Prezidentka podpísala niekoľko reforiem, no nie všetci sú spokojní

Z novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že správa štátnych pozemkov v národných parkoch sa presunie pod rezort životného prostredia. Presun pozemkov pod envirorezort má zabezpečiť jednotnú správu štátnych pozemkov na území národných parkov. Autori novelizácie tvrdia, že pre štát nie je efektívne, ak sa o územie v národnom parku starajú dve štátne organizácie. Presun štátnych pozemkov sa bude realizovať až po zonácii národných parkov. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunie na samostatné správy národných parkov na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Národného parku Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v štvrtom a piatom stupni ochrany. Prechod správy území v treťom a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.

Vysoké Tatry - ilustračná fotografia

Pre zjednotenie krokov prechodu správy pozemkov v národných parkoch a fungovania jednotnej správy v týchto územiach sa majú zriadiť správy jednotlivých národných parkov. Spravovať a obhospodarovať budú hnuteľný i nehnuteľný majetok štátu, ktorý bude predmetom prechodu správy. Budú mať obdobnú pôsobnosť ako Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR „s tým rozdielom, že ich územná pôsobnosť bude obmedzená a budú spravovať pozemky vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktoré budú predmetom prechodu správy“. V prechodných ustanoveniach vymedzuje tiež obsah práv a povinností, ktoré správa národného parku ako nový správca nadobudne získaním správy pozemkov.

Nová legislatíva upravuje aj prechod správy pozemkov vrátane podielov na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach vo vlastníctve štátu v správe Slovenského pozemkového fondu. Novela spresňuje aj pojem organizácia ochrany prírody a krajiny. Dopĺňa sa tiež ustanovenie upravujúce zloženie rady národného parku. Reforma má nadobudnúť účinnosť od 15. januára 2022, niektoré jej ustanovenia od apríla 2022.

Sanitka - ilustračná fotografia

Úrovne nemocníc, programov a medicínskych služieb budú po novom rozdelené do kategórií a označené ako V. úroveň, IV. úroveň, III. úroveň, II. úroveň a I. úroveň. Pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu a I. najnižšiu úroveň. Rezort zdravotníctva kategorizáciou ustanoví programový profil pre každú úroveň, spôsob určenia medicínskej služby a zoznam služieb, pre každú službu by mal stanoviť zaradenie do medicínskeho programu, ale aj úroveň medicínskej služby a označenie, či je povinná, nepovinná alebo doplnková. Rezort tiež ustanoví indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť a ich cieľové hodnoty, ako aj časovú dostupnosť. „Časová dostupnosť ústavnej starostlivosti sa nesmie stanoviť pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť,“ píše sa ďalej v zákone.

Podmienky pre tvorbu siete nemocníc majú byť ich geografická dostupnosť, počet poistencov v spádovom území nemocnice a minimálny počet lôžok. Napríklad pri V. úrovni má mať najmenej 90 % poistencov čas dojazdu do nemocnice do 300 minút a najviac 1,5 % poistencov nad 350 minút. Počet poistencov v spádovom území nemocnice tejto úrovne má byť najmenej 5 000 000. Pri III. úrovni má mať väčšina poistencov čas dojazdu do nemocnice do 60 minút a minimum nad 90 minút. Počet poistencov v spádovom území v tejto úrovni má byť najmenej 450 000 poistencov, najviac 900 000. Legislatíva stanovuje aj sankcie pri nespĺňaní podmienok, ak nedôjde včas k odstráneniu nesúladu. Stanovuje tiež povinnosti zdravotnej poisťovne, ktorá bude musieť rezortu zdravotníctva pravidelne zasielať údaje o spotrebe ústavnej starostlivosti za každého poistenca.

V prechodných ustanoveniach pribudlo, že vláda SR nesmie neprimerane zmeniť počet lôžok stanovených v nariadení vlády. Od 1. januára 2022 do 31. decembra 2030 má byť stanovené, že minimálny počet lôžok sa nesmie zmeniť o viac ako 1 000 za rok. „Zmena počtu lôžok musí zohľadňovať dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti a dostupnosť ústavnej starostlivosti v spádovom území nemocnice,“ píše sa v schválených materiáloch. Nemalo by tak dôjsť k reprofilizácii akútnych lôžok predtým, než reálne dôjde k zvýšeniu kapacity v ambulantnej sfére.

Ministerstvo zdravotníctva viackrát zdôraznilo, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života. Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta. Optimalizácia siete nemocníc je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú nasledovať. Sú na ňu naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky vo výške jednej miliardy eur.

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský

Šéf LOZ Peter Visolajský hovorí, že prezidentka nevypočula odborné argumenty, kritizujúce i obrovský pokles lôžok pre pacientov. „Sme hlboko sklamaní podpisom pani prezidentky pod návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Sme presvedčení, že takto pripravená reforma nemocníc bude znamenať prehĺbenie problémov slovenského zdravotníctva a zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ uviedol. Podobné obavy podľa neho verejne prezentovali aj zástupcovia viacerých samosprávnych krajov a odborných zdravotníckych spoločností.

Výbor LOZ skonštatoval, že hlava štátu nevzala do úvahy ani názory lekárov, odborníkov či zástupcov vyšších územných celkov, miest a obcí. Výbor LOZ tvrdí, že „reforma nerieši ten najpodstatnejší problém slovenského zdravotníctva, a teda nedostatok sestier, lekárov a ostatných zdravotníkov.“ „Okrem Slovenska žiadna iná krajina Európy si počas pandémie koronavírusu nejde rušiť svojich 38 % akútnych nemocničných lôžok. K tomuto rozhodnutiu došlo na sklonku roka 2021, ktorý je rokom s historicky najvyšším počtom úmrtí na Slovensku a bezprecedentne najtragickejším rokom od druhej svetovej vojny,“ skonštatovali lekárski odborári.

Možno vás zaujme: Prezidentka podpísala novelu, ktorá má zlepšiť zálohovanie nápojových obalov