„Moja manželka mi povedala, že môžem spávať so svojím plyšovým medvedíkom Bobbym, ale jedine vtedy, keď nebudem spať s ňou," bez ostychu vyhlásil vyše 50-ročný muž, ktorému bolo dopriate priviesť do úspešnej dospelosti 6 zdravých detí.
Je to pomerne odvážne priznanie, veď väčšinou si svoje, nazvime to malé tajomstvá, radšej nechávame pre seba. Ako inak, najmä v záujme zachovania si akej-takej povesti, čo by bola hodna človeka zrelého nielen fyzicky, ale predovšetkým emocionálne a intelektuálne. Nuž ale vvšetko má opodstatnenie, a tak je i dôvod, prečo sa pastor Craig Groeschel v rámci príhovoru veriacim, rozhodol obnažiť kožu a podeliť sa o medvedí príbeh.
Bobby
Plyšového miláčika nielen spomenul, ale odkryl i jeho pomerne bohatú minulosť. Vraj ho má ako akési dedičstvo po matke a doteraz sa ho nemienil vzdať. Bobby je už celkom zostarnutý, na dotyk nie práve jemný, ale koniec koncov má už vyšší vek, dá sa mu to teda odpustiť.
Prečítajte si tiež: Dobrí ľudia sa vždy nájdu! Seniorov potešili tisíce vianočných darčekov
Láska
Nemý spoločník poslúžil ako vynikajúci obraz hlbokej a bezpodmienečnej náklonnosti. Sú totiž dva druhy lásky (je ich oveľa viac, ale kazateľ sa venoval len dvom), ktoré zrejme dôverne pozná každý človek. Po prvé, je to láska, ktorá miluje, pretože predmet, ku ktorému cit prechováva, má hodnotu. Dalo by sa uviesť toľko príkladov, až by sa z toho jeden zbláznil, ale predstaviť si smieme čokoľvek, s čím sme spriaznení. Pre niekoho to môže byť zbierka čohosi, čo poctivo hľadá a k čomu má vytvorené isté puto, pre ďalšieho kúsok oblečenia či dokonca topánky, pretože kedykoľvek sa obuje a oblečie, dostáva lichotivé opisy výzoru.
Po druhé, láska, ktorá ľúbi tak, že i bezcenný predmet sa stáva cenným. Medveď Bobby nie je pekný, je časom ošúchaný a dotrhaný, ale pastor ho napriek tomu má v neustálom vlastníctve a vonkoncom sa ho neplánuje vzdať.
Rovnako Boh miluje ľudí, sám ich predsa stvoril a najdetailnejšie je oboznámený s modrinami všetkého druhu, nie sú pred Ním neznáme ani najčiernejšie klamstvá a pred okolím najskrývanejšie hriechy.
Ľudský život je dramatický, spôsobuje, že sami na seba nazeráme ako na dokrkvaných, dolámaných, príliš ubolených. Nie je príčina, prečo by nás Boh mal milovať, a predsa nám svoju lásku nielen daroval, ale i dokázal, keď poslal na zem jediného syna. On, tvorca všetkého, vystiera ruky, nemá v úmysle opustiť, zradiť či sklamať. Nezáleží na tom, aké následky zanechali na dušiach aj telách bolesti, a čo o nás vravia ostatní. Nie, hoc by sme boli aj najzúboženejšími tvormi na celučičkom svete, nie je treba zúfať si. Sme skutočne a opravdivo ľúbení, chcení a On sa o nás postará. Pravdaže, ak mu to dovolíme.
Ján
O láske, ktorú Craig Groeschel rozoberal, však nestačí len vedieť, je nutné byť o nej presvedčený v najdolnejšej časti srdca. Kedysi žil muž menom Ján, ktorý mal česť nazývať sa učeníkom Ježiša. Pošťastilo sa i jeho bratovi a spoločne chodievali z miesta na miesto, vtedajšia spoločnosť im venovala povšimnutie a bývali zahrnutí v početných klebetách. Ján dobre vedel, aké je dostávať prezývky, zopár ich mal a verte či nie, neboli pekné a závideniahodné. Avšak postupne, keď spoznával Ježiša a Jeho dokonalú lásku prijal nielen rozumovo, ale v ňom vzrástla i skutočná istota, zmenilo sa všetko-všetučko.
Dovtípime sa to pri čítaní evanjelia, ktoré sám napísal, pretože kedykoľvek o sebe vraví, nenazýva sa ani krstným menom. Jeho identita je pevne zakorenená v niečom trvácnom, čo presiahlo aj smrť. Hovoril si takto: „Som učeník, ktorého Ježiš miloval.“
Možno vás zaujme: Skutočný príbeh: Covidový zázrak!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies