Mikulec sľúbil, že k ďalším skartáciám archívnych spisov na ministerstve nedôjde

Uviedol to na pondelkovom Výbore Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť v súvislosti so skartovanými osobnými spismi bývalých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradených v zložkách Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v rokoch 2017 a 2018. Deklaroval, že robia všetko pre to, aby do 30. júna sprístupnili Ústavu pamäti národa (ÚPN) všetky dokumenty v zmysle uznesenia vlády.

„K takej skartácii nemalo dôjsť a určite boli zničené mnohé dokumenty, ktoré mohli mať veľký bádateľský význam pre ÚPN a pre to, aby sme sa vedeli vyrovnať s minulosťou," povedal Mikulec. Myslí si, že zamestnanci rezortu mohli pochybiť.

Trestnoprávnu zodpovednosť však prešetruje polícia na základe trestného oznámenia ÚPN. O skartácii podľa neho malo vedomie aj vedenie rezortu. Dodal, že napriek zničeniu dokumentov je možné do veľkej miery zaznamenať službu jednotlivých osôb na základe osobných evidenčných kariet, ktoré už má ÚPN k dispozícii.

Predseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy si myslí, že skartovaním dokumentov došlo k porušeniu zákona o pamäti národa. Ako vysvetlil, osobné spisy dokumentovali priebeh kariéry jednotlivých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti. „Boli tam napríklad ich životopisy, fotografie, záznamy o priebehu služby, na akých akciách sa podieľali, takisto informácie, akým spôsobom boli finančne ohodnotení, a podobne," načrtol. Hovorí o strate jedného z dôležitých zdrojov.

Návrh na vyradenie dokumentov z rokov 1912 - 37 podal v rokoch 2017 a 2018 archív MV SR, Nitrianska Streda. Ich súčasťou boli aj osobné spisy bývalých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradených v ŠtB. Skartácie odobril príslušný odbor MV SR. Predsedu výboru Juraja Krúpu (OĽaNO) informácia o skartácii po medializovaní prípadu zarazila. Hovorí o zločine voči histórii. „Uznesenie vyzýva ministra, aby sa vyšetril tento prípad a aby boli vyvodené dôsledky za takéto konanie," priblížil.

Prečítajte si tiež: Ústavnoprávny výbor s Marošom Žilinkom zvolali na utorok!