Ťažké kresťanské otázky: Prečo by dobrý Boh dopúšťal toľko zla?

Ak je Boh, potom by malo byť všetko lepšie, tak to diktuje všeobecná predstava. Prečo je plač, keď by sme sa mohli len smiať a prečo rozvod, keď by sa dalo dýchať šťastne iba so svadbou? Zdalo by sa, že podobné otázky sadajú na myseľ iba neveriacim, ale pravda v celej svojej šírke vraví, že rovnako občas zápasia aj kresťania, a to najmä takí, ktorí stoja tvárou v tvár dajakej bolesti.

Hriech

Kedysi, keď sa svet ešte len prvý raz nadýchol a prví ľudia, Adam a Eva, spoznávali všetky krásy Bohom darovanej záhrady, sa žilo naozaj nebesky dobre. O chorobe nikto nič nevedel, fyzická bolesť bývala nemysliteľná a vzťahy, jednak tie medziľudské, a jednak medzi človekom a jeho Stvoriteľom, sa chválili dokonalosťou.

Boh bol a je natoľko dobrý, že v Jeho pláne sa nenachádzalo ani len maličké miesto pre smrť, ani trochu nezamýšľal pozerať sa na dôsledky zlomených sŕdc a nemal v úmysle nič z toho, čo v súčasnosti žijeme a dôverne poznáme.

Rozpad raja zapríčinila neposlušnosť, zem sa nainfikovala hriechom. Had naviedol a Adam a Eva predsa len vzdorovali a ochutnali ovocie z jediného stromu, z ktorého Boh zakázal jesť. A aké to bolo nesprávne rozhodnutie!? Nuž odpoveďou je čokoľvek, čo vnímame a s čím sme nespokojní. Umieranie, vraždy, samovraždy, to a oveľa viac, sa zrodilo vďaka jedinej nezdravej voľbe.

Boh síce neopustil ľudské tvory, ani zďaleka nie, dokonca poslal o niekoľko rokov neskôr svojho syna, aby odsúdil hriech a zvíťazil nad ním na kríži, ale kým sme v telách, nezbavíme sa tmy, čo padla všade, kam len oko dovidí, ba aj tam, kam nedovidí.

Slobodná vôľa

V súvislosti s príbehom, ktorý je spísaný v Biblii a viac či menej je s ním oboznámený každý, ešte vyvstáva jedna, a to dosť zásadná otázka. Prečo Boh nezasiahne a jednoducho nezastaví kolotoč zla?

Nuž vec sa má tak, že za tragédiami a pekelnou bolesťou nie je Boh, ale vždy má záležitosť na svedomí slobodná vôľa. Človek ju má darovanú z neba, a hoci je to čosi vzácne, nesie v sebe aj obrovitánsku dávku zodpovednosti.

Boh však v celom šialenstve neostáva ľahostajne sedieť na kráľovskom tróne, i napriek všetkému robí svoju prácu. Neničí vojny, ale uprostred bojov a smrti ponúka nádej, lásku a záchranu.
Nie vždy sa choroba skončí zázrakom uzdravenia, ale Boh v ťažobe dáva príležitosť okúsiť Jeho prítomnosť neopísateľným spôsobom. Nezbavil nás umierania, ale vierou v Neho dáva niečo, čo je neoceniteľné, ráta s nami vo večnom živote.

Jozef

No a nakoniec by mohol azda ešte poslúžiť príbeh Jozefa, ktorý zažil horké aj sladké. Stalo sa to ešte veľmi dávno, bol to vtedy len mladík, dušu mal plnú snov. Otec ho miloval, zo svojich detí mu venoval najväčší kus lásky. Ale jeho bratia, tí voči nemu chovali žiarlivosť, až ich to priviedlo k ohavnému činu. Predali ho do otroctva, poslali ho ďaleko do Egypta a otcovi, nehľadiac na bolesť, ktorú mu to spôsobí, klamlivo oznámili, že zomrel.

V cudzine sa Jozefovi darilo najskôr nadmieru dobre, získal významné postavenie u istého muža, a ak by nebolo smútku za domovom, nemal by dôvod sťažovať sa.
Opäť ale zohrala úlohu jedna nedobrá myseľ, pretože manželka jeho zamestnávateľa ho krivo obvinila zo znásilnenia a on bol nespravodlivo vsadený do väzenia. Koľko zla. Koľko nespravodlivosti.

V neslobode strávil roky rokúce, ale i tam si zachoval čestnosť, slúžil najlepšie ako vedel a zaujímal sa o problémy iných, hoc tie jeho boli sto ráz väčšie.

Až potom, konečne po uplynutí dlhého času, sa dočkal prepustenia i odmeny od Najvyššieho.
Predošlé postavenie mával vysoké, ale ako vysoko vyletel neskôr! Jeho zásluhou prosperovala celá krajina a prispel i k záchrane tých, ktorí ho kedysi zradili a zapredali.

Áno, Boh mu dal skúsiť opätovné stretnutie s otcom, spravodlivosť vzišla, aj keď jej predchádzalo veľa zúfalstva. Boh nešťastie dopustil, ale Jozefa neopustil. Pozdvihol mu hlavu, posilnil ho, vďaka čomu neklesol na dno, zasvietil mu do temnôt, rozžiaril pre neho lásku tak, že zatienila aj hviezdy na nebi.

Prečítajte si: Už nikdy nebudem nič jesť, alebo o tajomstve dobrého predsavzatia