KYJEV – Netky prinášajú aktuálne informácie z Ukrajiny.
Aktualizácia 21:48 (10. 3. 2022)
Rusko vo štvrtok oznámilo, že otvorí denné humanitárne koridory smerujúce na ruské územie pre civilistov utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Humanitárne koridory do Ruskej federácie budú teraz otvorené, bez dohôd, každý deň od 10:00 (moskovského času, 8:00 SEČ),“ informoval ruské agentúry predstaviteľ ministerstva obrany Michail Mizincev.
Ukrajina pritom odmieta humanitárne koridory vedúce do Ruska a Bieloruska. Mizincev dodal, že evakuačné trasy v iných smeroch budú predmetom dohôd s ukrajinskou stranou.
Aktualizácia 21:26 (10. 3. 2022)
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščukovová vyzvala vo štvrtok medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo prístavnému mestu Mariupoľ, ktoré už niekoľko dní obliehajú ruskí vojaci. Informovala o tom agentúra DPA.
„Pomôžte Mariupoľu. Je tam naozajstná humanitárna katastrofa,“ povedala 42-ročná Vereščukovová prostredníctvom videoprejavu. Humanitárny koridor z tohto mesta, na ktorom sa Kyjev dohodol s Moskvou, vo štvrtok nefungoval, uvádza DPA.
Vereščukovová uviedla, že do mesta sa opäť nedostala ani nijaká humanitárna pomoc. „Ani voda, ani lieky, ani jedlo sa nedostali k ľuďom, ktorí sú už niekoľko dní vystavení intenzívnemu ostreľovaniu,“ povedala.
Dodala, že humanitárne koridory úspešne zriadili z iných miest, nie však z Mariupoľu. „Z miest Sumy, Trosťanec a Krasnopilľa sme za posledné dva dni vyviezli smerom na Poltavu viac ako 60 000 ľudí,“ dodala.
Aktualizácia 21:15 (10. 3. 2022)
Rusko do 31. augusta zakázalo vývoz pšenice, obilnej zmesky, raže, jačmeňa a kukurice do krajín Eurázijskej ekonomickej únie (EEU), uviedlo ruské ministerstvo hospodárstva.
Ministerstvo svoje rozhodnutie pozastaviť export obilnín do krajín EEU, kam okrem Ruska patria Arménsko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko, zdôvodnilo snahou o zabezpečenie dostatku potravín pre domáci trh.
Rusko takisto do 31. augusta zakáže export cukru do tretích krajín. Ministerstvo dodalo, že budú možné výnimky týkajúce sa vývozu do štátov EEU.
Západné spoločnosti, ktoré odišli z Ruska pre vojnu proti Ukrajine, môžu prísť o svoje ruské divízie a závody. Moskva sa vyhráža ich zoštátnením. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Dmitrij Medvedev
Spoločnosti, ktoré odchádzajú z Ruska, „v podstate ponechávajú zamestnancov napospas osudu“, uviedol bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Vláda bude podľa neho musieť prijať opatrenia, ktoré po insolvencii firiem a závodov vyústia do zoštátnenia, aby títo ľudia neskončili na ulici, uviedol podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie.
Na základoch aktív, ktoré investori v panike zanechali, bude treba vybudovať nový priemysel, uviedol Medvedev. „Tento prístup je objektívny a férový,“ dodal.
V Rusku zatiaľ neexistuje zákon o zoštátnení firemných aktív. Čoraz viac ruských politikov v reakcii na západné sankcie však volá po takejto legislatíve a očakáva sa, že by sa čoskoro mohla dostať do ruského parlamentu. „Nech mali západné firmy akýkoľvek dôvod pre svoj odchod, mali by pochopiť, že nebude ľahké vrátiť sa späť na naše trhy,“ uviedol Medvedev.
Aktualizácia 21:01 (10. 3. 2022)
Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok odmietlo zodpovednosť za stredajší útok na detskú nemocnicu s pôrodnicou v Mariupole. Ministerstvo označilo „údajný“ nálet za „zinscenovanú provokáciu“ zo strany Ukrajiny, informuje agentúra AFP.
Hovorca rezortu obrany v Moskve Igor Konašenkov uviedol, že ruské letectvo nevykonávalo v Mariupole a okolí „absolútne žiadne“ zásahy na pozemné ciele. Rusko podľa jeho slov v tom čase rešpektovalo dohodu o zastavení paľby, aby umožnilo evakuáciu civilistov, cituje ho agentúra Reuters.
Konašenkov podľa agentúry AP tiež povedal, že dve explózie, ktoré budovu nemocnice spustošili, spôsobili neďaleko nastražené výbušné zariadenia. „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum,“ vyhlásil.
Bombardovanie nemocnice si podľa ukrajinských úradov vyžiadalo tri obete na životoch vrátane jedného dieťaťa a 17 zranených, uvádza AP. Nálet vyvolal celosvetové pobúrenie.
Aktualizácia 18:00 (10. 3. 2022)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtkovom prejave uviedol, že cez humanitárne koridory sa podarilo z inváziou ťažko zasiahnutých ukrajinských miest evakuovať už 65 000 civilistov. TASR o tom informuje na základe informácií, ktoré zverejnila stanica Sky News.
Evakuácia civilistov sa začala po tom, ako sa Moskva a Kyjev v stredu dohodli na otvorení viacerých humanitárnych koridorov. Ukrajina vo štvrtok otvorila 7 humanitárnych koridorov vrátane jedného z prístavného mesta Mariupoľ.
Zelenskyj odsúdil lživé výpovede Ruska, ktoré tvrdí, že v zbombardovanej nemocnice v Mariupole neboli pacienti. „Sebaisto klamú tak, ako vždy. Vojnové zločiny nie sú možné bez propagandy, ktorá ich zakrýva,“ dodal. Ruské sily spôsobili podľa Zelenského na Ukrajine humanitárnu katastrofu.
„Moje srdce puká z toho, čo okupanti urobili našim mestám, nášmu štátu,“ povedal líder Ukrajiny podľa stanice BBC. Rusko chce podľa jeho slov ponížiť ukrajinský ľud a „prinútiť ich pokľaknúť a prijať chlieb a vodu z ich rúk“. „Nestali sa z nás otroci, ani sa nimi nikdy nestaneme, pretože taká je naša povaha a taký je náš osud,“ zdôraznil.
Zelenskyj dodal, že po skončení vojny všetko na Ukrajine nanovo vybudujú, a to podľa najvyšších štandardov. Vláda už podľa jeho slov plánuje obnovu krajiny. „Po ruskej invázii neostane ani stopy,“ povedal.
Partnerov Ukrajiny na celom svete zároveň vyzval, aby prichádzali s riešeniami situácie na Ukrajine založenými na realite a nie na abstraktných názoroch.
Aktualizácia 16:40 (10. 3. 2022)
Od začiatku ruskej invázie zomrelo na Ukrajine najmenej 71 detí. Vo štvrtok to uviedla ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Od začiatku ruskej invázie do 10. marca 11:00 miestneho času (10:00 SEČ) bolo zabitých 71 detí a viac ako 100 utrpelo zranenia,“ oznámila Denisovová v správe na sociálnej sieti Telegram.
Aktualizácia 14:35 (10. 3. 2022)
Z ukrajinskej metropoly Kyjev utiekla od začiatku ruskej invázie polovica obyvateľov. Uviedol to vo štvrtok starosta Vitalij Kličko, informuje TASR na základe správy tlačovej agentúry AFP.
„Podľa našich informácií odišiel z mesta jeden z každých dvoch obyvateľov Kyjeva,“ povedal Kličko pre ukrajinskú televíziu. „Odišli o niečo menej než dva milióny ľudí. Kyjev sa však premenil na pevnosť. Každá ulica, každá budova, každé kontrolné stanovište bolo opevnené,“ cituje ho AFP.
Širšia oblasť Kyjeva mala vlani 3,5 milióna obyvateľov, vyplýva z údajov webovej stránky citypopulation.de.
Ruské sily sa pri postupe ku Kyjevu dostali so svojimi obrnenými vozidlami na severovýchodný okraj mesta, informovali vo štvrtok reportéri AFP. Ukrajinskí vojaci predtým hovorili o noci ťažkých bojov o kontrolu nad hlavnou cestou do metropoly.
Aktualizácia 10:35 (10. 3. 2022)
Ukrajina otvára vo štvrtok sedem humanitárnych koridorov pre evakuáciu obyvateľov z miest, vrátane jedného z Mariupola. Zároveň prišli správy, že ruskí vojaci obsadili časti Mariupola, ktorý obliehali a bombardovali niekoľko predchádzajúcich dní. Informácie priniesol portál britskej televízie Sky News. Otvorenie siedmich humanitárnych koridorov oznámil vo štvrtok ráno vicepremiér Ukrajiny, uviedla tlačová agentúra Reuters. Guvernér mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny tiež informoval, že bol dohodnutý pokoj zbraní a z mesta už odchádzajú tri kolóny evakuačných vozidiel s obyvateľmi. Prišli však aj správy o nových náletoch na Mariupol, ku ktorým došlo vo štvrtok ráno.
