V sirotinci, ako sa kedysi hovorievalo zariadeniam, do ktorých umiestnili deti bez akejkoľvek rodinnej starostlivosti, sa veru obracali, čo im len sily stačili. Ľahké to nemá nik ani teraz, to je jasné, avšak kedysi sa o finančné prostriedky, ktoré by aspoň ako-tak zabezpečili základné ľudské potreby, muselo prosíkať, ba dokonca až žobroniť.
Luxus tam nemalo žiadne dieťa, na odriekanie si bolo potrebné zvykať a zrejme i čas vyliečil skryté detské túžby, ktoré by ich dobrodinci radi splnili, ale chýbali im mešce peňazí.
Čosi iné už bolo, keď sa na raňajky nemalo čím ponúknuť a keď chlieb ubúdal rovnako, ako ubúda zimy v lete. V takom prípade vyvstávali pre ochrancov detí iba dve možnosti, aspoň tak si myslím. Buď sa vzdať, alebo uveriť v zázrak. A ktoré sa napokon vyplatilo?
Modlil sa
Istý muž, volal sa George Müller, zaopatroval bezmála 300 bezradných sirôt. V jedno ráno, tesne predtým, než sa blížil čas zasadnúť si za stôl a nasýtiť žalúdok i dušu výdatným raňajkovým jedlom, dostala sa k nemu zlá zvesť. Nebolo ničoho, naozaj ničoho, čo by ponúkol deťom a ani nemal peniaze na nákup. Napriek tomu dovolil, aby sa práve zobudení posadili, venoval im pohľad a v úprimnom vyznaní ich zjednotil v spoločnej modlitbe. Žiadal Boha o zázrak, pretože nič iné by ani nepomohlo. Z pier všetkých zúčastnených sa ozývala tichá pieseň viery a George Müller bezvýhradne dôveroval Stvoriteľovi, že ho nesklame a prinesie milosť.
Prečítajte si tiež: Pikošky o Bohu, ktoré ste si možno doteraz neuvedomili
Návštevy
Ešte ani nezaznelo posledné amen, keď sa ozval zvonec pri dverách. Ajhľa, stál v nich mliekar, celkom zúfalý a trochu aj rozladený. Rozvážal vraj mlieko, ale voz sa nalomil, nuž potreboval náklad niekde zložiť. „Nechcem za to nič, vôbec nič. Len tu zložím to mlieko, dobre?" pýtal sa mliekar a už aj sa poň pobral.
Mlieko povykladal, dvere zabuchol a opäť ktosi zazvonil. „Pán Müller, neviem, ako to vysvetliť. Ale išiel som spať a zrazu ma niečo stále budilo a nabádalo, aby som upiekol chlieb pre vaše siroty. Tak som zobudil aj svojho pomocníka a celú noc sme pre vás piekli," vysvetlil pekár svoju náhlu prítomnosť.
George Müller nemusel pátrať po príčine, dobre vedel, že všetko má pod dohľadom Boh. Hladné krky už neboli hladné a do domu sa vrátil smiech, ktorý je sprevádzaný vždy, keď sa žalúdok naplní a srdce sa obveselí dobrou správou.
Možno vás zaujme: Zvláštnosti života alebo o tom, že Kennedy možno nemusel zomrieť
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies