AKTUALIZÁCIA: Kollár otvoril mimoriadnu schôdzu k dohode o obrannej spolupráci s USA

Aktualizácia 8. 2. 13:30

Schôdzu zvolal predseda parlamentu Boris Kollár, ktorý už rokovanie začal. O vystúpenie v pléne požiadal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Pôvodná správa

O zvolanie schôdze požiadalo viac ako 30 vládnych poslancov. Je málo pravdepodobné, že by sa o dohode hlasovalo v parlamente už dnes. Očakáva sa k nej búrlivá a zrejme aj dlhá diskusia. Na vyslovenie súhlasu s dohodou je potrebných aspoň 76 hlasov, teda nadpolovičná väčšina zo všetkých 150 poslancov. Koalícia by mala dohodu schváliť, pretože oficiálne sa opiera o 90 hlasov. Niektorí zákonodarcovia z klubu Sme rodina podľa predsedu hnutia Borisa Kollára však nechcú za dohodu hlasovať. Navyše, časť poslancov je v karanténe po nakazení koronavírusom. Celkové prijatie dohody by to však nemalo ohroziť.

Opozičné parlamentné strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) a strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) dohodu nepodporia. Rovnako ani nezaradení poslanci zo strán Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD) a z hnutia Republika. Opozícia chystá petičnú akciu, v ktorej chce vyzbierať podpisy na vyhlásenie referenda. V ňom majú občania okrem iného odpovedať na otázku, ktorá sa má týkať obrannej zmluvy.

Opozícia pred časom vyzvala prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby sa obrátila s dohodou na Ústavný súd SR. Takýto krok hlava štátu odmietla urobiť, pretože v zmluve nenašla ani po porade s ústavnými právnikmi nič protiústavné. Generálna prokuratúra SR si v medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu dohody uplatnila 35 zásadných pripomienok a odmietla ju ako celok. Zmluva podľa prokuratúry nerešpektuje Ústavu SR, narúša zvrchovanosť Slovenska a zvýhodňuje USA.

Prezidentka dohodu podporila. Pripojila k nej však interpretačné vyhlásenie, že odsúhlasenie dohody nie je rozhodnutím o vytvorení vojenských základní na území SR, ani rozhodnutím o prítomnosti ozbrojených síl USA na území SR. Rovnako sa v interpretačnom vyhlásení píše, že dohoda na území SR neumožňuje prítomnosť jadrových, biologických alebo chemických zbraní vzhľadom na to, že by to bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami SR. V rovnakom duchu znie aj interpretačná doložka, ktorú si uplatnila americká strana.

Zmluva vytvára právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu medzi obidvomi krajinami. Upravuje podmienky prítomnosti príslušníkov amerických ozbrojených síl na Slovensku a štandardizuje spoluprácu medzi ozbrojenými silami SR a USA. Dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by mali na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov. Tie by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Kuchyňa.

Podobnú zmluvu ako Slovensko uzatvorilo 23 z 30 členských krajín NATO. Ide o krajiny, ktoré sú tiež na východnej hranici NATO, teda aj Poľsko, Maďarsko, Litva či Lotyšsko.

Prečítajte si: Kollár zvolal mimoriadnu schôdzu. Prejednávať budú jediný bod!