AKTUALIZÁCIA - VIDEO: Ukrajinci ubránili mesto Mykolajiv

Aktualizácia 21:14 (7. 3. 2022) 

Ukrajinská armáda odrazila útok ruských vojsk na mesto Mykolajiv ležiace na juhu krajiny. V pondelok o tom informoval miestny starosta. Objasnil, že Rusi sa chceli zmocniť letiska, čo sa im však napokon nepodarilo. 

Olexandr Senkevyč uviedol, že Rusi sa stiahli o 20 až 25 kilometrov. Podľa neho na mesto dopadlo približne 60 rakiet, až 40 z nich však nevybuchlo. Zničili však 61 budov. 

Podľa starostu Rusi používajú kazetovú muníciu, čo zakazujú Ženevské konvencie. „Nie je to legálne. Teraz máme množstvo fotografií a dôkazov, že v 21. storočí používajú zakázané zbrane,“ vyjadril sa pre CNN. 

Aktualizácia 19:23 (7. 3. 2022) 

Ruský prezident Vladimir Putin nasadil na Ukrajinu už takmer 100 percent z viac ako 150 000 vojakov, ktorých pred inváziou sústredil pri ukrajinských hraniciach v Rusku a Bielorusku. Podľa agentúry Reuters to v pondelok uviedol vysokopostavený predstaviteľ rezortu obrany USA. „V tejto chvíli je to náš najlepší odhad,“ povedal predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.

Pentagon cez víkend vyslal do Európy ďalších 500 vojakov, čím zvýšil celkový počet amerických vojakov na približne 100 000, uviedol predstaviteľ v situácii, keď sa Spojené štáty snažia zabrániť tomu, aby sa vojna z Ukrajiny dostala na územie členských krajín NATO.

#Ukraine : Praktická implementace taktiky ničení zásob - ruský konvoj 6 nákladních aut s palivem byl zničen u Pryluk, #Chernihiv Oblast. https://t.co/zxakMJ2nx4

— Michal Munzlinger 🇺🇦✌️ (@MichalMunzlinge) March 7, 2022

Podľa televízie CNN odvolávajúcej sa na zdroj z Pentagonu ruské sily momentálne zintenzívňujú ostreľovanie veľkých ukrajinských miest vrátane Charkova, Kyjeva a Černihiva, ako aj Mykolajiva a Mariupolu na juhu.

Zdroj dodal, že tieto útoky zasahujú aj civilné ciele, infraštruktúru a obývané zóny. Podľa neho nie je jasné, či Rusi zasahujú civilné ciele zámerne alebo či je to následok nepresnosti pri streľbe. Určite sa to však deje, „často a vo väčšom rozsahu a je to dôkaz bezohľadnosti, s akou Rusi rozširujú“ územie zasiahnuté touto inváziou.

Rusko podľa predstaviteľa Pentagonu odpálilo doteraz na ciele na Ukrajine viac ako 625 rakiet. V situácii, keď stále nie je jasné, ktorá zo strán konfliktu ovláda vzdušný priestor nad Ukrajinou, zdroje v USA sa domnievajú, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má k dispozícii prevažnú väčšinu svojich lietadiel, ako aj zbraní na obranu ukrajinského vzdušného priestoru.

Aktualizácia 18:43 (7. 3. 2022) 

Najmenej 13 ľudí zahynulo v pondelok pri ruskom leteckom útoku na pekáreň v ukrajinskej obci Makariv ležiacej v Kyjevskej oblasti. Informovala o tom britská stanica Sky News s odvolaním sa na vyjadrenie miestnych záchranárov.

Tí zároveň uviedli, že sa im na mieste podarilo zachrániť najmenej 5 ďalších ľudí. V pekárni bolo podľa ich vyjadrenia bezprostredne pred náletom približne 30 ľudí.

Aktualizácia 17:11 (7. 3. 2022)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok obvinil svojho ruského náprotivka Vladimira Putina z pokrytectva a cynizmu v súvislosti s tým, že Rusko umožnilo civilistom z Ukrajiny evakuáciu pomocou humanitárnych koridorov iba do Ruska alebo Bieloruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Je to neseriózne a je to morálny a politický cynizmus, ktorý považujem za netolerovateľný,“ povedal Macron v rozhovore pre televíziu La Chaîne Info. Francúzsky prezident dodal, že nepozná veľa Ukrajincov, ktorí by chceli ísť do Ruska.

Moskva informovala, že vytvorí humanitárne koridory z Kyjeva, Charkova, Mariupolu a Sumy na osobnú žiadosť Macrona, ktorý s Putinom v nedeľu telefonoval. Elyzejský palác informáciu o tejto žiadosti v pondelok poprel a obvinil Kremeľ, že z jeho strany ide o „PR ťah“.

Macron telefonoval s Putinom v nedeľu takmer dve hodiny a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu spolu hovorili už štyrikrát. Macron upozornil, že situácia na Ukrajine sa každým dňom zhoršuje a snahy zahraničia o prímerie zatiaľ zlyhávajú. Podľa neho je nateraz hlavnou prioritou zabrániť katastrofe v súvislosti s jadrovými elektrárňami na Ukrajine.

Aktualizácia 15:00 (7. 3. 2022)

Medzinárodný súdny dvor (MSD) sa začal v pondelok zaoberať žalobou Ukrajiny na Rusko za tvrdenia, že v dvoch neuznaných republikách na svojom území páchala genocídu. Kyjev žiada súd OSN, aby okamžite prikázal Rusku prerušiť vojenské operácie na Ukrajine. Ruská federácia pojednávanie bojkotovala. Do Haagu nevyslala žiadnych zástupcov. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Súd s poľutovaním prijal rozhodnutie Ruska nezúčastniť sa na (pojednávaní),“ povedala predsedajúca sudkyňa Joan Donoghueová na začiatku procesu.

Hovorca ruského veľvyslanectva v Holandsku neodpovedal na žiadosť o vyjadrenie pre médiá. Prípad sa sústreďuje na výklad zmluvy o predchádzaní genocíde z roku 1948, ktorú podpísali obe krajiny. Zmluva označuje MSD za arbitra pre riešenie sporov medzi signatármi tohto dokumentu, pripomenula agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ je potrebná „na ochranu ľudí, ktorí boli vystavení šikanovaniu a genocíde“ na východe Ukrajiny.

Ukrajina tvrdí, že tvrdenie o genocíde je nepravdivé a v žiadnom prípade neposkytuje právne ospravedlnenie pre ruskú inváziu.

Aktualizácia 14:40 (7. 3. 2022)

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v pondelok oznámil, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba absolvujú vo štvrtok v Turecku aj za účasti Čavušogla stretnutie. Schôdzku potvrdila aj Moskva. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Čavušoglu na Twitteri napísal, že stretnutie sa uskutoční na základe iniciatívy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a diplomatického úsilia Turecka. „Som presvedčený, že tento krok povedie k mieru a stabilite,“ napísal Čavušoglu.

Predstavitelia USA a európskych krajín sa už venujú i plánom na vytvorenie ukrajinskej vlády v exile, ak by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predsa len bol nútený utiecť z Kyjeva. Diskusie sú zatiaľ len predbežné a neprijali žiadne rozhodnutia, uviedli predstavitelia západných krajín pre spravodajskú televíziu CNN.

Diskusia je rôznorodá - od podpory Zelenského a najvyšších ukrajinských predstaviteľov pri ich potenciálnom presune do Ľvova na západe Ukrajiny až po možnosť, že Zelenskyj a jeho tím budú nútení úplne utiecť z Ukrajiny a vytvoriť novú vládu v Poľsku, uviedli západní predstavitelia citovaní CNN.

Aktualizácia 13:35 (7. 3. 2022)

Ruské sily zabili starostu ukrajinského mesta Hostomeľ, oznámilo v pondelok miestne zastupiteľstvo. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA. Zastupiteľstvo na sociálnej sieti Facebook napísalo, že Jurij Illič Prylypko zomrel, keď sa ľuďom pokúšal pomôcť „chlebom a liekmi“. Zastupiteľstvo však neuviedlo, kedy sa tak stalo. Prylypka vo svojom vyhlásení označilo za „hrdinu“. Informácie nebolo možné bezprostredne overiť, píše DPA. Ruská strana sa k incidentu nevyjadrila. Hostomeľ leží na severozápadnom okraji ukrajinskej metropoly Kyjev.

Aktualizácia 13:10 (7. 3. 2022)

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v pondelok oznámil, že počet ľudí, ktorí ušli pred vojnou z Ukrajiny, sa zvýšil už na 1,7 milióna. Informovala o tom tlačová agentúra AP. UNHCR spresnil, že počet ľudí, ktorí od začiatku invázie Ruska na Ukrajine prišli do iných štátov, dosiahol približne 1,735 milióna. To je nárast oproti 1,53 milióna z nedele. Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára nadránom. Takmer tri pätiny z celkového počtu utečencov, teda 1,03 milióna, dorazilo do Poľska, uviedol UNHCR. Vyše 180 000 ľudí prišlo do Maďarska a 128 000 na Slovensko, píše AP.

Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell vo francúzskom meste Montpellier vyzval na mobilizáciu „všetkých prostriedkov“ 27-člennej Únie, aby sa tak pomohlo krajinám prijímajúcim utečencov z Ukrajiny, vrátane Poľska, Slovenska, Rumunska či Moldavska. Borrell sa tak vyjadril ešte pred zasadnutím ministrov EÚ pre rozvoj, ktoré sa v pondelok koná v tomto juhofrancúzskom meste.

Aktualizácia 11:35 (7.3.2022)

Francúzska potravinárska spoločnosť Danone oznámila, že pozastavuje svoje investície v Rusku. Vo výrobe mliečnych produktov a dojčenskej výživy v krajine však pokračuje. Spoločnosť tak reagovala na najnovší vývoj udalostí na Ukrajine, ktorú koncom februára Rusko napadlo. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Rozhodli sme sa pozastaviť všetky naše investičné projekty v Rusku, zatiaľ však pokračujeme v produkcii a distribúcii mliečnych výrobkov a dojčenskej výživy s cieľom zabezpečiť základné potravinové potreby pre ruské obyvateľstvo,“ uviedla firma v nedeľu (6. 3.). V dôsledku bojov však francúzsky koncern odstavil jeden zo svojich ukrajinských závodov. Oznámenie firmy o pozastavení investícií v Rusku sa odrazilo na vývoji jej akcií, ktoré po otvorení trhov v pondelok klesli zhruba o 3 %. Rusko a Ukrajina sa na tržbách Danone podieľajú spoločne približne 6 %, väčšinu z tohto objemu tržieb realizuje firma na ruskom trhu.

Aktualizácia 9:35 (7.3.2022)

Americká spoločnosť Netflix v nedeľu oznámila, že pozastavuje poskytovanie svojej služby v Ruskej federácii. V pondelok o tom informovala agentúra AFP. „Vzhľadom na okolnosti na mieste sme sa rozhodli pozastaviť našu službu v Rusku,“ uviedla vo vyhlásení pre portál Variety hovorkyňa Netflixu Emily Feingoldová. Rozhodnutie prišlo dva dni po tom, ako streamovacia služba uviedla, že zastaví všetky budúce projekty v Rusku vrátane akvizícií filmov a seriálov.

Ešte minulý pondelok americká spoločnosť oznámila, že nemá v pláne dodržiavať nový ruský zákon, ktorý od streamovacích platforiem vyžaduje, aby od začiatku marca ponúkali v rámci svojich služieb 20 bezplatných ruských kanálov, medzi ktorými sú aj štátom financované televízie. Netflix sa rozhodnutím ukončiť prevádzkovanie svojej služby pripojil k množstvu západných spoločností, ktoré pozastavili služby alebo podnikanie v krajine pre ruskú inváziu na Ukrajinu. Netflix je popredná svetová streamovacia platforma, ktorá má vyše 220 miliónov predplatiteľov. Podľa denníka The Wall Street Journal je však len „menším hráčom“ v Rusku, kde má menej ako milión zákazníkov.

Aktualizácia 8:00 (7. 3. 2022)

Služba krátkych videí TikTok sa rozhodla, že svojim používateľom v Rusku dočasne pozastaví nahrávanie nového obsahu a živé vysielanie. Toto rozhodnutie je reakciou na nový zákon o dezinformáciách o ruskej armáde a trestoch za ne. Podľa agentúry AFP o tom informovala tlačová služba TikTok s tým, že prehodnocuje bezpečnostné dôsledky nového zákona. Pre používateľov služby TikTok v Rusku tak zostane v aplikácii dostupná iba funkcia prijímania a posielania správ.

Kedy budú odomknuté zvyšné funkcie, sociálna sieť neuviedla. Rusko 4. marca rýchlo prijalo zákon, ktorý stanovuje až 15 rokov väzenia za šírenie „vedome nepravdivých informácií o činnosti ruských ozbrojených síl“ a za „diskreditáciu nasadenia ruských jednotiek“. Kvôli tomuto zákonu prestali fungovať viaceré médiá v Rusku, vrátane televízneho kanála Dožď či rozhlasovej stanice Echo Moskvy. Iné médiá sa rozhodli neinformovať o vojnovom dianí na Ukrajine vôbec.

Aktualizácia 7:30 (7. 3 .2022)

Ruská armáda oznámila, že v pondelok predpoludním zastaví paľbu a umožní evakuáciu humanitárnymi koridormi v niektorých ukrajinských mestách. Informovali o tom agentúry AFP a DPA. Ruské ministerstvo obrany podľa AFP oznámilo, že ruské sily vyhlásili od pondelka 10:00 h miestneho času (8:00 h SEČ) pozastavenie paľby a otvorenie humanitárnych koridorov.

Takéto koridory, ktoré umožnia odchod civilistov do bezpečia, majú byť otvorené v hlavnom meste Kyjev, v prístave Mariupol na juhovýchode a v mestách Charkov a Sumy na severovýchode Ukrajiny, píše DPA s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej armády. Zastavenie paľby prišlo podľa armády na žiadosť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v nedeľu hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ukrajinská strana zatiaľ toto prímerie nepotvrdila, dodáva DPA.

Aktualizácia 6:30 (7.3.2022)

Odesa je kozmopolitné prístavné mesto na čiernomorskom pobreží južnej Ukrajiny. Má takmer milión obyvateľov hovoriacich po rusky i po ukrajinsky a žije tam aj bulharská či židovská menšina.

Spojené štáty nepredpokladajú, že hrozí bezprostredný ruský obojživelný útok na Odesu alebo jej okolie. Informovala o tom v noci na pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokopostaveného nemenovaného predstaviteľa USA. Na Ukrajine totiž vládnu obavy z možného útoku ruských síl na toto prístavné mesto.

Pôvodná správa

„Posledná vlna raketových útokov prišla po zotmení,“ zaznelo vo vysielaní ukrajinskej televízie. Silnému ostreľovaniu boli vystavené predmestia hlavného mesta Kyjeva, ďalej mestá Černihiv, Mykolajiv a Charkov. Charkovské úrady uviedli, že v meste bola poškodená televízna veža a ťažké delostrelectvo zasiahlo obytné oblasti. Podľa Arestovyča mesto odráža ruský útok. V Černihive sú podľa tamojších úradov všetky oblasti vystavené raketovému útoku.

Morning in #Mikolayiv pic.twitter.com/AUsbyX0esq

— NEXTA (@nexta_tv) March 7, 2022

Arestovyč nazval situáciu na kyjevských predmestiach Buča, Hostomeľ a Irpiň, kde snahy o evakuáciu obyvateľov v nedeľu zlyhali, za „katastrofálnu“. Povedal, že vláda robí všetko pre to, aby evakuácie obnovila. Pre ostreľovanie evakuácia civilistov zlyhala aj v mestách Mariupol a Volnovacha.

Možno vás zaujme: Čo hovoria Slováci na príchod vojakov NATO na naše územie?