„Padal som z okraja veľkého, vysoko položeného miesta kdesi v hĺbke času omnoho viac rokov, ako som prežil v tomto živote. A po všetky tie roky som padal k tebe."
Sú isté príbehy, ach, ako sa im len vraví? Majú v sebe jedinečnosť vychádzajúcu z obyčajnosti, prenikajú do každej časti ľudskej bytosti a po ich prečítaní je človek ochotný a schopný veriť v čokoľvek, trebárs i v pravú lásku. Sú to príbehy, čo sa oplatia zaznamenať, a aj keby sa obdobia menili, ľudia starli a zomierali, aj keby sa moria vytratili a vzťahy celkom zamrzli, práve tie hrubo popísané stránky disponujú niečím, čo môže opäť navrátiť svetu nádej.
Jáj, už si spomínam, hovorí sa im nadčasové. Nesmrteľné.
Ktovie, či Robert James Waller čo i len tušil, že keď napíše Madisonské mosty, jeho kniha sa k nim, teda k navždy živým, bude môcť bez váhania zaradiť, či si vôbec uvedomoval, akú stopu zachová.
V jeden deň
Madisonské mosty predstavujú náhľad do životných osudov dvoch navzájom odlišných, a predsa podobných jedincov, ktorých rozdielne cesty vždy smerovali jedna k druhej.
Ona, Francesca Johnsonová, je žena v domácnosti, žena, ktorá obetovala sny a ideály pre spokojnosť manžela a detí. Patrilo sa to, veď sa písali 60. roky a mesto bolo príliš malé na akýkoľvek prejav vzdoru.
Kedysi bývala vášnivá, vyrastala a aj dospelosť nadobudla v Taliansku, aj povolanie učiteľky sa naučila. Najskôr dúfala, že svojho budúceho milého stretne za romantickejších okolností, že sa pohľady do seba vpijú a obom bude z ničoho nič jasné, že ďalšie dni musia bezpodmienečne stráviť spolu. Ale viete, ako to na zemi chodí, láska má viaceré podoby a k Francesce sa prihovorila pokojnejšia verzia. Presťahovala sa do Ameriky, zanechala minulosť a s plnou vážnosťou vychovala dve deti.
Niekto by povedal, že nemá prečo trpieť osamelosťou, ale ona je ňou prestúpená, hoc zvyčajne nie fyzicky, iba na úrovni emocionálnej.
Až raz, v jeden nesmierne horúci deň, keď zvyšok rodiny odcestoval na niekoľko dní, ona robila, čo robiť musela, a potom to začula. K domu sa približovalo auto, akýsi cudzinec sa pýtal na cestu k mostu.
On
Onen muž sa volal Robert a pracoval ako fotograf. Bol samotár, tulák, ktorý sa poneviera sem a tam. Aj sa oženil, ale čosi nevyšlo, a tak sa aj rozviedol. Deti nemal, nosil so sebou len fotoaparáty, spomienky, gitaru a slová. Veľa slov, vznešených, hlbokých, ako keby nikam nezapadal, ako keby bol niečím viac.
A keď sa pýtal, kadiaľ má ísť, a neznáma žena, ktorá mu prezradila, že jej meno je Francesca, ho pozvala i na večeru, zažil cit, ktorý nečakal.
Ona ho tiež neočakávala, prečo by aj mala. Poznali sa krátko, čo je zopár dní oproti zvyšku života? No nech rozum namietal ako chcel, ani jeden z nich nemohol poprieť, že jeden druhého ovplyvnili, premenili, zakvačili sa do seba.
Mohlo by vás zaujímať: TIP NA KNIHU: Keď na človeka raz zapôsobí nejaká kniha, ani odbehnúť päť kilometrov nie je problém
Iná romantika
Kniha Madisonské mosty ponúka iný druh romantiky. Trochu sentimentálny, ale ozaj iba trochu a uveriteľne, hlbší a smutný.
Nešlo iba o lásku, to by bolo priveľmi ľahké a zabudnuteľné.
Stalo sa, že vďaka nej on už nebol osamelý, aj keď precestoval krajiny a navonok žil ako predtým a ona vďaka nemu videla, že nemusí byť úspešná v kariére, aby nadobudla závideniahodné spomienky.
Ak sa neoplatí prečítať, čo a ako s nimi bolo, tak potom naozaj nemám poňatia, čo iné by sa vyplatilo.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies