O dobrodružnej ceste Martina Navrátila do Somálska a puntlandských pirátoch

Dostať sa do hlavného mesta Somálska Mogadiša je podľa Martinových slov náročné. A získať povolenie do Puntlandu  ešte ťažšie. Je tomu tak aj pre neprehľadnú politickú situáciu, ktorá sa v tejto časti Afriky takmer neustále mení, ale sú tam i piráti, ktorí spôsobili nejeden problém. 

Martin nám porozprával, že cestu do Somálska plánoval 2 mesiace. "Už to bolo dlhodobo v mojej hlave, ale bezpečnostná situácia vôbec nebola dobrá. Keď som zistil cez moje kontakty, že by sa tam dalo vycestovať, tak už som to plánoval dva mesiace."

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Travelistan (@travelistan.sk)

Martin nechcel skončiť len v hlavnom meste Mogadišo. Na to totiž netreba podľa jeho slov až také veľké plánovanie. "Chcel som ísť aj mimo hlavného mesta, buď na juh do Kišma, alebo hore do Puntlandu. Všetky tie povolenia som vybavoval približne dva mesiace. Išli sme tam s kamarátmi."

Bez fixera to nejde

Podľa Martina sa do Somálska nedá len tak pricestovať. Na to, aby sa tam človek dostal, treba mať zabezpečeného fixera. Bez neho by to bol v Somálsku hazard so životom. Fixer je niekto, kto sa pohybuje v okolí vlády a pozná momentálnu bezpečnostnú situáciu. "Treba mať ozbrojenú stráž, bez toho vás ani z letiska nepustia."

Mogadišo

Je dôležité uvedomiť si, že je to najnebezpečnejšie hlavné mesto na svete. "Tam sa ani večer nevychádza von." Je známe aj pre veľké množstvo únosov.

"Mogadišo má najexotickejší rybí trh na svete." V centre môžete nájsť domy zničené po ťažkej guľometnej paľbe. "Väčšina budov sa drží len božou vôľou a obvodové múry sa nakláňajú, akoby prišli z nejakého flámu. Medzi rozvalinami pobehujú malé deti a hrajú sa s odpadkami. Starí ľudia sedia na betóne, pozerajú do neznáma a nevidia žiadnu svetlú budúcnosť v krajine, ktorá patrí medzi najchudobnejšie na svete. Keď však prejdú okolo detí a starcov rybári, všetci zdvihnú zrak a nemo pozerajú na úlovky, ktoré nesú."

Martin videl na trhu niekoľko desiatok stokilových rýb, ktoré sa tam váľali v kalužiach krvi. Medzi nimi pobehovali zákazníci a snažili sa uloviť najväčšiu a najlepšiu rybu. Dokonca natrafil na žraloka. Na trhu v Mogadišo sa predávajú žraloky, raje, chobotnice či obrovské tuniaky, ktoré by na trhu v Tokiu patrili medzi najžiadanejšie kúsky. "Berú si z mora len to, čo zjedia.... Keby nebolo mora, hladomor v Somálsku naberie na sile."

"Počas našej cesty sme zažili dva bombové útoky. Nie na nás, ale v meste. Tri mesiace bol pokoj a odrazu prišli dva bombové útoky. Streľba, a zrazu sa všetko začalo meniť," spomína Martin.

Bombový útok bol zo strany Al-Shabaabh, čo je teroristická skupina, ktorá je napojená na Al-káidu, a chcú niečo podobné ako Ál-káida – islamske pravo šaría. Somálsko je totiž štát, ktorý na papieri existuje, ale jednotlivé provincie sa odtrhávajú a vláda v Mogadiši nemá kontrolu nad týmto územím. Krásnym príkladom je Somaliland, ktorý sa nachádza na severe od roku 1991 je samostatný. Je tam pokoj. Potom je tu Puntland.

Puntland

Je autonómny, ale obyvatelia si povedali, že sa stanú súčasťou Somálska."Popri tom máme teroristickú skupinu Al-Shabaabh, kedysi operovala aj v Mogadiši. Al-Shabaabh bola odsunutá na vidiek jednotkami Africkej únie, ale stále sa nevzdala nádeje, že by mohla ovládať Mogadišo," vysvetlil Martin.

História puntlandských pirátov

Piráti sú len reakcia na to, že v roku 1991, keď skončila studená vojna v Somálsku, začala aj občianska, ešte silnejšia. 

Vláda Mohameda Siad Barreho (1919 – 1995) dávala peniaze do rozvoja rybárstva. Somálske pobrežie nepatrí len medzi najdlhšie v Afrike, ale aj veľmi bohaté na potravu. Rybárstvo zachraňovalo krajinu pred ťažkým hladomorom a dávalo obživu a prácu.

Avšak po roku 1991 bola vláda v Mogadišu slabá, čo využili zahraničné rybárske spoločnosti, ktoré nelegálne vstupovali do výsostných vôd Somálska a nekontrolovateľne lovili ryby. "To hnevalo domácich a začali prepadávať tieto rybárske zahraničné lode. Ľudia sa začali organizovať do jednotlivých gangov, ktoré si vytvárali svoje vlastné pravidlá a zákony," vysvetľuje Martin.

​

"Vtedy ešte ochraňovali. Ale potom zistili, že im to celkom ide, a tak začali prepadávať lode. A z ochranárskeho pirátstva sa stalo klasické."

Keď gangy videli, že ich organizovaná ochrana je účinná, začali s útokmi na veľké zaoceánske lodné spoločnosti. Postupne získavali výkupné, ktoré dosahovalo niekoľko miliónov dolárov. Dlho proti týmto gangom nevedel nikto zasiahnuť.

Čo na to hovorili miestni?

Jedna skupina tieto útoky odsudzovala a druhá ich v tichosti podporovala.  Pirátske gangy začali nahradzovať úlohu štátu.

"Kupovali a zabezpečovali základnú obživu pre miestnych, kupovali generátory, ktoré vyrábali elektrinu, stavali budovy a školy. Osobne by som to prirovnal k Escobarovi, ktorého domáci milovali, lebo za tie peniaze niečo spravil a postavil. Čo na tom, že Escobar bol zloduch, ľudia mali pocit, že sa im žije o niečo lepšie."

Prečítajte si tiež: ROZHOVOR: Martin Navrátil bol na výlete v Čade, keď povstalci zastrelili prezidenta Débiho

Na to už reagovalo svetové spoločenstvo tak, že zaútočilo na pirátov. Piráti aktuálne neútočia. Zámorské prepravné lode už majú ochranu. "Najhoršie to bolo v rokoch 2009-2010."

V Puntlande podľa Martina pirátstvo už v podstate neexistuje. Súčasne je Putland najmenej navštevované miesto sveta. "Tam je veľmi ťažké dostať sa, nám sa to podarilo a všetko úspešne vyšlo. Keď to porovnám s Irakom, Afganistanom a Jemenom, tak toto je ťažké na povolenia a bezpečnosť, a drahé."

Nová kniha

Martin vydal už tretiu knihu Okolo sveta – na cestách po africkom kontinente. „V rámci edície Okolo sveta mám už tretiu časť. Píšem o Afrike, vyštudoval som históriu, tak sa dotýkam histórie. Prečo sú hranice také, aké sú. Mám rád Afriku, opisujem jednotlivé krajiny. Krajiny približujem nielen z pohľadu cestovateľa, ale aj z historického pohľadu.“ Knihu si možno kúpiť v slovenských kníhkupectvách či na stránke travelistan.sk, kde ju môžete získať i s podpisom autora.

Môžete zažiť dobrodružstvo ako Martin?

Martin cestuje raz sám, inokedy s kamarátmi. Ak máte záujem, ponúka aj klasické zájazdy. Ak by ste mali záujem o nevídané dobrodružstvo, aké zažíva on sám, tak tá možnosť tu je, ale cestuje však najmä s ľuďmi, ktorých pozná. "Do takýchto destinácií musím ľudí poznať, či dokážu zvládať krízové situácie, napríklad. Ale ponúkame aj bežné zájazdy."

Možno vás zaujme: ROZHOVOR: Cestovateľ Martin Navrátil nám porozprával o aktuálnom dianí v Afganistane