ROZHOVOR Juraj Bača „bačuje“ aktuálne v Česku. Hrá vo filme nominovanom na Českého leva

Nezobudila som vás?

Nie, a to kvôli tomu, že som pozeral v noci zlatú olympijskú jazdu Petry Vlhovej, ktorej neskutočne fandím. Keď sa rúti dolu kopcom na lyžiach, dokáže nás neskutočne spojiť aspoň na pár sekúnd a je jedno, či je to východniar, „Blavák“, liberál či konzervatívec, očkovaný, neočkovaný, chvíľu sme boli opäť všetci zjednotení. Verím tomu, že všetci v tej radosti zabudnú na sváry a nepohodu. Dnes mám voľnejší deň, dvakrát som absolvoval koronavírus, takže oddychujem, aj keď samozrejme nastali naháňačky, kedy už budem zase k dispozícii na pľace, lebo divadlo ani nakrúcanie sa bez herca nepohnú.

Dvakrát korona?

Áno, takže trochu beriem tromfy z rúk obom táborom. K tým, ktorí presviedčajú svoje okolie, že o všetko sa postará náš imunitný systém a prirodzená imunita, nezapadám, lebo koronu som už raz prekonal. Dovolím si povedať, že celkom zdravo žijem, cvičím,  som dvakrát očkovaný a ani tak ma to neobišlo. Takže som si opäť raz trošička pocvičil pamäť a zaspomínal si na detstvo, kedy som každý rok chytil chrípku. Jednoducho ten vírus mutuje a celá táto problematika sa nedá generalizovať. Každý sme jedinečný a každého telo sa bráni inak a rovnako je aj každý vírus iný. Niektoré mutujú rýchlejšie, niektoré sa nám vďaka celoplošnému povinnému očkovaniu podarilo poraziť lebo zmutovať nestihli, a tým pádom nám mnohé choroby, na ktoré ešte umierala generácia našich starých rodičov, nič nehovoria. Chvalabohu.

Ste opatrný, vyhýbate sa v rámci možností ľuďom a chránite sa?

Samozrejme snažím sa, neobťažuje ma v spoločnosti dať si rúško, je to najmenej, čo môžem urobiť pre seba aj pre iných. Jasné, že bez rúška by to bolo komfortnejšie, ale dá sa to prežiť.

Teraz ste asi viac doma v Prahe?

Nakrúcam seriál Ordinácia v Ružovej záhrade, českú verziu, kde mám postavu kardiológa, ktorý študoval v Prahe, chvíľu pôsobil doma na Slovensku a teraz prišiel ako žiak profesora Valšíka do nemocnice. Do zabehnutého kolektívu príde mladý sympatický chlap, tak sa to začne zamotávať, samozrejme. Postava má aj svoju temnú stránku, ale to je všetko, čo prezradím. Snáď ešte to, že hovorím po česky.

České sestričky sú nadšené, balia Slováka o dušu?

Jasné, majú to v scenári (Smiech).

Nedávno mal v Bratislave premiéru film Ľudia krvi, ktorý je nominovaný na Českého leva a v ktorom tiež účinkujete.

Zahral som si mladšiu verziu človeka, ktorý tam hrá, takže tu som nadabovaný hercom, ktorý je vlastne ústrednou postavou filmu. Aby podporili myšlienku pre diváka, že je to stále on, len v mladších časoch, nahovoril celú postavu on, ale zase prišla ďalšia ponuka, ktorú ešte neviem, či zoberiem z časových dôvodov, a tam by som mal rovnako ako v Ordinácii hovoriť sám za seba a po česky.

Je pre vás čeština ľahká? Máte učiteľa či učiteľku?

Nech sa nám zdá akokoľvek ľahká, keď čítame knihy alebo pozeráme filmy a pasívne ju prijímame, no keď ju naozaj profesionálne treba používať a hovoriť ňou, je to niečo úplne iné. Akokoľvek nám je blízka, uvedomil som si, že je to cudzí jazyk. Iné je rozumieť po česky a iné je aktívne ju používať bez slovenského akcentu. Spoločne s Tomášom Maštalírom, ktorý tam točí, máme tú istú koučku, prechádzame spolu scenár. Musím povedať, že aj českí kolegovia sú nám nápomocní, keď treba, upozornia, že toto nie, to je po slovensky.

Bolo najťažšie klasické „ř“ alebo vám niečo úplne iné robilo problémy? 

Aj to, ale hoci sa to nezdá, úplne inak sa vyslovujú spoluhlásky, napríklad b alebo d, inak treba podsadiť jazyk v ústach, ťažko sa niekedy prepínajú slovíčka, ktoré znejú podobne v oboch jazykoch, ale akcent musí byť v češtine inde ako u nás. Zvlášť, keď tam treba dať emóciu, napríklad rozčúlenie, vtedy je to aj adrenalín, či jazyk naozaj pôjde tam, kam má ísť. Baví ma učiť sa to. Beriem to profesionálne, keby som išiel točiť do Ameriky, musím hovorím po anglicky,  v španielskej produkcii po španielsky, takže nejde tu o žiadnu národnú hrdosť, ale o profesionalitu. Inak som hrdý Slovák a starší českí herci, s ktorými sa stretávam, radi spomínajú na československé časy, ako sem chodili hrávať, nakrúcať, ako sa stretávali s našimi hercami.

Ako vnímate, že vy, v podstate pôvodne neherec, ste sa takto uchytili v Česku, kde zase len tak hocikoho nepustia?

Tiež to neviem úplne identifikovať, že sa mi to takto v živote deje, ale prijímam to s pokorou. Veľmi mi teraz pomohol spomínaný  film Ľudia krvi, v ktorom som dostal príležitosť na základe podoby s hercom Miroslavom Mejzlíkom, ktorý hral staršiu verziu mňa. Produkcia ma absolútne nevnímala cez kladné postavy z Komisára Rexa a podobne, a tak som dostal príležitosť zahrať si „záporáka“, čo som si naozaj užil po rokoch kladného hrdinu. A prinieslo mi to ďalšie ponuky, tak uvidím...

Musíte aj odmietať?

Najradšej by som bral všetko čo mi ponúkajú, ale zdravie je len jedno, treba si to trochu aj dávkovať, lebo v istom momente je herec na roztrhanie, potom môže prísť obdobie, keď ten telefón nezazvoní ani za svet (Úsmev).

Cestujete do Prahy autom?

Nebránim sa vlakom, kde je super servis, mám čas pracovať, učiť sa texty, čítať knihy, postretávať zaujímavých ľudí. Ľudia si milí, chcú sa odfotiť, porozprávajú príbehy zo svojho života, mám to rád.

Plánujete tento rok dovolenku?

To je pre mňa aktuálne veľmi, veľmi ďaleko, marec - apríl, ešte veľa času prežijem v Prahe, čaká ma ďalšie nakrúcanie Robina, treba ho dokončiť, od apríla sa začína Pečie celé Slovensko, v júni by mala byť jedna divadelná premiéra, takže o dovolenke absolútne v tomto čase nerozmýšľam.

Ako najradšej prežívate dovolenky?

Najradšej mám také dobrodružnejšie, keď niekam docestujem, dám si jeden deň na regeneráciu a potom už potrebujem spoznávanie, ale nie klasické bežne navštevované turistické atrakcie, ale miesta, ktoré majú svoje čaro a svoje tajomstvá.

Veríte, že už nastávajú lepšie časy?

Určite, ľudia to už aj potrebujú, pretože naozaj ventilovať sa na sociálnych sieťach nie je práve vhodné. Ak by naozaj v Európe zrušili Facebook, možno by to bol skvelý krok. Keď mohli ľudia chodiť do kín, divadiel, na plesy, na športové zápasy a vôbec do spoločnosti, kaviarní a podobne, tam sa odreagovali, teraz zúria na sociálnych sieťach. Za všetkým vidia konšpirácie a para sa vypúšťa práve na sociálnych sieťach.

Mohlo by vás zaujímať: REPORTÁŽ S manželom prežili 56 rokov. Oľga Szabová priznáva, že občas skloňovali aj slovo rozvod