ROZHOVOR s Marcelom Rebrom: Ako Nenci sexujú, ako chodia v tundre na WC a čo vzdelávanie ich detí?

Ako Nenci  sexujú?

"Skôr než poviem, ako Nenci sexujú, predstavte si, že vonku je -50 stupňov. Romantika na lúčke teda nepripadá do úvahy. A v stane je celá rodina. V lete, keď majú nad nulou, tak v tundre je asi 6,5 milióna komárov na meter štvorcový. Ani to nie je to príliš romantická predstava. Ako sexujú, je legitímna otázka. Predchádza  tomu však ďalšia empirická skutočnosť. Keď vás Nenec pozve k sebe na noc, je to all-inclusive, vrátane manželky. Aj keď to vyzerá zvláštne, je za tým veda a ťažká logika. Žijú v uzavretých komunitách a keby sa medzi sebou miešali, dochádzalo by ku genetickým poruchám. Čerstvá krv pre nich znamená niečo dobré. Preto u nich existuje takýto zvyk."

Nenecké hľadanie partnerov

„Nebudú si hľadať partnerku zo svojej vlastne brigády (skupiny, kde žijú), nebudú si hľadať Rusku, lebo žiadna s nimi nepôjde do tundry. Môžu si nájsť len Komku alebo Nenku. Raz do roka, 1. augusta, majú veľký sviatok. Volá sa Deň oleňa. Na tento deň sa stretnú všetky brigády na ostrove Kanin, majú obrovské preteky v sobích záprahoch, víťaz získa skúter. Je to jediný deň v roku, kedy majú povolené piť alkohol. V tento deň si môžu nájsť partnerku. Nenecký mladík sa zoznámi s neneckou ženou z inej brigády. Musia na to ísť rýchlo. Zoznámia sa, keďže tam je príjemne teplo (10-15 stupňov celzia), okamžite sa pokúsia o dieťa a o rok uvidia, či sa im to podarilo. Je to všetko prispôsobené takému spôsobu života, akým žijú."

Prečo Nenci nemôžu piť alkohol?

„Nenci nepijú alkohol. Nemôžu ho piť, lebo podobne ako Japonci, nemajú enzým alkoholdehydrogenázy. Nemetabolizujú alkohol, rovno cez pečeň im ide do krvi. Veľmi rýchlo sa opijú a je to pre nich škodlivé a nebezpečné. V Rusku je dokoca zakázané Nencom predávať alkohol. Je to zákon. Tento zákon sa mi nepáči aj keď ja sám alkohol nepijem. Zdôvodnili to totiž, že Nenci sú chránený druh. Oni nie sú druh. Sú to ľudia, žijúci svoj spôsob života"

Školská výchova neneckých detí

„Keď majú nenecké deti 7 rokov, zo zákona musia ísť do internátnej školy. Určiteľ  s nimi jednoducho nemôže putovať po tundre. Odvážajú ich vrtuľníkom. Rusi to prezentujú, akoby ich vozili každý týždeň, no je to len propaganda. Vozia ich len na prázdniny. Skončia základnú školu a niektorí pokračujú vo vzdelávanní ďalej. Chlapci idú vo veku 18 rokov na vojnu. Vačšina detí sa nechce vrátiť za rodičmi. Nechcú žiť v tundre. Povedali, že už vedia, aké je to spať  s pevnou strechou nad hlavou, aké je to mať záchod v dome. Nemusí byť splachovací, ale je v dome... V súčasnosti je tam už málo detí. Mám kamarátov, možno posledných malých Nencov. Sťopa a Anto. Teraz už majú 7 rokov, sú v škole. Keď za nimi prídem, akurát budú na zimných prázdninách. Rodičia to neberú ako zradu.. Uvedomujú si, že svet sa mení. Preto tam chodím a dokumentujem to. Už nebudú. Keď títo odídu do dôchodku, ďalší už nebudú. Do dôchodku chodia vo veku 50 rokov. Bežní Rusi chodia vo veku 65 rokov. Ale na severe Ruska ťažko stretnete 65-ročného muža – buď zamrzol v tundre, alebo sa upil."

Záchod v tundre

„Keď som šiel prvýkrát cikať, už videli, že idem, ale nikto mi nič nepovedal. Odbrodil som sa, začal som a zrazu sa zjavil pripravený sob, druhý, tretí, štvrtý. A soby za mnou. Zistil som že chlap so spustenými nohavicami behá pomalšie ako sob. Nenci z toho mali veľkú srandu. Potom mi povedali, že musím ísť ďaleko, aby soby necítili moč. A prečo tie soby šli za mnou? Lebo moč obsahuje minerály. Tak som sa spýtal, čo keď budem potrebovať ísť na velkú? Povedali, že si vykopem jamu niekde ďalej, pri strome, opriem sa o strom, aby som mal istotu, že nikto nezaútočí od chrbta (sob, vlk), v druhej ruke držím palicu, aby som sa mohol brániť. Rýchlo vykonám potrebu, zahrabem snehom. Utrieš sa akurát tak ľadovým snehom. Toaletný papier neexistuje. Niečo je tam zábavné, niečo komplikovanejšie."

Fotokniha o Nencoch

„V prvom rade sú v nej fotografie. Je tam viac ako 100 fotografií s popisom, čo na nich je. Sú tam aj texty, ktoré hovoria práve o histórii Nencov, o ich spôsobe života. Nešiel som cez vydavateľstvo. Tlačili na mňa, vydaj knihu. Vydal som si ju vo vlastnej réžii. Jeden kus ma stál dosť veľa na to, aby som mohol ísť cez kníhkupcov, ktorí musia robiť s nejakou maržou. Vydal som pár sto kusov a polovica je už preč. Možno neskôr ju vydám vo väčšom množstve. Predávam ju sám... Kniha mi trvala dlho, lebo stále niečo robím. "

„Počas poslednej návštevy som nevedel, čo im doniesť. Vtedy som prichystal prvú verziu knihy.A bola to obrovská satisfakcia... So zamastenými rukami od krvi a oleja sa trhali o knihy. Prvý raz v živote sa videli na fotografiách. Bolo to niečo neskutočné... Raz som male´mu Antonovi a Sťopovi ukázal moje fotky  žralokov a korytnačiek. Povedali mi, že som najodvážnejší chlap, keď sa potápam so žralokmi. Povedal som im, že oni dokážu prežiť v tundre. A oni na to: To dokáže každý!"

Knihu Marcela Rebra môžete nájsť spolu s jeho blogom a rôznymi zaujímavosťami TU. 

Súvisiaci čánok: ROZHOVOR s Marcelom Rebrom, ktorý žil s "ruskými Eskimákmi" v tundre