Niekedy trvajú prípravy na Silvestra dlhšie, ako samotný posledný deň v roku. Veľké chystačky, kto kedy a kam pôjde, čo sa bude jesť, hlavne piť, veď rozlúčiť sa so starým rokom treba poriadne. Popýtali sme sa našich známych tvárí, ako budú silvestrovať a či majú niekde v pamäti taký ten naj Silvester – najlepší, najdivokejší, slovom najnezabudnuteľnejší posledný deň v roku.
Fredy Ayisi, tanečník:
Spomínam si na divoké Silvestre s priateľmi, ale to je už za mnou. Možno zaujímavé je, že hovorím o divokých žúroch, hoci som nikdy v živote nevypil ani kvapku alkoholu, no zabávať sa dá aj bez neho.
Tento rok mám pozvanie od priateľov na spoločné chvíle posledného dňa roka, ale je viac ako isté, že slušne odmietnem. V lete totiž moja mama spadla a zlomila si chrbticu, takže väčšinu času leží, je u mňa a potrebuje moju pomoc. Dokáže prejsť pár krokov, ale radšej som nablízku, aby znova nespadla a neskončilo to ešte horšie.
Spisovateľ Ľubomír Feldek:
S manželkou sme v rámci Silvestra úplne nudní, pretože celý deň aj celú noc sme doma, pozeráme televíziu, medzitým zaspíme, ale nikdy nezabudneme nastaviť budík na polnoc, aby sme si pripili pohárikom vína na ďalší nový rok. Na Silvestra je povinný humor, takže v tento deň ho nájdete v televízii najmenej (úsmev). V tomto smere sú naše Silvestre nezabudnuteľné, aj keď rovnaké.
Mám svojich humoristických obľúbencov, v prvom rade sú to Lasica a Satinský, samozrejme Felix Holzman, no a zo súčasnosti, aj keď mi ľudia hovoria, že som primitívny, celkom sa mi páči Andy Kraus. A staré dobré silvestrovské vtipy si pamätám aj desiatky rokov, napríklad: Chlapík sa pýta na Silvestra policajta na Václaváku, kde to som? Policajt mu hovorí – na Václaváku. Chlapík na to – detaily ma nezaujímajú, mesto, štát, svetadiel!
A musím sa podeliť s milou príhodou. Stretla ma teraz medzi sviatkami v meste pani, ktorá mi hovorí, pán Feldek, milujem váš novoročný vinš a celý mi ho odrecitovala priamo tam na ulici:
Do Nového roku vinšujem vám, ľudia,
aby vám k reťazi nechýbala búda,
aby ste vyhúkli tomu, kto vás sadil,
slniečko vás hrialo, dáždiček vás chladil,
aby ste nehnili, aby vás nekradli,
aby vás cudzopasníky nenapadli,
aby vás kamenec privčas nevymlátil,
mor vás nevyhubil, víchor nevyvrátil
alebo nevzala veľká voda azda,
aby vás neprepil na koreni gazda,
aby ste voňali, keď z vás bude seno,
aby vás ostalo pár aj na semeno...
Napísal som to v hlbokom socializme a dnes aktuálne.
Muzikant Pavol Peschl:
Ešte nie sme celkom rozhodnutí, či budeme silvestrovať sami doma s manželkou alebo sa vyberieme k známym do Limbachu do jednej prekrásnej pivnice. Volajú nás k sebe aj deti, ale viete, dokopy máme štyri, tak aby sa nikto neurazil, radšej zvolíme tú pivnicu (smiech).
Spomínam si a jeden doslova šialený Silvester, keď sme boli hrať v Rakúsku neďaleko Viedne na ranči, kde chovali kone. Trénovali tam rakúski jazdci, takže tam bola krásna akoby koliba s veľkou reštauráciou na prízemí a ubytovaním na poschodí. Reštaurácia bol zariadená v jazdeckom štýle, drevené stropy oblepené konskou srsťou, sedelo sa v konských sedlách. A tu sme mali hrať Silvestra. Tesne pred polnocou vystupoval v rámci programu pre hostí fakír, ktorý nejakým omylom vyšľahol plameň z úst rovno do stropu a v sekunde začalo horieť. Od srsti sa chytalo drevo, ľudia, ktorí mali pripravené fľaše šampanského na novoročný prípitok, nimi začali naraz striekať a hasiť, a my sme zachraňovali nástroje tak, že sme ich vynášali von. Napokon všetko dobre dopadlo, uhasili sme plamene, nikto sa nezranil, ani sme už nehrali, napriek tomu sme dostali normálne zaplatené.
A potom mi utkvel v pamäti Silvester spred šestnástich rokov; hrali sme v hoteli Permon a bol to posledný deň, kedy sme videli nášho kamaráta Dušana Hergotta. Na nový rok sme sa rozišli do domovov a potom už len prišla správa, že 16. januára zomrel.
