REPORTÁŽ Renáta Názlerová: „Chcem písať o tom, čo dôverne poznám; o svete nadrozmernom a od určitého veku o generácii po päťdesiatke.“

Prvá otázka v kontexte toho, čo za posledné mesiace prežila, znela, kedy to vôbec stihla. Len pripomenieme – najprv riešili v DSS v Pezinku, ktorého je riaditeľkou, ďalšiu kovidovú vlnu a pred dvoma mesiacmi si, a poriadne, podal kovid ju. A s ním aj pár ľudí, ktorí sa neštítili volať jej domov a vyhrážať sa jej smrťou.

Renáta Názlerová má na konte už niekoľko kníh. 

Vytrénovaná zo šoubiznisu

„Knihu Osudová žena som písala rok a pol, začala som ešte pred nástupom do zariadenia. Všetko v mojom živote na seba nejako nadväzuje, keď mám chuť písať, je to relax, tak píšem. Už si chystám noty pre novú knihu, je to také moje hobby. Pomedzi to, ako ide život, ´štrikujem´ svoju literárnu tvorbu,“ vysvetlila.

Súvisiaci článok: REPORTÁŽ Renáta Názlerová: „Moji kolegovia, to sú pre mňa malé príbehy veľkého hrdinstva.“

Ako hovorí, z práce v televízii Joj je po desiatich rokoch scenáristky pre Súdnu sieň a iné formáty dobre vytrénovaná.

„Základným predpokladom byť dobrým scenáristom, je, ako hovorievam, mať dobrý zadok. Lebo keď si už raz sadnete za ten počítač, nie je to na pol hodinu, ani na hodinu. Zvyčajne pracujete 8, 10, 12 hodín a keď horí termín, aj 24 hodín. Okrem toho treba na písanie istý fortieľ, fantáziu a asi aj schopnost iného autorského prístupu, než je ten väčšinový.“

Na besede v Prešove.

Déjẚ vu a 5 tajomných žien

Autorka hovorí, že Osudová žena je úplne iná ako jej predchádzajúce diela, dokonca ju, pri všetkej skromnosti, považuje za svoju doteraz najlepšiu. Kde sa začal jej príbeh?

„Ja som tú myšlienku v sebe mala už dávno, keďže sa mi stali veci, ktoré môžeme zaradiť do kategórie déjẚ vu a stále som premýšľala o tom, či tu je alebo nie je nejaká kontinuita bytia. A povedala som si, že by to mohla byť celkom zaujímavá základná os hrdinky, ktorá sa vracia do minulých životov a nachádza tam odpovede na svoj súčasný život,“ predstavuje Renáta Názlerová základnú líniu knihy.

Práca scenáristky v televízii JOJ ju vytrénovala v písaní.

Keďže, ako hovorí, nie je žiadna krasotepkyňa a drží sa žurnalistického princípu, dielko je svižné, dynamické a jeho pointou je, že rozpovie nielen príbeh hlavnej hrdinky, ale aj päť príbehov žien, ktoré naozaj existovali, ale nie sú všeobecne známe z dejín ľudstva.

Svet, ktorý dôverne poznám

Sotva vydala spomínanú novinku, už má pred sebou dve ďalšie výzvy. Vydavateľovi odprisahala, že tento rok napíše dve knihy. O čom budú, je ešte v štádiu úvah a veľká dilema. Nenormálny komerčný úspech z dielne Renáty Názlerovej mal titul Tisíc a jedna noc s Arabom.

„Tak premýšľam, kde by som sa v tomto smere mohla hýbať,“ naznačuje.

Svet moletiek žije a o ňom aj píše, čo čitateľky oceňujú.

„No a druhá, ktorá bude vlastne prvá, lebo na tú arabskú potrebujem viac času, by som sa opäť s pozornosťou obrátila na ženy v pokročilom strednom veku inej ako konfekčnej veľkosti, lebo to má úspech. Ženy mi často píšu – Renáta, je skvelé, že píšete o ženách, ktoré majú po 40-tke alebo 50-tke, čo sa v literatúre často nestáva, a píšete o ženách, ktoré nie sú štíhle, ani modelky, teda presne ako my,“ cituje autorka ohlasy a dodáva: „Mne sa nechce písať o tom, o čom všetci, nech píšu, ale ja budem písať inšpirovaná svetom, ktorý poznám, teda svetom nadrozmerným a, žiaľ, od určitého veku o generácii po päťdesiatke.“

Rada cestuje a more potrebuje svojím spôsobom k písaniu.

V hre aj ďalšia téma, autorke profesne blízka, ale na ňu si budeme musieť zrejme ešte chvíľu počkať. O akej ďalšej téme Renáta Názlerová uvažuje, čo potrebuje k tomu, aby dokázala hodiny písať a prečo už nemieni tolerovať agresívnych, zlých a hlúpych ľudí, sa dozviete v našom videu.