⚡️ 3 people, including child, killed as a result of the Russian airstrike on children’s, maternity hospital in Mariupol.
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 10, 2022
At least 17 people were injured, Mariupol City Council reported.
Aktualizácia 09:00 (10. 3. 2022)
Britský premiér Boris Johnson v stredu v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským prisľúbil sprísnenie sankcií a „spôsobenie maximálnych ekonomických škôd Rusku“. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN. Podľa hovorcu britského premiéra Johnson informoval Zelenského „o práci, ktorú Spojené kráľovstvo robí pri poskytovaní vojenského vybavenia Ukrajine, potrebného na to, aby sa obránila“. Zelenskyj a Johnson sa rozprávali aj o stredajšom zbombardovaní pôrodnice v ukrajinskom meste Mariupol.
„Obaja lídri odsúdili strašný útok na pôrodnicu v Mariupole a fakt, že ruské sily nerešpektujú dohodnuté zastavenia paľby v humanitárnych koridoroch. Premiér poznamenal, že toto je ďalší dôkaz, že Putin koná s ľahostajnou neúctou k medzinárodnému humanitárnemu právu,“ uviedol hovorca Downing Street. Johnson tiež ocenil Zelenského utorkový „dojímavý prejav“ pred Dolnou snemovňou britského parlamentu.
„Premiér ukončil telefonát uistením, že Spojené kráľovstvo neotrasiteľne podporuje ľud Ukrajiny, a vyhlásil, že prezident Zelenskyj si vyslúžil obdiv a lásku britského ľudu,“ doplnil hovorca. Johnsonove vyjadrenia boli podobné tým, ktoré povedala britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Politička v utorok uviedla, že Spojené kráľovstvo bude spolu so spojencami „pokračovať“ vo „vysiľovaní“ ruskej ekonomiky, píše web CNN.
Aktualizácia 08:45 (10. 3. 2022)
Námestník ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij vo štvrtok uviedol, že správa o stredajšom ruskom útoku na nemocnicu s pôrodnicou v meste Mariupol je nepravdivá. Objekt podľa neho používali vojaci. Informovala o tom agentúra Reuters. „Takto sa rodia falošné správy. V našom vyhlásení zo 7. marca sme varovali, že túto nemocnicu radikáli zmenili na vojenský objekt. Je veľmi znepokojujúce, že OSN šíri tieto informácie bez overenia,“ uviedol Poľanskij na sociálnej sieti Twitter.
That’s how #Fakenews is born. We warned in our statement back on 7 March (https://t.co/OpSeejBais) that this hospital has been turned into a military object by radicals. Very disturbing that UN spreads this information without verification #Mariupol #Mariupolhospital https://t.co/99v8avyThS pic.twitter.com/JsHgsv5YfQ
— Dmitry Polyanskiy (@Dpol_un) March 9, 2022
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský letecký útok za „vojnový zločin“. Atak odsúdilo aj medzinárodné spoločenstvo. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval Rusko, aby ukončilo krviprelievanie. „Útok na nemocnicu v Mariupole je strašný. Civilisti platia najvyššiu cenu za vojnu, ktorá s nimi nemá nič spoločné. Toto nezmyselné násilie sa musí zastaviť,“ uviedol Guterres. Podľa ukrajinských úradov si letecký útok na nemocnicu vyžiadal najmenej 17 zranených a panujú obavy, že pod troskami mohlo zahynúť niekoľko detí.
Aktualizácia 08:30 (10. 3. 2022)
Britsko-austrálsky ťažobný koncern Rio Tinto Group vo štvrtok oznámil, že po invázii na Ukrajinu preruší všetky obchodné vzťahy s Ruskom. TASR o tom informuje na základe správy AFP. Spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že „je v procese ukončenia všetkých obchodných vzťahov, ktoré má s akýmkoľvek ruským podnikom“, ale nezverejnila žiadny časový harmonogram. To naznačuje, že pôjde o komplikovaný proces. V Austrálii vlastní Rio Tinto jednu z najväčších rafinérií oxidu hlinitého, Queensland Alumina, spoločne s ruským gigantom Rusal, ktorý v nej má 20-percentný podiel.
Ruský koncern, ktorý založil oligarcha Oleg Deripaska, v roku 2018 čelil sankciám USA. Tie však boli zrušené nasledujúci rok. Odvtedy sa Rusalu darí vyhýbať sa sankciám vrátane najnovších za vojnu na Ukrajine. Deripaska, ktorý stále vlastní podiel v Rusale prostredníctvom svojej materskej spoločnosti, je pritom na sankčnom zozname USA, hoci v súvislosti s vojnou na Ukrajina podľa novín Guardian povedal, že „mier je veľmi dôležitý“. Oznámenie Rio Tinto nasleduje po hromadnom odchode zahraničných spoločností z Ruska, od maloobchodníkov vrátane H&M a Apple, až po veľké energetické koncerny BP, Shell a Equinor.
Aktualizácia 08:00 (10. 3. 2022)
Už viac ako milión detí utieklo z Ukrajiny za menej ako dva týždne pred vojnou do jej susedných krajín. Uviedla to v stredu výkonná riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) Catherine Russellová. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. Podľa Russellovej zahynulo od začiatku ruskej invázie na Ukrajine najmenej 37 detí a 50 utrpelo zranenia. Šéfka UNICEFU okrem toho uviedla, že bola „zhrozená“ zo správ o útoku na nemocnicu v ukrajinskom meste Mariupol, v ktorej sa nachádza aj pediatrické a pôrodnícke oddelenie.
„Tento útok... potvrdzuje daň, ktorú si táto vojna vyberá na ukrajinských deťoch a rodinách,“ uviedla Russellová. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prišlo k útoku na nemocnicu v čase dohodnutého prímeria, ktoré malo umožniť civilistom opustiť toto mesto obliehané ruskou armádou. Pri útoku utrpelo zranenia 17 ľudí. Od 24. februára, teda od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, utiekli z Ukrajiny už viac ako dva milióny ľudí. Väčšinu utečencov pritom tvoria ženy a deti, pretože bojaschopným mužom ukrajinská vláda nariadila zostať vo vlasti, pripomína Reuters.
Aktualizácia 07:45 (10. 3. 2022)
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a jeho ukrajinský náprotivok Dmytro Kuleba diskutovali v stredu počas telefónneho rozhovoru o dodatočnej bezpečnostnej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu po tom, ako ju napadlo Rusko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Kuleba a Blinken okrem iného hovorili aj o „bezohľadných útokoch, ktoré poškodzujú“ obývané oblasti.
„Telefonoval som s ministrom Blinkenom o ďalších krokoch zameraných na posilnenie obranyschopnosti Ukrajiny. Som vďačný Spojeným štátom za nový balík tvrdých sankcií mierených proti Rusku. Tlak musí rásť, až pokiaľ Rusko neukončí svoju brutálnu agresiu a barbarské vojnové zločiny proti Ukrajincom,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie na Twitteri. V stredu sa okrem toho uskutočnil aj telefonát medzi americkým ministrom obrany Lloydom Austinom a jeho ukrajinským rezortným kolegom Olexijom Reznikovom o ďalšom poskytovaní obrannej bezpečnostnej pomoci ukrajinskej armáde, uviedol Pentagon vo vyhlásení.
Aktualizácia 07:30 (10. 3. 2022)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil stredajší ruský letecký útok na nemocnicu v centre ukrajinského mesta Mariupol za „vojnový zločin“ po tom, ako tento útok odsúdilo medzinárodné spoločenstvo. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie CNN. „Dnes sme sa spojili pri odsúdení ruského vojnového zločinu, ktorý odráža všetko zlo, ktoré ruskí okupanti priniesli do našej krajiny,“ vyhlásil Zelenskyj, podľa ktorého je útok na nemocnicu v Mariupole „dôkazom genocídy Ukrajincov“.