Spevák Peter Bič:
Silvester, hmmm, máme pozvanie do Humenného, uvidíme, čo z toho ešte bude, možno napokon bude len online koncert. Ak nie, tak doma filmy, jesť a piť.
A na jeden skvelý Silvester spred dvadsiatich rokov si spomínam. Mali sme s kamošmi vybavenú chatu pri priehrade Ružín, ale zrazu to padlo, lebo vraj nefungovalo kúrenie. Tak sme sa vybrali na Bukovec a zabúchali sme na prvú chatu, kde sa svietilo. Oni práve večerali a normálne nás pozvali dnu. Skamarátili sme sa, mali sme gitary a dobre sme sa zabavili, aj sme si tam pospali. Keď som sa zobudil, rozlúčili sme sa, poloopití odišli a nikdy viac som o tých ľuďoch nepočul. Aj by som sa bol neskôr zaujímal, ale v tom stave som si nepamätal, ktorá chata to bola, tak len dúfam, že aj oni len v dobrom spomínajú ako ja dnes (smiech).
Šéfkuchár Vojto Artz:
Posledné roky prežívam posledný deň v roku doma s rodinou a deťmi. Priznám sa, chvíľu trvalo, kým som si na to zvykol. Čím som starší, tým viac si vážim stretnutia s rodinou, takže teraz budeme na Liptove a zabavíme sa, posánkujeme, potancujeme pri hudbe z televízie a pripijeme si na nový rok spoločne. Kým som pôsobil v gastronómii, Vianoce a Silvester boli najviac vyťažené dni v roku, takže približne 25 rokov som ani nevedel, čo je to Štedrý večer a silvestrovská zábava, pretože som robil všelikade po hoteloch.
K takým nezabudnuteľným určite patrí jeden asi spred dvadsiatich rokov, keď sa robili veľké Silvestre v pivárni U mamuta, resp. V Starej sladovni. Bol to obrovský trojposchodový priestor a na každom poschodí bola zábava ladená v inom štýle – džez, moderná hudba, ľudovka a ja som tam praxoval. Na rukách som nosil živé prasiatko s mašľou, ktoré si hostia mohli pohladiť pre šťastie, potom ho niekto vyhral po polnoci v tombole.
Spisovateľ Ľubo Dobrovoda:
Silvestrovať budem, ako každý rok, s Vladimírom Menšíkom a ďalšími starými komikmi českej televízie, ako každý rok to bude bez alkoholu, ktorý už roky nepijem. A keďže som sa tento rok stal princom, kráľom, grófom, nebojím sa povedať až cisárom, lebo ako 59-ročný som dostal svoj prvý záchvat dny, takže to bude v absolútnej asketickej striedmosti.
No a spomienky na Silvestre divoké, bujaré... na tie si pamätám úplne najúžasnejšie, pretože to boli tie najlepšie Silvestre, bolo ich asi desať, a od ôsmej hodiny večer si nepamätám absolútne nič. Keď som bol ešte úplne mladý, mal som okno už od 23. decembra a prebral som sa okolo 6. januára. Potom som sa stretával s ľuďmi, s ktorými som dával dokopy, čo kde ako bolo počas tohto „oknového“ obdobia. Až niekedy vo februári som si uvedomil, že som bol na nejakej horskej chate na Silvestra, keď mi to niekto, koho som stretol, porozprával.
Spevák Dušan Hlaváček:
Vzhľadom na situáciu budeme doma, nakoľko sme mali odletieť 14. decembra do Thajska, ale dcéra prišla pozitívna, po nej sme chytili koronu, partnerka aj ja. Ja som bol bezpríznakový, partnerka obišla najhoršie, ale vycestovať sme už nemohli.
Zaujímavý Silvester sme zažili pred dvomi rokmi v Thajsku, pretože predsa len tam teplúčko, chodili sme naľahko oblečení, bolo to zvláštne, lebo sme boli v teple prvý raz.
No a spomínam si na Silvester z mladosti, keď sa v Tatrách práve v tento deň otváral hotel Patria v roku 1976 a okrem iných som tam účinkoval ja a Karol Duchoň. Hrali sme tam v reštaurácii, o polnoci ešte v bare, ja som prišiel ako mladý z Brna a on ma tou svojou dobrosrdečnosťou povzbudzoval, čo pre mňa bolo niečo úžasné, že ma pochválil Karol Duchoň, pretože to bolo v čase jeho veľkej slávy.
Mal dlhý kožuch po zem, baranicu, vyzeral v tom úžasne a pre mňa to bol „big boss“, bol som nadšený, že môžem byť v jeho blízkosti. Trochu som mu závidel čaro osobnosti, pretože ste mohli byť akákoľvek hviezda, keď sa otvorili dvere a vošiel Karol Duchoň, strhol na seba v sekunde všetku pozornosť, všetci zhasli a on jediný v tej miestnosti svietil. Jeho príchod bol herecký výkon, nič nemusel, len prišiel.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies