ROZHOVOR Naučil sa hororovo vrieskať, aby uspel v metale, ale spievanie na streche bola pre neho skutočná nočná mora

Mal som asi trinásť rokov, keď som bol na prázdninách v dedinke Župkov, kde som zažil úžasné chvíle, ale najviac ma fascinovalo, keď vzal krstný otec do ruky gitaru a hral na nej. Ja som úplne v tranze sledoval, ako z nej lúdil tóny a bol som doslova fascinovaný. Uvedomoval som si, že aj ja chcem byť taký frajer a rovno som ho poprosil, či  mi ukáže, ako sa hrajú tie akordy, ako vznikajú tóny. Tam sa datuje moja láska k hudbe. Už ako 15-ročný som si zamiloval metalcore, s bratrancom sme si prerobili letnú kuchynku v Čiernej Vode na skúšobňu a začal som cvičiť screaming (vrieskanie).

Čím bol pre vás zaujímavý?

V screamovaní je pre mňa obrovská sila, energia, vyjadrenie vlastného názoru celkom razantne, jednoznačne a s plnou silou. Napriek tomu, že ide o vrieskanie, nikdy sa v textoch nevyskytovali nadávky, vulgarizmy, ale naopak, kričali sa do sveta príjemné veci v štýle – som tu, pomôžem ti. Priblížil by som to k situácii, keď vidíte, ako sa na človeka rúti auto. Nestačí povedať ide auto, ale potrebujete to zrevať z plných pľúc, aby ste prehlušili všetko okolo a aby vás dotyčný začul a uskočil. Vrieskaním akoby vchádzal do mňa oheň, ktorý  nespaľuje, ale hreje a pomáha.

Screamovanie vás posunulo aj do prvej kapely...

Našiel som inzerát, že kapela, ktorá ešte nemala ani názov, hľadá speváka, ktorý „má gule“. Povedal som si  – toto by mohlo byť niečo pre mňa, stretol som sa s jedným z jej členov, s Janom Solanom,  celkom sme si sadli a predstavil ma ostatným členom. Cvičili sme najprv v garáži, neskôr sme sa prepracovali ku skúšobni s pódiom. Začali sme cvičiť, vznikla kapela Drama Queen, ktorá sa za dva roky existencie a môjho pôsobenia v nej (2009-2012) celkom uchytila vo svojom žánri. Nahrali sme EP v štúdiu Morpheus  v Lučenci, kde sa nahrávali práve tvrdšie veci. To bol pre mňa tiež neskutočný zážitok, prvý raz v štúdiu. Na základe proma sme dostávali pozvánky na účinkovanie do Čiech, Rakúska a Maďarska. Jasné, že náš žáner bol tzv. menšinový, takže na Slovensku chodilo na koncerty okolo 150-200 ľudí, ale v Rakúsku sme zažili účinkovanie pred asi 700 ľuďmi, čo bol pre nás nesmierny a nezabudnuteľný zážitok.

DRAMA QUEEN - And The Story Goes The Same 
 

Kapela sa však napokon rozpadla.

Boli sme mladí a mali rôzne predstavy o hudbe. Každý sa chcel venovať niečomu inému, rozišli sme sa.  Nakoľko moje meno už rezonovalo, po veľmi krátkom čase som dostal post speváka v ďalšej kapele Marvels of Contrast, pretože na strednej obchodnej škole chodil jeden člen oproti do triedy a odchádzal im spevák. Z tohto obdobia si najviac spomínam na veľký festival v Snine, kde sme si užili obrovské pódium, skvelé ozvučenia a veľa, veľa divákov. Okrem toho som tam vyhral zájazd pre jednu osobu do Paríža, takže malo to pre mňa niekoľko bonusov.

 
Marvels of Contrast - Insurrection

Ako prijímali tento štýl hudby vaši rodičia, súrodenci?
Dlho som tajil čo robím, keď som prišiel domov a mal zachrípnutý hlas. Vyhovárala som sa, že som veľa rozprával, ale samozrejme dlho sa to utajiť nedalo.  Spočiatku mali o mňa a môj hlas obavy, nakoľko predsa len to bol riadny vreskot, okrem toho kapely chodili v čiernom, takže pochybnosti boli, až rešpekt, čo som chápal. Podporovali ma  však od úplného začiatku, hoci s obavami.  Pochopili koľko koordinácie, sily tam človek potrebuje, že to nie je len bezvýznamný vreskot. Dokonca sme v štádiu, že rodinné sviatky sú originálne aj tým, že sú často okorenené mojím koncertom.

Kapela Marvels of Contrast však tiež po dvoch rokoch prišla o speváka.

Pocítil som jednak únavu hlasiviek, jednak tam boli autori, takže ja som sa  časom dostal do štádia,  kedy som dostal hotový produkt, ktorý som mal odprezentovať, ale z mojej strany tam nebola žiadna kreatívna práca. Aj keď  všetka úcta k autorovi, tie piesne boli super. Oni fungovali potom ďalej s inými dvoma spevákmi, ale v súčasnosti už neviem, ako to s nimi je. Práve jej absencia ma posunula smerom k sólovej dráhe a mojím prvým počinom, kde som už fungoval ako autor, bola skladba Wish. Prehral som ju ešte aj chalanom z kapely, aj mi ju odobrili, hoci skonštatovali, že je to iné, ako chcú robiť oni. Wish je pre mňa doslova srdcovka a vstupenka do nového hudobného života.

Wish  

V súčasnosti pracujete na novom albume, o ktorom máte už jasnú predstavu.

Som vďačný za účinkovanie v zoskupeniach, ktoré  sme už spomenuli,  no rozhodol som sa pre sólovú dráhu, ktorá však nikdy nie je úplne sólová, nakoľko som neustále obklopený tímom spolupracovníkov, najčastejšie najlepších priateľov a rodiny. Novinka The best of myself  je predzvesťou a prvou lastovičkou z novopripravovaného albumu Time to live.  Z pôvodne popovej verzie sa pieseň  preklepla do jesennej pohodovej atmosféry. Videoklip sme nakrúcali na streche petržalského činžiaku, vygradovali sme to mojím výstupom na samostatnú časť strechy, kam ma prácne vytlačili. Horší bol potom  návrat dolu. Vtedy som naozaj pociťoval nebezpečie, ale ako som spieval sám na streche, naraz ma ovládol nespútaný nadhľad nad všetkým, čo sa okolo deje.

The Best Of Myself

Prišlo to vekom, že sa z vreskotu prepracovávate do jemnejšieho popu?

Neviem, či vekom, skôr osobným nastavením. Keď sa obzerám späť za svojou kariérou, ak to tak môžem nazvať, v tých silných hlasových prejavoch bolo aj akési vysťažovanie sa, tvrdosť, teraz sa mi zdá prirodzenejšie to zjemnenie. Nech si poslucháč môže „zalalákať“ moje piesne, nechystám veľa screamerských pocitov, ale ide mi teraz o čistejšie spievanie. Stále to vnímam osobnostne, snažím sa učiť sám o sebe, a tým pádom to pretavujem aj do hudby.

Plánujete spievať aj v slovenčine?

Priznám sa, na toto sám neviem presne odpovedať, aj keď mám za sebou pokus o slovenčinu. Prvá pieseň sa volá Posielam energiu, ku ktorej som si svojpomocne nakrútil aj videoklip. Druhá skladba bola na objednávku pre projekt študenta s názvom Korona a požiadal ma o skladbu, kde boli bicie tvrdé, silné, chaotické, také, aká je aj dnešná doba. Urobil som aj slovenský text a volá sa Nie si sám.

Posielam energiu 

Slovenčina je prispôsobená na scremovanie?

Už je tu viacero kapiel, ktoré spievajú v slovenčine a používajú ho, napríklad Paranoid. A čo sa mňa týka, nič nevylučujem.  

Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR s Maťom Ďurindom: Sloboda je krásna, ale časom omrzí