V nedeľu 7. 11. vyšla na Youtube krásna skladba Začal sa boj. Vznikla na počesť žien, ktoré prekonali onkologické ochorenie ale i pre každého, kto sa v nej nájde alebo potrebuje povzbudenie. Porozprávali sme sa s autorom hudby i so zakladateľkou OZ Prežila som to.
Ako vznikla táto skladba?
„Skladba vznikla tak, že najprv bol napísaný text, ktorý mi autor textu poslal. Bol napísaný pre OZ Prežila som to.“
Čím sa zaoberá OZ Prežila som to?
„OZ Prežila som to sa zaoberá prevažne onkologickými pacientmi. Ich cieľom je starať sa o to, aby pacienti, ktorí sú v štádiu liečby, nemali pochmúrne myšlienky. Aby umelecky tvorili. Tí, ktorí nemajú talent umelecky tvoriť, sa aspoň kochajú tým, čo vytvorili iní. Takto to chápem. Zasvätil som sa do toho prostredníctvom tejto piesne. Zobral som text, prečítal som si ho párkrát a po ceste do práce už mi tá melódia hrala. Sadol som si za klavír a pesnička bola okamžite hotová. Mal som to odsúhlasené autorom textu. Potom už začal pracovať na dotváraní skladby.“
„Skladba bola v prvotnej verzii v ženskom rode. Pôvodne ju mala spieva speváčka. Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu. Napadlo mi, že to naspievam ja, ale v mužskom rode.“
Aké sú odozvy?
„Odozvy sú krásne. Kontaktujú ma ľudia zo širokého okolia, teším sa z toho.“
„Nie všetci sú onkologickí pacienti, ale každý riešime nejaký problém. Je to zjavné a jasné. Bral by som túto skladbu ako povzbudenie pri riešení akýchkoľvek problémov, verím, že by to takto mohlo vyznievať.“
Kto je autorom textu?
„Skladba vyšla zámerne 7. novembra, pretože autor textu by sa dožil 42 rokov. No mladý 41-ročný muž zomrel. Možno to vyznieva, že mal onkologické ochorenie, ale nemal. Autorom textu je Dušan Bajnok.“
Norbert Pompa si zaspomínal na autora piesne, spomenul, ako pred jeho smrťou spolu telefonovali takmer každý druhý deň. „Poznal som ho asi rok. Spoznal som najprv ten text, urobil som pesničku, poslal som mu to a až následne na to sme sa stretli. Veľmi sa mu to zapáčilo. Pustil to aj zakladateľkám OZ Prežila som to, poprosili ma, nech im to prídem zaspievať na ich zraz. Najprv som to zaspieval v ženskom rode.“
Prezraďte nám niečo o sebe
„Pôvodne som učiteľ. Mám vyštudovanú akadémiu, konzervatórium spev a klavír. Pôvodne som pedagóg, ale nikdy som sa tomu nevenoval. Akonáhle som doštudoval, teda ešte počas štúdia, cestoval som s kapelou po svete. Prešiel som asi 100 krajín sveta. Pôsobil som iba v zahraničí. Prešli sme naozaj takmer celý svet. Jazdil som s kapelou viac ako 20 rokov.“
„Už sa mi stalo, že na jednej strane sveta som stretol niekoho, koho som o 5 rokov stretol na úplne inej strane sveta.“
„Potom som po viac ako 20 rokoch cítil potrebu hrať a spievať pre slovenské publikum. Vrátil som sa na Slovensko. Teraz som aktívny len v Čechách a na Slovensku. Mám nové CD. Je nahrávané v covid období. Nahral som ho úplne sám. Nahral som sám CD. Samozrejme som šiel do štúdia. Sú to vokálne skladby, a capella, spievam sám.“
„Aktuálne sa venujem pedagogickej činnosti. Vyučujem na dvoch školách, ale v prvom rade som hudobník a spevák, ale v týchto dňoch je to náročné. Napriek tomu stále tvorím nové pesničky.“
Spýtali sme sa i zakladateľky OZ Prežila som To – Ivany Debrecéniovej – ako vzniklo občianske združenie Prežila som to.
„Ja som dostala rakovinu. Bola som na operácii. A povedali mi, že ak sa mi rakovina vráti, tak to bude so mnou zlé. Nevedela som, či podstúpiť liečbu. Na čo sa mám liečiť, keď bude výsledok zlý? Ale chcela som žiť. Mám 16-ročnú dcéru, vtedy mala 13, som na ňu sama a potrebovala som žiť. Krátila som si čas chemoterapie písaním básní. Uľavila som si na duši. Písala som, aby som možno niekomu nechala odkaz. Strašne pomáha sa niečím zabaviť. Človek prestane myslieť na smrteľnú chorobu. Upla som sa na to, že keď sa uzdravím, vydám knihu.“
„Keď som sa uzdravila, stretla som sa s kamarátkou Jankou. Ona povedala, že tiež písala básne, keď bola chorá. Z toho vznikol nápad, že ideme moju knihu rozdať onkologickým pacientom. Ideme ich podporovať, aby tvorili. Chceli sme, aby tvorba pomohla aj ďalším. Či už háčkovanie, pletenie, maľovanie, je toho veľa. Vytvorili sme skupinku na Facebooku, kde združujeme takýchto ľudí. Strašne veľa ľudí sa nám podarilo inšpirovať. Vidím výsledky. Napríklad pani, ktorá bola celý život spisovateľka, teraz uháčkovala sveter. Ona vlastne nie je onkologická pacientka, ale snaží sa vynovnať s tiež nemenej ťažkou ranou osudu. Čiže nemáme len onkologických pacientov, ale ľudí postihnutých všelijakými katastrofami. Tvorba pomáha ľuďom vyrovnať sa s problémami. Každý si vie vždy niečo nájsť.“
„Znovu som ochorela a vyzeralo to so mnou veľmi zle. Píšem články a podporujem ľudí a výsledky sa mi zlepšujú. Vždy sa dá niečo robiť, len nech človek neupadne do apatie. O to nám v združení ide. Ten, ktorý napísal pieseň, bol môj kolega. Raz mi povedal, že keď budem potrebovať pomôcť, tak on rád pomôže. Chceli sme ísť pred Vianocami odviezť veci na onkológiu, no mne zlyhal odvoz. Išli sme za Dušanom, či by nás neodviezol. Zobral nás tam, povedal, že nakúpime, čo potrebujú, tak sme nakupovali. Potom sme sa začali venovať nemocniciam, no zastavila nás korona a začali sme viac fungovať na internete. Mali sme napríklad súťaž o let balónom. Ľudia dávali svoje výrobky ako ceny do súťaže. Dušan nás vždy zabával, vymýšľal súťaže.“
„Keď sa nám s mojou priateľkou Jankou zhoršil zdravotný stav, Dušan pre nás obe napísal text tejto pesničky ako báseň. Boli sme obe dojaté a následne sme všetci spoločne usúdili, že by to mohla byť skvelá pieseň, ktorá by sa stala hymnou nášho občianskeho združenia.“
Žiaľ, aj taký je život! Autor textu sa už nedožil tohto naozaj emotívneho videoklipu, no vďaka Norbertovi Pompovi tu po ňom navždy zostane pamiatka na jeho dobré skutky, ktorá by sa mohla stať psychickou podporou pre každého, kto to naozaj potrebuje.
Možno vás zaujme: ROZHOVOR s raperom Raegom: Donedávna som premýšľal, že by som vstúpil do armády, pretože som sa chcel začleniť
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies