AKTUALIZÁCIA - VIDEO: Ukrajinské jednotky odrazili ruský útok na mesto Mykolajiv

Aktualizácia 4. 3. 21:20

 

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona, ktorý zavedie tresty odňatia slobody až do 15 rokov za šírenie falošných správ o ruskej armáde. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP. Ruský parlament tento návrh schválil v piatok. Legislatíva udeľuje tresty odňatia slobody v rôznej dĺžke a pokuty voči ľuďom, ktorí zverejnia „vedome falošné informácie“ o armáde.

 

Prísnejšie tresty hrozia v prípade, keď úrady rozhodnú, že šírenie týchto správ mohlo mať vážne následky, píše AFP. Putin takisto podpísal zákon, ktorý umožní udeliť pokuty alebo tresty odňatia slobody až v dĺžke troch rokov za výzvy na zavedenie sankcií proti Rusku. Západné krajiny voči Moskve uvalili prísne sankcie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomína AFP.

 

 

Aktualizácia 4. 3. 21:00

 

Ruské úrady zablokovali prístup k sociálnej sieti Facebook. Oznámila to v piatok Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor), informovali agentúry AFP a Reuters. „(V piatok) bolo prijaté rozhodnutie zablokovať prístup k Facebooku (patriacemu spoločnosti Meta) na území Ruskej federácie,“ uviedol Roskomnadzor, ktorý sa pri tomto rozhodnutí odvolal na „26 prípadov diskriminácie ruských médií“ zo strany Facebooku.

 

⚡️ Russia bans Facebook.

Roskomnadzor, a Russian government censorship agency, cited Facebook’s “discrimination against Russian state media outlets” as the reason for the ban.

— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 4, 2022

 

Redaktor AFP, ktorý sa v súčasnosti nachádza v Moskve, potvrdil, že Facebook nefunguje. Stále mal však prístup k sociálnej sieti Instagram, ktorú taktiež vlastní spoločnosť Meta. Spoločnosť Meta tento krok Ruska zatiaľ nekomentovala. Tento týždeň však uviedla, že v Európskej únii obmedzuje prístup k televízii RT a agentúre Sputnik a že na globálnej úrovni znižuje obsah uverejňovaný ruskými štátnymi médiami na ich účtoch na Facebooku a Instagrame.

 

On the Russian government's decision to block access to Facebook in the Russian Federation: pic.twitter.com/JlJwIu1t9K

— Nick Clegg (@nickclegg) March 4, 2022

 

Tento krok je súčasťou bezprecedentného zásahu ruských úradov proti nezávislým médiám či aktivistom. Niektoré kľúčové ruské liberálne médiá ukončili v uplynulých dňoch svoju činnosť, pričom nedávno prijatý ruský zákon umožňuje na niekoľko rokov uväzniť tých, ktorí zverejňujú „nepravdivé informácie“ o vojne na Ukrajine, čo mnohé médiá prinútilo k tomu, aby prestali pokrývať udalosti v tejto krajine, s ktorou Rusko susedí.

 

Aktualizácia 4. 3. 20:15

 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyzval európske krajiny, aby nezostávali ticho a vyšli do ulíc na podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii. „Vyjdite do ulíc, podporujte naše úsilie a podporujte náš boj,“ povedal Zelenskyj vo videoprejave, ktorý v piatok večer sprostredkovali viaceré európske médiá i sociálne siete.

 

Zelenskyj povedal, že „ak nevydrží Ukrajina, nevydrží celá Európa, ak padneme my, vy padnete tiež,“ dodal. „Prosím, nezostávajte potichu, nezatvárajte oči, poďte a podporujte Ukrajinu, ako len môžete,“ povedal. „Ak vyhráme, a som si istý, že vyhráme, bude to víťazstvo pre celý demokratický svet, bude to víťazstvo našej slobody, bude to víťazstvo svetla nad temnotou, slobody nad otroctvom,“ dodal ukrajinský prezident. Zelenskyj si uctil chvíľou ticha tých, ktorí položili svoj život v boji za svoju krajinu - vojakov, hasičov, pilotov a ďalších, ktorí vykonali „hrdinské činy v rôznych oblastiach života,“ ako aj civilistov, ktorí zomreli počas bojov.

 

 

Aktualizácia 4. 3. 20:00

 

Ruské nezávislé periodikum Novaja Gazeta v piatok oznámilo, že odstráni všetok svoj materiál týkajúci sa vojenskej činnosti Ruska na Ukrajine z dôvodu cenzúry. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. „Vojenská cenzúra v Rusku rýchlo prešla do novej fázy: od hrozieb spojených s blokovaním a zatvorením médií (čo už bolo takmer úplne realizované) prešla k hrozbám spojeným s trestným stíhaním novinárov, ako aj občanov, ktorí šíria informácie o bojovej činnosti odlišujúce sa od oficiálnych vyhlásení ministerstva obrany (Ruska, pozn. TASR),“ uvádza sa vo vyjadrení, ktoré Novaja Gazeta zverejnila na sociálnej sieti Telegram.

 

Novaya Gazeta, one of last remaining outlets of free thought in Russia announces deleting of war content: “censorship has now turned into threat of criminal prosecution v journalists + citizens distributing info on military activities that differs fm official MoD press release" https://t.co/NpPtG2Ilsp

— Oliver Carroll (@olliecarroll) March 4, 2022

 

„Nepochybujeme o tom, že tieto vyhrážky budú naplnené,“ uviedlo periodikum s tým, že nemôže riskovať slobodu svojich zamestnancov. Zároveň však nemôže ignorovať ani túžbu svojich čitateľov, „ktorí sa jednoznačne vyjadrili za pokračovanie našej práce i za podmienok vojenskej cenzúry.“ Práve z toho dôvodu sa Novaja Gazeta rozhodla zmazať zo svojich webových stránok a sociálnych sietí všetok obsah týkajúci sa ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

 

 

Aktualizácia 4. 3. 19:15

 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prežil za posledný týždeň, odkedy Rusko spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu, najmenej tri pokusy o atentát. Informáciu priniesol v piatok britský denník The Times s odvolaním na nemenované zdroje z diplomatických kruhov, ako aj tajomníka ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany.

 

Plánované pokusy o zavraždenie Zelenského zo strany dvoch samostatných žoldnierskych skupín údajne zlyhali po tom, čo ukrajinské tajné služby získali vopred informácie o chystaných útokoch. „Môžem povedať, že sme dostali informácie od zdroja (z Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej Federácie), ktorý nechce byť súčasťou tejto krvavej vojny,“ povedal podľa The Times pre ukrajinské televízne stanice tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexij Danilov.

 

Za tretím pokusom o atentát na Zelenského, ktorý bol plánovaný na minulú sobotu, mali byť údajne čečenské špeciálne jednotky. Všetkým trom útokom sa podarilo vopred zabrániť.

 

 

Aktualizácia 4. 3. 19:00

 

Predstavenstvo Európskej investičnej banky (EIB) na piatkovom mimoriadnom zasadnutí, zvolanom s cieľom prediskutovať naliehavú podporu Ukrajine, schválilo okamžitú finančnú podporu Ukrajine vo výške 668 miliónov eur. Predstavenstvo EIB v správe pre médiá uviedlo, že vyjadrilo zdesenie nad nezákonnou a neoprávnenou ruskou agresiou Ruska proti Ukrajine a jednomyseľne tento brutálny počin odsúdilo.

 

Počiatočný balík finančnej podpory pre vojnou zničenú krajinu ťaží zo záruky EÚ v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších pôžičiek a dopĺňa ďalšie iniciatívy v prospech Ukrajiny ohlásené inštitúciami EÚ. „Sme odhodlaní urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili Ukrajinu. Suma 668 miliónov eur predstavuje veľmi potrebnú likviditu na podporu ukrajinských orgánov. Toto je prvá časť nášho núdzového balíka solidarity pre Ukrajinu. Okrem toho banka hľadá spôsoby, ako urýchliť dodanie ďalších investícií vo výške 1,3 miliardy eur. Hneď, ako to podmienky dovolia, pomôžeme obnoviť to, čo ruská invázia na Ukrajine zničila,“ uviedol predseda EIB Werner Hoyer vo vyhlásení pre médiá.

 

Aktualizácia 4. 3. 18:40

 

Rusko používa na Ukrajine zbrane, ktorých použitie je v rozpore s medzinárodným právom. Vyhlásil to v piatok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého aliancia zaznamenala, že Rusko použilo kazetové bomby - široko zakázanú delostreleckú muníciu. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN a agentúry Reuters.

 

„Zaznamenali sme použitie kazetových bômb a tiež sme zaznamenali správy o použití iných typov zbraní, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom,“ uviedol Stoltenberg v Bruseli pre novinárov. Šéf NATO zároveň dodal, že Aliancia a jej spojenci „zbierajú informácie a pozorne monitorujú, čo sa deje na Ukrajine.“

 

„Je to brutalita. Je to neľudské, porušuje to medzinárodné právo,“ uviedol Stoltenberg. Ten podľa svojich slov zároveň privítal, že Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu otvoril vyšetrovanie možných vojnových zločinov páchaných na Ukrajine. „Musíme sa uistiť, že prezident Putin a bieloruský prezident budú niesť zodpovednosť za to, čo urobili,“ vyhlásil Stoltenberg.

 

Aktualizácia 4. 3. 17:45

 

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v piatok telefonicky rozprával s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vyzval Moskvu, aby okamžite zastavila všetky vojenské akcie na Ukrajine. Scholzovi povedal, že cez víkend sa bude konať tretie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov. Informácie poskytol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

 

Scholz tiež vyzval Putina, aby umožnil prístup humanitárnej pomoci do ukrajinských oblastí, kde prebiehajú boje.Správu o telefonáte priniesla aj nemecká rozhlasová a televízna stanica Deutsche Welle (DW) a aj podľa nej Putin oznámil, že sa cez víkend má konať tretie kolo mierových rozhovorov.

 

Druhé kolo rozhovorov sa konalo vo štvrtok a ukrajinskí a ruskí vyjednávači sa dohodli na zriadení humanitárnych koridorov v častiach Ukrajiny trpiacich bojmi. Ani jedno kolo rozhovorov zatiaľ neprinieslo zastavenie bojov. Mychajlo Podoľak, ukrajinský vyjednávač zapojený do mierových rozhovorov s Ruskom a hlavný poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, tiež povedal novinárom, že rozhovory majú pokračovať v sobotu alebo v nedeľu. „Sme v neustálom kontakte,“ doplnil.

 

 

Aktualizácia 4. 3. 17:20

 

 

Úrady v Moskve zamietli žiadosti odporcov, ale aj stúpencov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorí chceli v hlavnom meste zorganizovať pochody a vyjadriť tak svoj názor na aktuálne dianie. Mesto sa odvolalo na stále aktuálnu pandémiu koronavírusu. Informovala o tom v piatok agentúra DPA. V Moskve sú pre pandémiu koronavírusu oficiálne zakázané akékoľvek demonštrácie či verejné zhromaždenia občanov. Ľudia však v uplynulých dňoch vyšli do ulíc v desiatkach ruských miest, aby protestovali proti vojne na Ukrajine, a to napriek tomu, že čelia zatýkaniu, vysokým pokutám a policajnému násiliu, píše DPA.

 

 

Aktualizácia 4. 3. 16:45

 

Microsoft zastavuje predaj produktov a služieb v Rusku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Americký softvérový koncern v piatok oznámil, že pozastavuje predaj nových produktov a služieb v Rusku. Microsoft sa tak stal ďalšou veľkou západnou firmou, ktorá sa dištancuje od Moskvy po ruskom útoku na Ukrajinu, medzi ne patria napríklad Apple, Nike či Dell Technologies. Microsoft okrem prerušenia predaja zastavuje viacero aspektov svojho podnikania v Rusku, aby jeho operácie boli v súlade s vládnymi sankciami uvalenými na Rusko, uviedol prezident koncernu Brad Smith.

 

⚡️Microsoft suspends sales of its products and services in Russia.

The company has joined other large tech companies that pulled out of the Russian market earlier, including Apple. Microsoft is also stopping many aspects of its business in Russia to comply with sanctions.

— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 4, 2022

 

Aktualizácia 4. 3. 14:55

 

Do Česka prišlo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu už približne 50 000 ukrajinských občanov. Oznámil to po piatkovom zasadnutí ústredného krízového štábu minister vnútra ČR Vít Rakušan. TASR o tom informuje na základe správy prevzatej z portálu Novinky.cz.

 

„V súčasnosti máme podľa štatistík polície niečo menej ako 32 000 prihlásených ľudí, ktorí prišli z Ukrajiny, vyše 22 000 vydaných pobytových miest,“ uviedol Rakušan. Dodal, že na území ČR sa momentálne nachádza odhadom viac ako 50 000 občanov Ukrajiny. Presný počet zatiaľ nie je známy, keďže nie všetci z nich už prešli registračným procesom.

 

Väčšinu z utečencov tvoria matky s deťmi a starší ľudia. „Muži v aktívnom veku (18 - 60 rokov) v tejto dobe ani nesmú územie Ukrajiny opustiť,“ pripomenul Rakušan. Denne do Českej republiky príde okolo 5 000 utečencov z Ukrajiny, uviedol Rakušan ešte vo štvrtok. Pre efektívnejšiu pomoc vyhlásila česká vláda núdzový stav, ktorý začal platiť v piatok. Na koordinácii humanitárnej pomoci a zriaďovania asistenčných centier sa podieľa najmä rezort vnútra.

 

Aktualizácia 4. 3. 14:40

 

Rada OSN pre ľudské práva zahlasovala v piatok drvivou väčšinou za zriadenie nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá prešetrí obvinenia z porušovania ľudských práv počas ruskej invázie na Ukrajine. TASR o tom informovala na základe správy AFP. Za zriadenie zmienenej komisie hlasovalo 32 zo 47 členov rady, pričom proti boli iba Rusko a Eritrea. Zvyšných 13 členov sa hlasovania zdržalo.

 

Spomínaná vyšetrovacia komisia bude mať troch členov, ktorých cieľom bude „zabezpečiť, aby boli voči zodpovedným vyvodené následky.“ Rada so sídlom v Ženeve zriadenie komisie odsúhlasila prijatím rezolúcie, ktorou zároveň „čo najdôraznejšie“ odsúdila „porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v dôsledku agresie Ruskej federácie voči Ukrajine.“ Text predmetnej rezolúcie, ktorú predložil Kyjev, vyzýva na okamžité stiahnutie ruských vojsk z celého územia Ukrajiny.

 

Aktualizácia 4. 3. 14:20

 

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že ozbrojené sily jeho krajiny sa na ruskej vojenskej operácii na Ukrajine aktuálne nepodieľajú a nemajú ani v úmysle sa do nej zapojiť. V piatok o tom informovali agentúry Reuters a DPA s odvolaním sa na bieloruské štátne médiá. „Bieloruská armáda sa na špeciálnej operácii (Ruska) nepodieľala a nemá to ani v pláne,“ uviedol Lukašenko s tým, že to nie je nevyhnutné. Dodal, že Minsk nedostal nijakú žiadosť o zapojenie sa do tohto ozbrojeného konfliktu. „Nemáte dôvod na obavy,“ povedal v prejave k obyvateľom Bieloruska.

 

Lukašenko však zároveň ohlásil posilnenie protivzdušnej obrany pozdĺž hraníc, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie nemenovaného bieloruského vysokopostaveného vojenského predstaviteľa. Lukašenko tiež tvrdí, že opakovane dochádza k pokusom zatiahnuť Bielorusko do konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Bieloruský prezident v tomto kontexte dodal, že jeho vojaci budú v prípade potreby bojovať aj zomierať na vlastnej pôde.

 

 

Aktualizácia 4. 3. 13:45

 

 

Oznámil to Oleksij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. TASR o tom informovala na základe správy stanice Sky News. Arestovyč dodal, že situácia v meste Mariupol, ktorý podľa miestnych úradov obliehajú ruské sily, je pod kontrolou.

 

Starosta Mykolajivu, ležiaceho neďaleko mesta Cherson, predtým informoval, že doň vstúpili ruskí vojaci. Mykolajiv je strategicky významné čiernomorské prístavne mesto, pripomína stanica BBC.

 

Nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany medzičasom uviedol, že ruská armáda si možno plánuje v Mykolajive zriadiť základňu pred tým, ako zaútočí na Odesu, najväčšie prístavne mesto na Ukrajine, informovala agentúra AP.

 

Ruský vojenský konvoj, ktorý sa postupne presúva ku Kyjevu, je podľa amerického rezortu obrany stále približne 25 kilometrov od hlavného mesta. Túto kolónu vozidiel spomalili "ukrajinský odpor, mechanické poruchy a zápchy," píše ministerstvo s tým, že za uplynulé dni dosiahla len malý pokrok.

 

Aktualizácia 4. 3. 12:40

 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po ruskom ostreľovaní najväčšej jadrovej elektrárne v Európe žiada vyhlásenie bezletovej zóny nad svojou krajinou. Zelenskyj varoval pred ďalšími útokmi na zariadenie, ktoré by podľa neho mohli mať oveľa ničivejšie následky ako výbuch a požiar v jadrovej elektrárni Černobyľ v roku 1986.

Záporožská jadrová elektráreň „by mohla byť ako šesť Černobyľov. Ruské tanky vedeli, čo ostreľujú... Je to teror na bezprecedentnej úrovni“, povedal ukrajinský prezident. Obyvateľov Ruska vyzval, aby nad útokom vyjadrili rozhorčenie a poznamenal, že „radiácia nevie, kde je ruská hranica“.

Členské štáty NATO zatiaľ odmietajú vyhlásiť bezletovú zónu nad Ukrajinou pre obavy, že by to viedlo k eskalácii konfliktu a priamym bojom medzi západnými silami a ruským letectvom.

 

Aktualizácia 4. 3. 12:15

 

V oblasti Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine ani na území Slovenska nie sú v súčasnosti zaznamenané žiadne zmeny v radiácii. Pre TASR to potvrdili z Úradu jadrového dozoru (ÚJD) SR s tým, že situáciu nepretržite monitorujú. „Máme v reálnom čase k dispozícii výstupy dôležitých meraní a radiačné a meteorologické údaje od Slovenského hydrometeorologického ústavu," ubezpečil ÚJD, ktorý taktiež prijíma pravidelne aktualizované správy zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE/IAEA). Za monitoring radiačnej situácie zodpovedá Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý zároveň navrhuje opatrenia.

 

V prípade Záporožskej jadrovej elektrárne, kde vypukol požiar po ostreľovaní areálu elektrárne zo strany ruských vojsk, nemajú vzniknuté poškodenia podľa ÚJD vplyv na bezpečnosť elektrárne. „V prevádzke tu zostáva jeden blok na znížený výkon, ostatné bloky sú odstavované alebo mimo prevádzky," skonštatoval úrad.

 

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu s odvolaním sa na informácie od ukrajinského jadrového regulátora skonštatovala, že v elektrárni nedošlo k zvýšeniu radiácie a požiar nezasiahol jej "zásadné" zariadenia.

Rusko tvrdí, že požiar v jadrovej elektrárni založili Ukrajinci

 

Na ukrajinskú jadrovú elektráreň podľa ruského ministerstva obrany nezaútočili ruskí vojaci, ale "nacionalistický režim v Kyjeve", ktorý sa pokúšal o "obludnú provokáciu". TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

 

Ruský rezort obrany tvrdí, že elektráreň a jej okolie ovládli dostali ruské vojská pod kontrolu ešte v pondelok 28. februára, teda štyri dni po začiatku invázie na Ukrajinu.

 

„Včera (vo štvrtok) večer sa však na území susediacom s elektrárňou pokúsil kyjevský nacionalistický režim vykonať obludnú provokáciu," uviedol hovorca ministerstva obrany Igor Konašenkov. Hliadka Národnej gardy pri elektrárni sa podľa neho stala terčom útoku ukrajinskej sabotážnej skupiny, ktorá následne pri odchode podpálila objekt elektrárne.

 

Požiar, ktorý podľa Kyjeva vypukol v noci na piatok v dôsledku ruského ostreľovania, sa podarilo ráno uhasiť. Vojenská správa Záporožskej oblasti krátko na to uviedla, že elektráreň ovládli ruské vojenské sily. V zariadení sa podľa ukrajinskej armády naďalej nachádza obslužný personál, ktorý dohliada na jeho bezpečnú prevádzku.

 

„Systémy a prvky dôležité pre bezpečnosť jadrovej elektrárne sú v prevádzkyschopnom stave," uviedol podľa televízie Sky News ukrajinský štátny inšpektorát pre jadrovú reguláciu. "Zmeny v hladinách radiácie zatiaľ neboli zaznamenané," dodal.

 

Aktualizácia 4. 3. 8:54

 

S odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinských činiteľov o tom informovala agentúra AP. Požiar, ktorý podľa Kyjeva vypukol v dôsledku ruského ostreľovania, sa podarilo ráno uhasiť. Vojenská správa Záporožskej oblasti krátko na to uviedla, že elektráreň ovládli ruské vojenské sily. V zariadení sa však podľa ukrajinskej armády naďalej nachádza obslužný personál, ktorý dohliada na jeho bezpečnú prevádzku. 

 

Časť reaktoru číslo 1 je síce poškodená, ale situácia nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu, dodala vojenská správa.

 

„Systémy a prvky dôležité pre bezpečnosť jadrovej elektrárne sú v prevádzkovom stave,“ uviedol podľa stanice Sky News ukrajinský štátny inšpektorát pre jadrovú reguláciu. „Zmeny v hladinách radiácie zatiaľ neboli zaznamenané,“ dodal.

 

Pôvodný článok: 

 

Bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny je nateraz zaistená po tom, čo v jednej jej budove v piatok nadránom vypukol požiar v dôsledku útoku ruskej armády. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na miestneho predstaviteľa.

 

„Riaditeľ elektrárne povedal, že bezpečnosť je momentálne zaistená. Podľa osôb zodpovedných za elektráreň požiar zasiahol výcvikovú budovu a laboratórium,“ povedal Oleksandr Staruch, šéf vojenskej správy regiónu Záporožie.

 

 

Hovorca elektrárne Andrij Tuz predtým varoval vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram, že hrozí reálne jadrové nebezpečenstvo. Neskôr podľa britského denníka The Guardian povedal, že paľba nateraz prestala, ale situácia je mimoriadne neistá.

 

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) na Twitteri uviedla, že bola informovaná ukrajinským jadrovým regulátorom, že v zmienenej jadrovej elektrárni nedošlo k žiadnej zmene úrovne radiácie. MAAE dodala, že jej generálny riaditeľ Mariano Grossi je v súvislosti so situáciou v kontakte s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom a ukrajinským jadrovým úradom.

 

Prečítajte si tiež: Sergej Lavrov: „Rusi sú v práve. Budeme pokračovať až do konca!“

 

Predstaviteľ úradu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského oznámil, že reaktory nie sú poškodené a úroveň radiácie je normálna. Predstaviteľ hovoril pod podmienkou anonymity, nakoľko nemá oprávnenie hovoriť o tejto veci verejne, píše agentúra AP. Záporožská jadrová elektráreň, najväčšia v Európe, produkuje štvrtinu elektriny vyrábanej na Ukrajine. Elektráreň sa nachádza pri meste Enerhodar na brehu rieky Dneper.

 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu zo snahy zopakovať jadrovú katastrofu v Černobyle. Povedal, že v súvislosti so situáciou v Záporožskej jadrovej elektrárni už hovoril aj so svetovými lídrami vrátane amerického prezidenta Joe Bidena. 

 

Терміново! pic.twitter.com/MuXfniddVT

— Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) March 4, 2022

„Žiadna iná krajina okrem Ruska nikdy neostreľovala jadrové elektrárne. Toto je prvýkrát v našej histórii. V histórii ľudstva. Tento teroristický štát sa teraz uchýlil k páchaniu jadrového terorizmu,“ uviedol Zelenskyj vo videu.

 

Biden v piatok naliehal na Rusko, aby umožnilo príchod do oblasti jadrovej elektrárne pohotovostným zložkám. „Prezident Biden sa pripojil k prezidentovi Zelenskému a vyzval Rusko, aby zastavilo svoje vojenské aktivity v oblasti a umožnilo hasičom a záchranárom príchod na miesto,“ uviedol Biely dom na margo telefonátu medzi oboma lídrami.

 

Možno vás zaujme: Volkswagen a Ikea zastavili spoluprácu s Ruskom. Aký to bude mať dopad?