Letecký útok na nemocnicu v Mariupole, v ktorej sa nachádzali aj pediatrické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, vybil na budove okná, strhol niektoré steny a spôsobil požiar áut zaparkovaných pred nemocnicou. „Nikdy sme niečo také neurobili a ani neurobíme nič podobné tomuto vojnovému zločinu v mestách v Doneckej a Luhanskej oblasti, ani v akomkoľvek inom regióne... pretože sme ľudia. Ste však ľudia aj vy?“ spýtal sa Zelenskyj. „Čo za krajinu je Rusko, ak sa bojí nemocníc a pôrodníc a ničí ich?“ pokračoval ukrajinský líder.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová nepoprela, že prišlo k útoku na nemocnicu v Mariupole, obvinila však ukrajinských vojakov z toho, že si v nemocnici zriadili bojové pozície. Ukrajinský prezident tiež potvrdil, že pri útoku na nemocnicu utrpelo zranenia 17 ľudí, pričom uviedol, že ľudia v nemocnici sa „začali schovávať hneď po tom, ako zaznel signál“ varujúci pred leteckým náletom. Zároveň však uviedol, že stále prebieha prehľadávanie sutín.
Aktualizácia 07:10 (10. 3. 2022)
Americké ministerstvo obrany nepodporuje odovzdanie bojových lietadiel Ukrajine. Oznámil to v noci na štvrtok hovorca Pentagonu John Kirby s tým, že podľa tajných služieb by bol takýto krok „príliš riskantný“ a Rusko by ho mohlo mylne vyhodnotiť ako eskaláciu. TASR správu prevzala od agentúry AP a televízie CNN. Kirby uviedol, že americký minister obrany Lloyd Austin v stredu telefonoval so svojím poľským náprotivkom Mariuszom Blaszczakom, ktorému oznámil, že USA „v tejto chvíli“ nepodporujú odovzdanie poľských stíhačiek MiG-29 ukrajinským vzdušným silám. „(Lloyd Austin) zdôraznil, že v tejto chvíli nepodporujeme odovzdanie ďalších bojových lietadiel ukrajinským vzdušným silám, pričom tiež nechceme mať tieto stíhačky v držbe,“ uviedol Kirby.
.@PentagonPresSec on @SecDef’s call with his Polish counterpart to discuss Russia’s aggression in Ukraine. pic.twitter.com/SahiMIxm7h
— Department of Defense 🇺🇸 (@DeptofDefense) March 9, 2022
Poľsko totiž v utorok uviedlo, že je pripravené odovzdať všetky svoje stíhačky MiG-29 na americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku s cieľom nechať ich k dispozícii Spojeným štátom na pomoc Ukrajine. Podľa agentúry AFP však Austin počas telefonátu poďakoval Poľsku za jeho snahu pomôcť Ukrajine. Spojené štáty však veria, že „najlepším spôsobom,“ ako pomôcť tejto vojnou zmietanej krajine, je „poskytnúť jej zbrane a systémy, ktoré potrebuje najviac na porazenie ruskej agresie“. Toto sa predovšetkým týka „protipancierovej a protivzdušnej obrany,“ uviedol Kirby.
Pôvodná správa
V priebehu stredy sa tisícky ľudí snažili využiť takzvané zelené koridory dohodnuté s Ruskom. „Žiaľ, nie všetci obyvatelia zo všetkých miest mohli dnes odísť,“ povedal v stredu večer zástupca predsedu kyjevskej oblastnej samosprávy Konstantin Usov. Dodal, že kolóna áut na danom mieste môže mať dĺžku až 15 kilometrov. „Snažíme sa autá púšťať čo najrýchlejšie... Avšak musíme kontrolovať doklady, aby sa medzi utečencov nezamiešali ruskí sabotéri. Je to ťažká práca, už dávno je zákaz vychádzania,“ povedal Usov. Zákaz vychádzania v Kyjevskej oblasti začína o 20.00 h. miestneho času.
Mariupoľ
V meste Mariupoľ na juhu Ukrajiny údajne prišlo od začiatku ruskej invázie o život približne 1 300 civilistov. Uviedli to predstavitelia mesta, informuje TASR na základe správy americkej stanice CNN. Mesto začali ostreľovať hneď na začiatku konfliktu, no už takmer týždeň je pod neustálou paľbou. Viceprimátor mesta Sergej Orlov v stredu informoval, že v priebehu utorka potvrdili 1 207 obetí. Orlov sa pre CNN vyjadril, že skutočný počet obetí môže byť troj- až štvornásobne vyšší. „Nedokážeme spočítať, koľko ľudí zahynulo na uliciach pri bombardovaní a delostreleckej paľbe,“ dodal viceprimátor Mariupoľa.
Možno vás zaujme: AKTUALIZÁCIA - VIDEO: Svet reaguje na zničenie detskej nemocnice. Rusko odmieta obvinenie
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies