NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE: Päť biblických pravidiel, ktoré uchránia pred pádom do pasce konšpiračných teórií

Konšpiračná teória je síce výmysel, zrodený z nečestného úmyslu, avšak nie vždy sa nad ňou dá pousmiať. Pokiaľ jej dovolíme, aby sa usadila v duši a zanechala odtlačok, vypustí svoj jed a zničujúco dopadne na náladu, medziľudské vzťahy, v istých, veľmi tragických prípadoch, aj na zdravie.

O teórii

Pod konšpiračnou teóriou chápeme sociologický jav, ktorému sa podarilo vyrásť najmä vďaka geniálnemu vynálezu, akým internet bezpochyby je, veď priniesol viaceré úľavy a radosti.

Je živená myšlienkou, že zvyšok ľudstva klame a všetko je inak než sa javí. Nikto voči nej nie je imúnny, ale uvádza sa, že väčšmi k nej pristupujú ľudia úzkostliví, ktorých cieľom je hľadanie medzier a akýchsi manipulujúcich síl. Konšpiračná teória sa neraz pripodobňuje k silnému, fanaticky ladenému náboženstvu, pretože do nej zasvätení si nedajú vziať presvedčenia a neriadia sa logickým argumentom, hýbateľom sú výlučne emócie.

Biblia

Dlho-predlho je fascinujúce sledovať, ako Biblia vidí, ako nič neobchádza, ako rozdáva zadarmo návody pre žitie a nevyhýba sa varovaniu či akémusi láskavému napomenutiu.

Už v prorokovi Izaiášovi je možné prečítať si múdrosť, v ktorej sa síce neošúchava slovné spojenie konšpiračná teória, avšak z textu je viac ako jasné, o čom je reč a že ľud sa má mať na pozore.

„Nenazývajte sprisahaním všetko, čo tento ľud nazýva sprisahaním! Nebojte sa toho, čoho sa on bojí, a neľakajte sa!"

Podliehať konšpiračnej teórii je podobné, ako keď človek postupne, deň po dni, prestáva používať zrak. Čo sa na začiatku javí ako nevinné, ba dokonca zábavné, prerastá do neschopnosti nielen hľadieť, ale vidieť, čítať, rozumieť. Nachádzať skryté odkazy uprostred riadkov.

Príbeh

Príbehov, ktoré sú spísané v Biblii a slúžia ako príklady, čo konšpiračná teória dokáže v celej svojej nádhernej škaredosti, je viac než by si jeden pomyslel. Možno je to priam šokujúce, ale áno, nie nadarmo sa jej predsa vraví Kniha kníh.
Jeden z nich, existujúci v Novom zákone, by azda mohol pomôcť objasniť nezrozumiteľnosti.

Stalo sa to krátko po Ježišovej smrti na kríži. Farizeji, považovaní za popredných mužov spoločnosti, dobre oboznámení s Písmom starého zákona, sa tešili, že sa im podarilo zo sveta zniesť niekoho, ku komu prechovávali nenávisť. Nenávideli Ježiša, prekážal im. Možno ho trochu i obdivovali, ale v konečnom dôsledku pre nich predstavoval hrozbu. Neradi by totiž postrácali ani zrniečko z vypestovanej povesti, čo by sa pokojne udialo, keby muža, čo sa vydával za Božieho syna, nasledovalo ešte viac ľudí.
„V Starom zákone sa píše, že ten, ktorý bude Mesiášom, nielen zomrie, ale aj vstane z mŕtvych," spomenuli si farizeji a už aj ich pochytil strach. Rozum hovoril, že sa nemajú čoho obávať, ale srdce si oklamať nemohli. Keď Ježiš uzdravil slepých, očistil malomocných a vzkriesil z mŕtvych...
A tak zosnovali plán.

Čas sa krátil a Ježišovo telo skutočne zmizlo. Oni ale neuverili, na to boli príliš zaslepení.
„Tu máte," povedali farizeji vojakom, úlohou ktorých bolo strážiť hrob, „vezmite si peniaze a budete mlčať. V Izraeli rozšírite, že Ježiš nevstal z mŕtvych, ale že tu boli jeho učeníci a telo ukradli."
A veru bolo veľa takých, čo uverili lži, čo sami sebe zabránili spoznať tajomstvo ozajstnej viery. Lebo Ježiš je a bol syn Boha.

Pravidlá

Z príbehu sa dajú veľmi dobre odvodiť niektoré, dovolím si tvrdiť, užitočné pravidlá, ktoré pri osvojení si uchránia pred pádom do pasce konšpiračnej teórie.

Po prvé, nie je pre človeka prospešné, ak uverí prvému, čo začuje. Farizeji sa postarali, aby sa nesprávna zvesť rozkríkla, aby sa o nej šepkalo a klebetilo a tí, ktorí prikývli na znak súhlasu, nehľadali ďalej, nenechali sa viesť prirodzenou potrebou poznať opravdivo.

Je dôležité nevnímať iba jedno, ale počúvať aj druhé a tretie.

Po druhé, je treba všímať si, skadiaľ sa konšpiračná teória vynorila.
Farizeji, hoc pred očami verejnosti pôsobili ako svätci, neboli dôveryhodní. Kto sledoval ich počínanie a komu neunikli ich reči a tichá nenávisť, ľahko si domyslel, že za konaním číha nečistota.
Pri článku, ktorý síce pôsobí zaujímavo, až neuveriteľne, je vhodné podrobnejšie sa zamerať na obsah stránky, na predošlú činnosť, celkový spôsob komunikácie a akú-takú objektivitu.

Po tretie, je nesprávne ihneď sa prikloniť k jednému názoru, a to len preto, že viac lahodí. Akonáhle je možností viac, sme náchylní, a je to prirodzené, pridať sa podľa nastavenia mysle. Skladáme istoty vo veci, čo zapasujú, čo zdvihnú sebavedomie a utvrdia nás, že sme odhalili podvod, že sme sa nesplietli. Ak ale chceme pazúry konšpiračnej teórie dostať čo najďalej od srdca, musíme občas vykročiť z miesta, akokoľvek pohodlné a príjemné by bolo.
Farizeji sa ani nepokúsili nazrieť Ježišovi do charakteru, nesedelo to totiž do plánov a zničilo by to falošný dojem, že vedia všetko a nikdy neskĺznu z rovnej cesty.

Po štvrté, bližšie k pravde sa dostaneme iba vtedy, keď nás povedie skúsenosť alebo dostupné preukázané fakty.
Že Ježišovo telo zmizlo na pokyn učeníkov, dokázané jakživ nebolo, ale že naozaj sa splnili Písma a on vstal z ríše mŕtvych, môže potvrdiť každý, kto ho vyznáva ako Spasiteľa a záchrancu.

Našou pozemskou úlohou je spoznávať, rozhodovať sa, ovoniavať a ochutnávať, kráčať a vychodiť veľa chodníkov. A ak nemáme príležitosť, potom aspoň nech je na pomoci zdravý úsudok a prístup k viacerým dôkazom.

Konšpirátori majú vo zvyku vynášať na svetlo dosiaľ neobjavené skutočnosti, avšak dôkazmi nedisponujú, pretože buď vytrhávajú z kontextu, čo sa dá jednoducho a rýchlo overiť, alebo svorne tvrdia, že našli čosi, čo sa ani v budúcnosti nebude dať overiť. A dôvod? Vraj médiá, vládni predstavitelia a ktovie, koľkí ďalší, zatajujú a nepustia nás, obyčajných smrteľníkov, ku koreňu.

No a po piate, nech za nás nekričí strach! Túžbou človeka, najmä v kritických situáciách, je pohľadať vinníka, zistiť príčinu a pochopiť súvislosti, čo sa vyčítať nemôže, ale v osídlach konšpiračných teórií najviac zblúdia tí, ktorí sú ovládaní strachom. Prečo sa báť a prečo strachovať, je to predsa zbytočné. Beztak nám starosť nepredĺži dni, iba ak ukráti o vzácnosť v podobe času.