MOSKVA – V polovici novembra zomrel Američan rukou kmeňa Sentineles na Andamanských ostrovoch. Títo domorodí obyvatelia nemajú radi cudzincov a útočia na každého, kto sa odváži vkročiť na ich územie. Na Zemi je asi stovka takýchto komunít, ktoré nechcú nadviazať kontakt s vonkajším svetom. Niektoré z nich sú mimoriadne nepriateľské.
Nikto o nich nič nevie
Väčšina antropológov súhlasí s tým, že domorodé obyvateľstvo ostrova North Sentinel v Indickom oceáne je jediné skutočne izolované od sveta. Nikto nevie, akým jazykom hovoria, aký majú sociálny systém a aký je ich počet. Všetky kontakty – a nebolo ich viac ako tucet za storočie a pol – sa uskutočnili na vzdialenosť výstrelu z luku. Tých, ktorí sa pokúsili priblížiť, Sentinelčania zabili.
Člen kmeňa North Sentinel
Poslednou ich obeťou bol kazateľ John Allen Cho, ktorý sa rozhodol obrátiť domorodcov na kresťanstvo. Podľa svedectiev rybárov, ktorí Američana dopravili k divochom, ho predstavitelia kmeňa napadli lukom a šípmi a jeho telo potom zahrabali do piesku na pláži. Orgány ostrovných zväzových území Indie poslali do pátrania vrtuľníky, ale nemohli pristáť na ostrove, pretože jeho obyvatelia prejavili extrémnu nevraživosť.
Aby sa vedci vyhli takýmto incidentom, radšej komunikujú so Sentinelčanmi na diaľku – z lode alebo helikoptéry. Ukázalo sa, že domorodci žijú ešte v dobe kamennej. Venujú sa lovu a zberateľstvu, nepoznajú poľnohospodárstvo, nevedia založiť oheň. Výskumníci sa domnievajú, že používajú náhodné požiare a potom skladujú tlejúce uhlie v špeciálnych nádobách.
Mikróby civilizácie
V dobe kamennej žije aj najbližší sused Sentinelcov – kmeň Jarava – na západnom pobreží ostrova Južný a Stredný Andaman (India). Vedci sa domnievajú, že za 55 tisíc rokov úplnej izolácie od vonkajšieho sveta sa ich životný štýl praktický nezmenil.
Jaravačania lovia divé prasatá a korytnačky, ryby, zbierajú ovocie, korienky a med od divých včiel. Výskumníci označujú ich stravovanie za optimálne – v strave domorodcov je viac ako 150 druhov rastlín a asi 350 živočíchov.
Muž kmeňa Jarava
Donedávna kmeň Jarava kategoricky odmietal komunikovať s cudzincami a útočil na nich šípmi. Koncom 70. rokov 20. storočia vybudovali cez ich územie cestu, ktorá spája mestskú správu ostrovov s odľahlými osadami. Napriek zákazu indickej vlády vystupovať z auta na tomto úseku a prísnej organizácii premávky na diaľnici turisti často prichádzajú do kontaktu s domorodcami. Dávajú im jedlo a rôzne drobnosti za možnosť sledovať „tance divochov“.
Najsmutnejším výsledkom týchto stretnutí je šírenie infekcií medzi domorodcami, voči ktorým nemajú imunitu. Od roku 1999 do roku 2006 zomrela takmer polovica obyvateľov Jaravy na epidémiu osýpok.
Mohlo by vás zaujímať: Nedobytné pevnosti – najviac chránené vojenské zariadenia na planéte!
Najutajenejší národ na svete
Na východe Ekvádoru, na území národného parku Yasuni, žije najmenší a najutajenejší národ na svete – indiáni Tagaeri. Kedysi boli súčasťou veľkého kmeňa Huaorani, no po tom, čo sa ich príbuzní v roku 1968 dostali do kontaktu s protestantskými misionármi, odišli do lesov a prerušili všetky väzby s vonkajším svetom.
Indián Tagaeri, Ekvádor
Posledný pokus o komunikáciu s Tagaeri urobili kazatelia v roku 1987 a všetci zomreli.
O samotnom kmeni nie je známe takmer nič. Predpokladá sa, že ich nezostalo viac ako tridsať. Tagaeri sa venujú najmä lovu a zberu, poľnohospodárstvo nepoznajú. Posledných desať rokov možno mladých členov tohto ľudu občas vidieť v blízkosti dedín Huaorani, kam prichádzajú, aby vymenili loveckú korisť za oblečenie a zbrane.
Indiáni – duchovia
V údolí juhoamerickej Amazonky žije takmer osem desiatok kmeňov, ktoré nevyužívajú výhody civilizácie. Najnespoločenskejší a najbojovnejší z nich je kmeň Kawahiva žijúci v brazílskom štáte Mato Grosso.
Ilustračné foto
O týchto ľuďoch a ich jazyku sa vie len málo. Navyše, samotných Indiánov takmer nikto nevidel – sú ako duchovia. Existuje len niekoľko fotografií z roku 2005 a krátke video, ktoré urobil zamestnanec brazílskeho ministerstva pre indické záležitosti (FUNAI). Na týchto záberoch sa ľudia z kmeňa Kawahiva medzi sebou rozprávajú.
Ilustračné foto
Všetky informácie o spôsobe života Kawahivov a ich zvykoch získali od susedných kmeňov, ktoré ich nazývajú červenohlavými (Cabecas vermelhas), alebo zo stôp, ktoré zanechali. Ľudia z kmeňa Tupi tvrdia, že videli siluety mužov Kawahiva v noci v blízkosti svojej dediny a počuli, ako napodobňovali hlasy vtákov a divých zvierat.
Ilustračné foto
Drevorubači a antropológovia často nachádzajú opustené dediny tohto ľudu. Stáva sa, že v ich domoch nájdu aj zbrane (zvyčajne oštepy, luky a šípy), kuchynské náčinie, prútené koše s orechmi, hojdacie siete. Súdiac podľa týchto vecí vedú Indiáni kočovný spôsob života – neustále sa presúvajú z miesta na miesto, zaoberajú sa lovom a zberom a takisto nepoznajú poľnohospodárstvo.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies