V živote to raz tak býva, že obdobia sa striedajú, je v ňom miesto aj pre pád, aj pre postavenie sa, aj pre slzy a aj pre smiech. Nanešťastie, medzi neľahké skúšky patrí i čas strácania, ktorý by sme najradšej vymazali z príbehov, len nech neexistuje.
Oplakávať stratu je trpké, síce zaspíme, ale ráno nás odchod milovaného z ríše živých preplieska, ako by sa bol udial len nedávno, len pred sekundou.
Dobrý syn
Joel bol dobrý syn, s rodičmi mal vytvorené silné puto pozostávajúce z úcty, úprimnosti a predovšetkým bezhraničnej lásky. Jeho otec pôsobil autoritatívne, avšak predurčovala ho profesia kazateľa, ktorú vykonával pre Boha a Jeho slávu. Joel ho sledoval, v úzadí mu pomáhal zostavovať nedeľný program tak, aby technicky neprišlo k nijakému pochybeniu. Otcove kázne sa totiž vysielali v rámci celého štátu a ľudia sediaci pred televíznou obrazovkou smeli pravidelne vnímať, akú hĺbku má stáročia slovo napísané v Biblii. „Raz aj z teba bude kazateľ,“ počúval Joel z úst manželky. On iba zakaždým potriasol hlavou, ani sa myšlienkou nezaoberal. Práca, ktorú plnil, mu vyhhovovala, nikdy netúžil po verejných vystúpeniach, naozaj nikdy.
Smrť
Udialo sa, čo nikto nechcel, a otec, manžel i veľmi známy kazateľ, naposledy vydýchol. Joelovi sa žiaľ nevyhol, veď kto by už len cítil pokoj, keď mu rodič zomrie? Chýbali mu spoločné rozhovory, chýbali mu jeho múdre slová. Cnelo sa mu za úsmevmi a za tichými rodinnými dňami aj večerami a želal si, aby aspoň jeden prežil opäť. Dobre si však uvedomoval, že to nie je možné, a tak upínal vieru k Bohu, k svojmu najlepšiemu priateľovi.
Prečítajte si tiež: Inšpirujúce a originálne: Táto žena poňala rozchod nesmierne nápadito!
Služba
Mesiace sa míňali a v Joelovom utrpení sa objavila kvapka nádeje, prenikol lúč svetla zoslaný priamo od Boha. Z neho, tichého a neobľubujúceho akékoľvek prejavy, sa vyformoval ozajstný kazateľ, ktorý šíri slovo Božie nielen vo svojej rodnej Amerike, ale vďaka vymoženostiam terajška i po celom svete. On sám často používa príklad svojej nečakanej služby, aby poukázal, že Boh ani vo tme nikam neuteká. V temnote dáva pocítiť, že robí nové veci, tvorí nové kapitoly. Je to muž, ktorý jakživ o kazateľskej profesii nesníval, ale Boh prekričal smrť a priniesol život do strát a pozemských rozlúčok.
Zázrak
Keď je už reč o Joelovi, nedá mi nespomenúť ani obrovitánsky zázrak vykonaný Bohom, ktorého bol on sám svedkom, pretože nespomenúť čosi také je priam trestuhodné. Písali sa 90. roky a vtedy ešte úplná rodina i s jej hlavou vo vedení, vypočula krutosť, ktorá i pre lekára bola ťažká na vyslovenie. Joelova matka bojovala s rakovinou, ležala v nemocnici a zdravotný personál sa šiel pretrhnúť, aby sa nad ochorením oslávilo víťazstvo. Raz večer však boj i oni, vyzbrojení lekárskymi poznatkami, vzdali a ustúpili pred realitou.
„Je nám ľúto, ale už sme urobili všetko, čo sme mohli. Môžete ju vziať domov, aby posledné dni strávila s vami.“ A tak aj bolo, manžel si manželku odniesol do rodinného domu. Len čo vošli do spálne, ľahli si na tvrdú dlážku a kričali k Bohu o milosť. Nič viditeľné sa neuskutočnilo, ona mala i naďalej pokožku v žltej farbe, hmotnosť až alarmujúco nízku a z každého jej póru by človek vyčítal smrteľnú chorobu.
„Ja viem, že Boh niečo urobil. Teraz to nevidíme, ale je to tak, ja to viem, niečo sa zmenilo počas tej modlitby,“ hovorila s presvedčením, ktoré jej nikto nemal silu vyvracať. Zoslabnuté telo nezískalo silu ani v ďalšie dni, ani po ďalšie noci. Až raz sa naozaj i navonok prejavila viera, a nech to znie akokoľvek čudne či neuveriteľne, ona vyzdravela a žije doteraz.
Možno vás zaujme: Čelíte nevyriešiteľnému problému? Táto žena si to myslela tiež, ale Boh vykonal nemožné!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies