V príhovore knihy Bitky a bojiská (vydavateľstva Slovart) autor Roman Mocpajchel konštatuje, že stále platí definícia pruského generála Carla von Clausewitz, že vojna je len pokračovanie politiky inými prostriedkami, ale vďaka obrovskému technologickému vývoju v poslednom čase má stále rôznorodejšie formy.
Aj keď sú vojny považované za najhoršie vynálezy ľudstva, boli tu, sú tu a zrejme aj budú, či sa nám to páči alebo nie. Históriu a život všeobecne často vnímame práve cez vojny. Mnohokrát začínajú naši rodičia či starí rodičia svoje spomienky slovami cez vojnu, po vojne a podobne.
Dvadsať významných bitiek
Výber Romana Mocpajchela v knihe Bitky a bojiská ponúka nahliadnutie do dvadsiatich bitiek a vojenských udalostí, ktoré ovplyvnili ďalší vývoj našich dejín a sú pre dejiny niečím významné, rozhodujúce a zaujímavé. Dozvieme sa, kde, kedy a medzi kým sa bitka konala, koľko vojakov sa na nej zúčastnilo, aké boli straty... V závere každej kapitoly je niekoľko doplnkových textov, ktoré približujú významné osobnosti, dobovú vojenskú taktiku a ďalšie zaujímavosti. Autor verí, že čitatelia nájdu v knihe nielen poučenie, ale aj inšpiráciu a hlavne varovanie pre následkami, ak sa nepoučíme z minulosti. A teraz malá ochutnávka.
Bitka pri Bratislave
sa odohrala v roku 907 a čo sa vlastne stalo? Bavorské vojsko bojovalo pod vedením markgrófa Liutpolda a salzburského arcibiskupa Teotmara proti starým Maďarom. Počet obetí nie je známy, ale isté je, že bavorské vojská utrpeli zdrvujúcu porážku. Bitka zásadne ovplyvnila vývoj našich dejín a položila základy uhorského štátu, ktorého súčasťou sa stalo aj dnešné Slovensko. A v knihe sa dozviete aj o bojovej taktike starých Maďarov.
Bitka pri Rozhanovciach
pri Košiciach sa odohrala 15. júna 1312 a bojovalov nej Uhorské kráľovské vojsko pod vedením panovníka Karola I. Róberta proti vojsku šľachtického rodu Omodejovcov a Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý sa jej však osobne nezúčastnil. Bitka predstavuje najvýznamnejšiu stredovekú bitku na území dnešného Slovenska. Väčšie straty utrpela kráľovská armáda, jej bojovníci prišli o takmer všetkých hlavných veliteľov.
Nové Zámky – pád ideálnej pevnosti
Bitka v pevnosti Nové Zámky (Újvár) a v širokom okolí juhozápadného Slovenska a Moravy trvala od 17. augusta do 25. septembra 1663. Posádka pevnosti Nové Zámky pod vedením grófa Adama Forgáča bojovala proti osmanskej armáde vedenej veľkovezírom Ahmedom Pašom. Novozámockú posádku tvorilo 3 000 pešiakov a 500 jazdcov proti osmanským 50 000 mužom. Novozámocká pevnosť padla do rúk Turkov a samozrejme aj významné hrady Nitra a Levice. Nové Zámky tak ostali v područí Turkov až do oslobodenia v roku 1685.
Dukla – bitka o Dukliansky priesmyk
čase od 8. septembra do 28. októbra 1944 bola najkrvavejšou a najväčšou v našich dejinách a zohrala významnú úlohu pri oslobodzovaní Československa i v jeho povojnovom vývoji. Bojovali proti sebe jednotky Červenej armády a 1. československého armádneho zboru pod vedením maršala Koneva proti nemecko-maďarskej skupine armád pod vedením generálplukovníka Heinriciho.
Červenú armádu tvorilo spolu s československými vojakmi 378 000 vojakov, kým armádnu skupinu Heinrici 100 000 vojakov, 2 000 diel a 300 tankov. O stratách a ostatných zaujímavostiach bitky na Dukle už v knihe Bitky a bojiská.
Mohlo by vás zaujímať: TIP NA KNIHU: Chýba vám leto? Michaela Zamari vám pomôže navrátiť ho späť!
Knihu oživujú krásne ilustrácie Františla Hříbala, ktorý vyštudoval archeológiu, pracoval v IBM, ale stále hľadal niečo, čo ho bude napĺňať. Napokon to našiel v kreslení, ktoré miloval odjakživa. Dnes sa už môže pochváliť desiatkami kníh, ktoré ilustroval, či pre ktoré vytvoril obálky – vrátane knihy pre Zomri, Cynickú obludu, knihy politikov a historikov či spomienkový zborník pre zavraždenú Martinku Kušnírovú s názvom Čriepky.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies