ROZHOVOR s autorkou Laurou Fechovou: Bez Boha by sa nevedela správne nadýchnuť!

Je zrejmé, že kto do písania vkladá vieru, koná tak pre vlastnú skúsenosť, bez ktorej by nebolo možné presvedčivo zobraziť, čo Boh dokáže, keď Mu odomkneme srdcia.

„S Bohom mám blízky, priateľský vzťah. Bez neho by som sa nevedela správne nadýchnuť, s Bohom sa radujem, smejem, tancujem, no aj plačem a smútim. Viera je základný pilier môjho života, základ, na ktorom všetko staviam. Viem, že ešte stále môže byť vrúcnejší. Nikdy som nepatrila medzi vzorných kresťanov, no snažím sa žiť najlepšie, ako viem, a verím, že každým dňom som k Bohu bližšie," vyznala sa Laura, pre ktorú cesta za poznaním viedla naprieč prázdnotou, márnymi pokusmi a hľadaním skutočného šťastia.

„Vďaka viere nabral môj život iný rozmer. Viacero zložitých okolností v tínedžerskom veku môj život naplnilo prázdnom. Nech som sa to prázdno snažila akokoľvek zaplniť, nikdy to nemalo želaný efekt. Chýbalo mi viac, ako som vtedy dokázala prijať. No aj vďaka projektu Godzone a božej láske, ktorá bola vtedy vôkol mňa hmatateľná, som začala hľadať inú cestu životom. Nebola to jednoduchá cesta a stále po nej kráčam, ale stojí za to."

Bojujú so sebou

Čo sa týka jej tvorby, čitateľ môže na literárnom trhu objaviť doposiaľ štyri ňou spísané tituly, ktoré vykresľujú viac než sa na prvý dojem javí. Je to romantika i boj, víťazstvá aj prehry, nachádzanie aj strácanie.

„Vo svojich románoch sa zameriavam predovšetkým na cestu hľadania. Moje hlavné postavy bojujú sami so sebou, so svojím okolím aj s vierou. Hľadajú seba aj Boha. Myslím, že môžem povedať, že moje knihy sú plné skutočnej, nepodmienenej lásky. Či už partnerskej alebo tej od Boha. Na druhej strane sú to obyčajní ľudia, ktorými môžeme byť aj my, milujú, užívajú si, robia chyby. A v tomto chaose našich životov, na pozadí myšlienok, vzniká ich láska a viera," priblížila, aké osudy zvykne pozaplietať a koľké príkoria si hrdinovia neraz budú musieť pretrpieť.

Fascinujúce je, že Laura Fechová debutovala už v roku 2014, avšak zmienky o nej sa častejšie rozmotávajú v súčasnosti. Na vine nie je akási autorská neviditeľnosť, ale niekoľkoročný odstup, ktorý medzi prvým a druhým literárnym počinom nastal. Autorka potrebovala dozrievať, roztiahnuť krídla a vyletieť tak, aby čo najpútavejšie opísala spojitosť medzi každým dňom a kráčaním s Bohom.

„Moja prvá kniha – Neuvidíš ma plakať – je odlišná od ďalších. Už v období jej vydania som vedela, že chcem od života viac, ako som mala dovtedy. Potrebovala som pár rokov, kým som sa dokázala dopracovať ku knihám, ktoré píšem dnes. Cesta k viere je zložitá v osobnom živote a premietnuť to do príbehu, ktorý by nenúteným a vrúcnym spôsobom zaujal čitateľov, bolo rovnako ťažké. Keďže som sa v žiadnom prípade nechcela vrátiť späť k písaniu rovnakého štýlu ako v prvej knihe, musela som sa vypísať v iných príbehoch a hlavne si to ujasniť vo svojom osobnom príbehu."

Súzvuk nerovníc

Ešte stále je možné román Súzvuk nerovníc považovať za novinku, vyšiel nedávno a stihol si uchmatnúť nielen čas, ale aj lásku a obdiv viacerých. Názov sám je tajomný, ale vraj kto sa začíta, odhalí, čo znamená onen Súzvuk nerovníc.

„Aj za týmto slovným spojením sa skrýva viera. Opisuje hlavných hrdinov, Dorotu, Dávida a Boha."

Ach, áno, Dorota, hlavná postava, je pre svoje naklonenie ku kresťanstvu aj odsudzovaná. Nie každý berie ohľad na jej pohľady a niekomu dokonca prekážajú natoľko, až sa dvíha vlna nechuti, možno až nenávisti. Aj autorka vie, aké je potýkať sa s nepochopením, ale, našťastie, odradiť sa nenechala.

„Samozrejme, nie každý v Boha verí, sú aj ľudia, ktorí vás pre vieru budú odmietať. Stretla som sa s tým pri mojej tvorbe, nie je to nič príjemné. Avšak dôležité je ani vtedy neustúpiť. Na moje veľké šťastie pri mne vždy stál môj manžel, ktorý mi je oporou, a ak moja viera a nádej trocha spľasne, doplní mi ju. Každý z nás sa v živote stretne s opovrhnutím, či je to pre vieru, váhu či čokoľvek iné, dôležité je uvedomiť si, že to, akí sme, je dobré. Nemáme žiadnu chybu. Nikto neznamená viac ani menej, len nie každý nás dokáže prijať s tým, akí sme. Je to smutné, no, bohužiaľ, je to tak."

Pomalá láska

Dorota a Dávid sa do seba zaľúbia postupne, nie je to láska uviazaná za pár minút, ani nie je porovnateľná s rýchlym ohňom.
Naopak, je pomalá, ako keď sa ešte len schyľuje k dažďu a kvapky nenápadne dopadajú na zem, až si ich takmer nevšimnete.

„Myslím si, že tá pravá láska nevznikne za deň ani za dva. Je na ňu potrebné bližšie spoznať toho druhého, pochopiť ho a zamilovať sa doňho so všetkým dobrým aj zlým, čo v živote má a ešte bude mať."

No a, samozrejme, nedalo sa nespýtať, čomu venuje svoju pozornosť teraz, do akých príbehov sa jej ponára fantázia a čím mieni potešiť v ďalšom diele.

„Musím sa priznať, že momentálne veľa nepíšem. Už dlhšiu dobu mám však v myšlienkach jeden príbeh, ktorý bude trochu iný ako tie predošlé. Zatiaľ mám iba zopár strán a nechávam postavy žiť svoj vlastný život uprostred mojich myšlienok. Viem, že keď sa do ich príbehu pustím, bude to odvážna jazda," prezradila autorka, ktorá buď píše, alebo číta, maľuje, chodí sem-tam po prírode a objavuje uspokojenie v objatí rodiny.

Mohlo by vás zaujímať: TIP NA KNIHU Nebezpečná a vášnivá rodina Soranovcov vám ukáže svet, ktorý nepoznáte

Tak či onak, knihy napísané Laurou Fechovou by nemali uniknúť nikomu, kto rád číta.
Pravdaže, možnosť prečítať si názory iných, čo sa už oboznámili s pre ňu typickým štýlom či prelistovať si ukážky a zahĺbiť sa do anotácií, ponúkajú stránky kníhkupectiev, napríklad aj:
https://www.martinus.sk/authors/laura-fechova