Skrátenie pracovného času je čoraz viac skloňovanou otázkou v mnohých firmách. Tie, ktoré tento model pilotne testovali, hovoria, že ich zamestnanci sú v práci efektívnejší, spokojnejší, čo sa v neposlednom rade odrazilo aj na ziskoch spoločností. Ako upozornil ekonomický analytik z inštitútu INNES Robert Chovanculiak, trojdňový víkend sa nedá plošne aplikovať do všetkých sektorov ekonomiky.
Skrátenie pracovného týždňa má podľa experta zmysel v kreatívnom priemysle, poisťovníctve či IT odvetví, kde v princípe nezáleží na tom, koľko hodín ľudia odpracujú. Ide skôr o kvalitu odpracovaných hodín.
„Tu sa naozaj môže stať, že ak zamestnanci pracujú menej hodín, tak dokážu byť v práci efektívnejší, pretože sú spokojnejší a produktívnejší,“ skonštatoval odborník. Druhým dychom však dodal, že by bolo veľmi ľahkovážne zaviesť model skráteného pracovného týždňa pre celú ekonomiku, obzvlášť v oblasti priemyslu či gastrosektora.
„V týchto prípadoch si dokážeme len ťažko predstaviť, že by čašníčka, ktorá pracuje päť dní, dokázala obslúžiť rovnaký počet zákazníkov za štyri. Fyzicky to nie je možné a trochu to pripomína vtip o Chuckovi Norrisovi, ktorý dokáže 12-minútovku zabehnúť za 6 minút. Toto asi čašníčky nedokážu,“ skonštatoval.
Pilotný projekt bol uspešný
Skrátenie pracovného týždňa na 4 dni pilotne testovala aj životná poisťovňa NN pôsobiaca na Slovensku. Od 1. januára 2021 dostali zamestnanci na výber, či chcú pracovať 5 dní alebo 4 dni, kedy však museli naplniť základný fond pracovného času. Zamestnanci mohli pracovať od pondelka do štvrtka alebo od utorka do piatka.
„Pôvodne išlo o polročný pilot, ktorým sme chceli zvýšiť flexibilitu práce s podmienkou, že nijako neovplyvní kvalitu servisu pre klientov a obchodných partnerov. Po polroku sme pilotnú fázu analyzovali a vyhodnocovali jej prínosy. Na základe výsledkov sme sa rozhodli tento pracovný model predĺžiť do konca roka 2021,“ priblížila poisťovňa NN.
Po polroku od spustenia hodnotí spoločnosť možnosť skrátenia pracovného týždňa ako úspešný. Hlavnými ukazovateľmi bol work-life balans v rámci zamestnaneckého prieskumu angažovanosti, fluktuácia, počet sťažností a plnenie celofiremných KPI. Ako poisťovňa pripomenula, až na základe koncoročnej analýzy sa rozhodne, či bude pokračovať v režime 4-dňového pracovného týždňa.
Na základe interného prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 65 percent zamestnancov, až 70 % z nich považuje skrátenie pracovného týždňa za dobrý krok pre celkový rozvoj spoločnosti.
„Štvordňový pracovný týždeň nemal negatívny vplyv ani na produktivitu, ani na pracovný výkon, ani na efektivitu našich zamestnancov. Môžeme teda povedať, že sme nielen stihli naplniť očakávané úlohy a ciele, naša spoločnosť NN Slovensko dokonca dosahuje najlepšie obchodné aj finančné výsledky vo svojej histórii a vo všetkých produktových líniách,“ vyhodnotila spoločnosť.
Súvisiaci článok: REPORTÁŽ: Zmrazenie minimálnej mzdy môže paradoxne pomôcť hladovým dolinám
Trojdňový víkend pre všetkých
Chovanculiak zdôraznil, že zavedenie 4-dňového pracovného týždňa je na samotných zamestnancoch a firmách. Už dnes je pritom úplne bežné, že ľudia pracujú na skrátený pracovný úväzok či živnosť, čím sa stávajú časovo slobodnejší.
Pripomenul aj platformu zdieľanej ekonomiky, kedy môžu ľudia odpracovať ľubovoľný počet hodín. „Trh práce je dnes pomerne flexibilný a ak chce človek pracovať menej ako v bežných zamestnaniach, tak si takúto prácu môže ľahko nájsť,“ vysvetlil.
Odborník tiež prízvukoval, že je v samotnom záujme spoločností testovanie rôznych modelov pracovného času tak, aby rástla produktivita zamestnancov a zároveň znižovali náklady.
„Vidím tu priestor na experimentovanie, skúšanie a hľadanie optimálneho spôsobu na úrovni podnikov, zamestnávateľov a zamestnancov. Ale nie na nejakom plošnom zavádzaní 4-dňového pracovného týždňa, pretože to niekto povedal,“ zhodnotil analytik s tým, že by to spôsobilo nižšie zárobky a vyššiu nespokojnosť pracujúcich.
Súvisiaci článok: ROZHOVOR Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobí ďalšie prepúšťanie a prehĺbi regionálne rozdiely, tvrdí analytik
Menej odpracuješ, menej zarobíš
Analytik upozornil na skutočnosť, že na Slovensku je množstvo zamestnancov, ktorí si užívajú trojdňové víkendy. Súvisí to s vysokým počtom štátnych sviatkov. Až 15 dní do roka si môžeme užívať deň pracovného pokoja.
„Radíme sa medzi krajiny EÚ s najvyšším počtom štátnych sviatkov. Zároveň máme možnosť čerpať 20-25 dní dovolenky. Ľudia môžu ísť 7-krát do roka na pol dňa k lekárovi a taktiež môžu sprevádzať k lekárovi svojho rodinného príslušníka. Ďalej tu máme PN-ky a OČR-ky. Ak toto všetko zrátame a podčiarkneme, tak zistíme, že človek môže v priemere pracovať 4 dni do týždňa, pretože 52 dní do roka buď čerpá dovolenku, je sviatok, alebo je doma na PN-ke,“ vysvetlil odborník.
Plošné zavádzanie 4-dňového týždňa na Slovensku si analytik nevie predstaviť, pretože sme priemyselnou krajinou. Hovorí, že takáto úprava by viedla k nižšej produktivite ľudí a tým pádom aj k znižovaniu miezd. Pripomenul, že zvyšovanie produktivity práce znamená, že menej ľudí vyrobí väčšiu hodnotu.
„Vo výrobe, gastrosektore či poľnohospodárstve sa jednoducho nedá očakávať, že ak dáme ľuďom deň voľna navyše, tak v ostatných dňoch budú pracovať produktívnejšie, aby si dokázali zarobiť na svoju mzdu,“ vysvetlil. Skrátenie pracovného týždňa by podľa analytika nevyriešil ani problém s nezamestnanosťou v chudobnejších regiónoch. Upozornil na trend z posledných rokov, kedy sa v ekonomicky vyspelejších oblastiach odohrával boj o zamestnancov pre nedostatok ľudí na trhu práce.
V chudobnejších okresoch by to pre zamestnávateľov znamenalo vyššie odvody za zamestnancov, čo by mohlo značným spôsobom ohroziť ich podnikanie. „V ekonomike je veľmi ťažké nájsť priestor na to, že ľudia budú pracovať menej a zároveň budú rovnako zarábať,“ doplnil.
Obrovské diery v štátnom rozpočte
Model skráteného pracovného týždňa sme podľa experta pritom už na Slovensku čiastočne otestovali počas uplynulého pandemického roka. Ľudia odpracovali v priemere o 10 percent menej hodín, no ich príjmy sa zásadne neznížili. Niektorým dokonca ešte vzrástli.
„Ako je to možné? Tento zázrak totiž zafinancoval štát z verejných financií v miliardách eur a ľuďom vyplatil peniaze za to, že neboli v práci, ale pre pandémiu museli ostať doma. A dnes preto zažívame veľké problémy vo verejných rozpočtoch, ktoré majú vysoké deficity. Stav našich financií je jeden z najhorších v rámci EÚ,“ ilustroval síce nechcený a krátkodobý skrátený čas na Slovensku, ktorý viedol k rozvratu štátnej kasy. Odborník dodal, že ak by sa zaviedol 3-dňový víkend, znamenalo by to zníženie odpracovaných hodín o 20 percent, čo by malo ešte rozsiahlejšie dopady na ekonomiku.
Na jar tohto roka prišla so zavedením 4-dňového pracovného týždňa opozičná strana Smer-SD. Analytik však takúto myšlienku považuje za klasický politický marketing, kedy sa politici snažia do médií dostať veci, ktoré znejú dobre. „Každý by chcel pracovať menej a mať sa rovnako dobre alebo ešte lepšie, ale to sa nedá robiť cez politiku. V budúcnosti by to znamenalo, že ľudia budú platiť vyššie dane, pretože sa by sa prehlboval deficit verejných financií,“ uzavrel Robert Chovanculiak.
Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR: Ak uprednostníte hotovosť pred gastrolístkami, za rok si môžete kúpiť o osem obedov viac!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies