ROZHOVOR Cestovateľ Michal Hertlík: „Vo Venezuele sa viem zaľúbiť každé dve minúty.“

Vyštudovali ste medzinárodné vzťahy a diplomaciu. Nebaví vás kariéra diplomata?

Odmalička som chcel byť diplomat a pracovať na nejakom slovenskom veľvyslanectve v zahraničí. Preto som si aj vybral tento odbor na vysokej škole a vyštudoval ho. Videl som sa tam aj počas štúdia na univerzite. Po škole ma však tento dlhoročný ideál akosi prešiel a sústredil som sa  na cestovanie, fotografiu, behanie po svete a spoznávanie rôznych krajín a kultúr. Chcel by som sa v živote uplatniť práve ako cestovateľ, fotograf, dobrodruh a mať vlastný biznis súvisiaci s Latinskou Amerikou. Na všetkom  sústavne pracujem.

Máte štatistiku, koľko krajín ste precestovali?

Možno to príde niekomu zvláštne, ale v tejto chvíli by som nevedel povedať počet krajín, v ktorých som bol. Ja si to vôbec nepočítam. Sústreďujem sa na kvalitu, nie na kvantitu. Oveľa radšej pobudnem v jednej krajine pol roka a spoznám ju komplet celú, ako by som mal za mesiac navštíviť päť krajín a vlastne zo žiadnej nestihnúť nič poriadne, len sa naháňať.

Čo  prvé si všímate a čo vás zaujíma v krajine, kde ste po prvýkrát?

Zaujíma ma všetko, lebo chcem všetko spoznať, vidieť a zažiť. Spomeniem ale jednu vec, ktorú vyslovene hľadám v každej krajine. Som zberateľ nástenných masiek z rôznych kultúr, a teda všade hľadám človeka – majstra – ktorý takéto masky zo svojej kultúry vyrába. Navštívim ho v jeho dielni, nech je kdekoľvek, a sledujem proces výroby daných masiek. Neskutočne ma to fascinuje a vždy si z každej krajiny nejaké donesiem domov.

Podľa akého kľúča si vyberáte destinácie a ako vyzerá príprava do danej krajiny?

Latinská Amerika sa skladá z Južnej a Strednej Ameriky. Snažím sa striedať krajiny a zakaždým byť v inom regióne, aby som po sebe nenavštevoval veľmi podobné krajiny. Naposledy som bol v Nikarague, teda v Strednej Amerike, tak ďalší cieľ by mohol byť napríklad taký Paraguaj, čo je diametrálne odlišná krajina v tej Južnej, prípadne by som ochutnal Karibik a povedzme nejaké Portoriko. Postupne takto navštívim každú krajinu Latinskej Ameriky vrátane karibských ostrovov, takže o zábavu na celý život mám postarané.

Máte aj svoje vlastné zápisky, ktoré by sa mohli časom objaviť v knihe, alebo približujete čitateľom svoje cesty „len“ prostredníctvom článkov v rôznych médiách?

Štyri roky píšem pre mnohé slovenské a české časopisy a médiá a plánujem v tom pokračovať. Čo sa týka knihy, tá je v pláne, len je to beh na dlhú trať, takže si na ňu ešte budeme musieť všetci počkať. Určite sa bude týkať cestovania a Latinskej Ameriky.

Mimochodom, dokázať zaujímavo opísať svoju cestu, krajinu, život v nej, to si vyžaduje novinársky talent. Kedy ste ho v sebe objavili a aj ste prípadne študovali štylistiku?

Nikdy som nič z tohto odboru neštudoval. Jedného dňa mi napadlo, že všetok materiál (fotky a zážitky), ktorým disponujem, by bolo konečne fajn aj spracovávať a ukazovať verejnosti. Talent na písanie mám, vďakabohu, vrodený, baví ma hrať sa s textom a slovíčkami, gramatiku a štylistiku ovládam bez problémov, takže som našťastie nepotreboval žiadne štúdium.

Je možné z toho množstva krajín vybrať jednu, ktorá vás očarila najviac?

Každá krajina má niečo do seba a je svojím spôsobom úchvatná, očarujúca a jedinečná. Nemám jednu krajinu, ktorá ma očarila najviac. Najintenzívnejšie som spoznal Ekvádor a Nikaraguu, plus Venezuela bola moja prvá, takže tieto tri krajiny sú môjmu srdcu najbližšie.

Akými jazykmi, okrem španielčiny, ste vybavený?

Plynulo rozprávam po španielsky a po anglicky. V Latinskej Amerike jedine po španielsky.

Okrem cestovania ste učiteľom španielčiny. Prečo ste sa rozhodli vyučovať práve tento jazyk?

Španielčinu som sa sám učil 11 rokov a plus každou mojou cestou do Latinskej Ameriky sa jej úroveň výrazne zlepšovala. Preto mi jedného dňa napadlo ju začať súkromne vyučovať. Teraz to už bude 5 rokov a cez ruky mi prešli desiatky študentov. Stále mám však miesta voľné, takže kto by  mal chuť učiť sa španielčinu a popri tom spoznávať krásy Latinskej Ameriky...

Stalo sa, že ste sa nedokázali s niekým niekde dohodnúť, že vás zaskočila jazyková bariéra?

Keď som v nejakom indiánskom kmeni, veľa príslušníkov nevie po španielsky, pretože rozprávajú len svojím vlastným indiánskym jazykom. Avšak vždy sú tam aj tí, ktorí po španielsky vedia, takže je to bez problémov. Keby som vedel čisto len po anglicky, nikdy nezažijem to, čo zažívam so znalosťou španielčiny, najmä pri interakcii s domácim obyvateľstvom.

Kde sa uskutočnila vaša zatiaľ posledná cesta?

Z mojej poslednej cesty som sa vrátil v septembri 2019 z Nikaraguy.

Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR s Jožim a Palim, ktorí preplávali Dunaj až do Rumunska na člne, a prešli Vietnam na motorkách

Čím bola pre vás zaujímavá? Prekvapilo vás tam niečo pozitívne alebo negatívne?

Nikaragua je úžasný stredoamerický klenot. Tá krajina má všetko, čo si cestovateľ, fotograf a dobrodruh môže priať. Pozitívne veci sa mi diali každý deň, za čo som vďačný. V pozitívnom slova zmysle ma prekvapilo aj to, akí šťastní, láskaví, priateľskí a nápomocní sú miestni ľudia, hoci poväčšine sú veľmi chudobní a sami prechádzajú cez mnohé existenčné problémy. V negatívnom slova zmysle ma prekvapilo to, ako sa miestni ľudia správajú k životnému prostrediu. Bol som ustavične v nemom úžase, keď som videl, ako ľudia doslova všade zahadzujú odpadky rovno na mieste, kde niečo dojedia alebo dopijú. Smetné koše boli akoby neviditeľné. Nielenže životná úroveň je tam nízka, ale oni si ju ešte takto sami znižujú.

Pociťujete v rámci cestovania vplyv pandémie? Ako sa vás osobne dotkla?

Pandémia ma ovplyvnila len tým, že posledné dva roky som nebol za hranicami Slovenska. Konečne však využívam tento čas na spoznávanie Slovenska a fascinujú ma jeho zákutia, čarovné miesta a krásy.

Navštevujete krajiny, ktoré sú pre nás dosť exotické. Nebojíte sa chorôb?

Na základné cudzokrajné choroby som zaočkovaný, a keď cestujem, na choroby nemyslím.

Zažili ste niekedy naozajstný strach? Kedy a prečo?

V pár nebezpečných situáciách, kedy som prežíval naozajstný strach, som sa, bohužiaľ, ocitol. Prvýkrát to bolo v Paname, kedy ma okradol jeden člen rodiny, u ktorej som vtedy býval. Žil pouličným životom, chutil mu alkohol, bol v pochybnej partii a celkovo nepôsobil príliš prívetivo. Noc, kedy som zistil, že ma okradol, bola asi najhoršia zo všetkých, pretože ešte tú poslednú som tam musel u nich ostať. Bál som sa, že mi niečo spraví, prípadne, že na mňa vytiahne nôž alebo zbraň. Našťastie sa tak nestalo.

Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR Jozef Terem: „Stopovanie prešlo vývojom, dnes nie je v kurze.“

Druhýkrát to bolo v Nikarague, kedy som sa ocitol asi kilometer od hraníc s Kostarikou na juhu krajiny. Bol som v militarizovanej zóne, ktorú ovládali miestne skupiny spolupracujúce s armádou. Ja som však ani o jednej z týchto dvoch vecí nevedel. Na území nikoho ma zrazu obkľúčili štyria Nikaragujčania na motorkách ako pri natáčaní nejakého filmu. Postupne sa ku mne približovali, zatiaľ čo v okolí nebolo živej duše. Keby sa mi niečo stalo, nikto ma dodnes nenájde. Našťastie to dobre dopadlo, lebo spolupracovali so spomenutou armádou, a o chvíľu na to si ma zobrali do parády nikaragujskí vojenskí generáli. Musel som sa len identifikovať  – kto som, odkiaľ som, čo robím v Nikarague a že nie som americký špión.

Kam sa chystáte najbližšie?

Konkrétny cieľ zatiaľ nemám, takisto ani kúpené letenky. Tento rok to ale vidím na Paraguaj.

Možno si mnohí kladú otázku, kde ten človek berie peniaze na toľko cestovania. Prezradíte?

Názor, že na cestovanie treba milióny, je podľa mňa veľmi nešťastný, a kto tak rozmýšľa, na veľa miestach zrejme nebol. Áno, na cestovanie treba nejaké peniaze, ale nemusíte byť milionárom. Snažím sa cestovať lacno a míňať peniaze premyslene. Veľa ľudí však míňa peniaze na somariny, a potom im chýbajú napríklad na cestovanie. Ja si somariny nekupujem, peniaze si odkladám, stále pracujem, takže peniaze na cestovanie vždy u mňa budú.

Viete si predstaviť manželku cudzinku? Zažili ste nejakú zaujímavú lásku na cestách? Na dovolenkách sa prihodia letné lásky...

Mojim rodičom stále hovorím, aby sa učili po španielsky, lebo raz sa môže stať, že im domov dovediem nejakú „latinku“. Uvidíme, čo ma čaká v najbližších rokoch a kam ma hviezdy navedú. Určite si viem predstaviť mať za priateľku a neskôr i za manželku dievča z Latinskej Ameriky. Pravú lásku, ktorá by prerástla až do vzťahu, som na cestách nezažil. Zaľúbený som však stále, veď tam to inak ani nejde. Vo Venezuele som sa pravidelne zaľúbil každé dve minúty.

Máte vysnívanú krajinu, kde ste ešte neboli?

Vysnívanú krajinu nemám, no mám vysnívaný ostrov a už sa neviem dočkať, keď ho jedného dňa navštívim. Ide o Veľkonočný ostrov ležiaci v Tichom oceáne, patriaci Chile. Ak ste pozorne čítali moje odpovede vyššie, možno by ste mohli uhádnuť, prečo tomu tak je. Tento mystický ostrov je posiaty záhadnými sochami hláv Moai, no a práve preto – ako zberateľ masiek – ma to tam tak strašne láka. Ide o môj najväčší cestovateľský sen, na splnenie ktorého čakám.