcela rušiť tanečnými kreáciami, nech si tiež vychutná texty mojich piesní.

Kedysi ste moderovali vlastnú reláciu Divadélko pod věží, kde ste si pozývali hostí. Keby dnes televízia ponúkla niečo podobné, šli by ste do toho?

Nie, tá doba je preč, je množstvo nových talkšou, vlastne po 25-tich častiach som to iniciatívne sama ukončila, pretože je iná doba. Mala som ponuky, ale nechcem to už.

V  jednej piesni spievate o smútku z toho, že partner po rokoch zabúda na maličkosť, akou je obdarovávanie kvetmi. Máte o 16 rokov mladšieho partnera, dostávate od neho kvety často?

Áno, často a rada. Každú chvíľu donesie ružu, tri alebo päť a nič za tým nehľadám, nosí ich aj svojej mamke. Je zvyknutý nosiť ženám kvety. A nielen kvety, kupuje  mi aj šperky, ktoré aktuálne nemám kam nosiť (Smiech).

 
Oslavy jubilea?

Teší ma nový album, kde je, okrem iných, aj pieseň môjho syna Vítka s názvom Pozhasínej, ktorú zložil pre rokmi. Napadlo mi ju dať ako bonus na album Lady soul 14 x, ktorý mapuje roky  1970 - 2021.

A na záver nie otázka a odpoveď, ale na margo trinástky soulových hitov, ktoré sú základom nového LP, Rottrová k zásadnej časti svojej kariéry v sprievodnom texte vo vnútri obalu vinylu píše:

„Novinári i diváci sa ma často pýtajú, ktoré svoje pesničky mám najradšej. Keď im odpovedám, občas zabudnem na soul zo svojich začiatkov, ktorý milujem. Možno za to môžu moji rodičia, ktorí mi v 60. rokoch kúpili rádio, na ktorom sa dala naladiť stanica Radio Luxembourg, a ja som objavila nový svet! V tej dobe sme s manželom Vlastíkom Kučajom a ďalšími ostravskými muzikantmi postavili skupinu Majestic a mali sme cieľ – hrať soul! Stretávali sme sa doma, nahrávali pesničky na magnetofón, písali i svoje vlastné a so zápalom sme ich hrali na ‚čajoch‘. Začala som túto hudbu nahrávať v ostravskom rozhlase i so skupinou Flamingo, ktorú viedol skvelý trúbkar Richard Kovalčík, a naše nahrávky sa dostali na platne Supraphonu.“