Dovoľte mi predstaviť vám človeka obyčajne neobyčajného, knihomila ako sa patrí, takého, čo si toto označenie iste zaslúži. Ako vyzerá a podľa čoho je možné ho rozoznať? Nuž, iste by sa názory rôznili tak, ako sa rôznia ľudské tváre, avšak jedno je jasné zrejme každému.
Knihomil zbožňuje knihy, a to nie trochu, ani nie veľa, ale až na zošalenie! Skutočný milovník písaného slova by sa vzdal čohokoľvek, dokonca aj rozmanitého sveta sociálnych sietí, oželel by aj iné záľuby, no ale knihy by z ruky nepustil.
Knihomil sa nachádza v ženskom i v mužskom prevedení, býva vysoký aj nízky, s tmavými alebo i svetlými vlasmi, s takou aj onakou preferenciou v obliekaní.
Ale čo tam po zovňajšku, radšej sa s ním spoznajme na základe postoja k najväčšej láske, teda k príbehom. Toto sú jeho štyri hlavné znaky.
Po prvé, knihomil nemá jakživ dosť.
Poličky preplnené, aj čítačky elektronických kníh oznamujú alarmujúco vysoké číslo, knihomil si totiž robí nákupy, ako keby si zbieral zásoby hádam až do najstaršej staroby. Pokiaľ by sa uspokojil, mal by čo čítať dlho-predlho, ale čo čert nechcel, na stránke kníhkupectva sa objavil nový titul a zdá sa, že svet sa hneď a zaraz zrúti, ak poň nezájde. A tak sa k neprečítaným pridá ďalšia kniha, ktorá si bude musieť vyčkať na svoju vzácnu chvíľu slávy. Ako vravím, nemá dosť.
Po druhé, knihomil vidí knihy naozaj všade.
„Pamätáš si tú spolužiačku zo strednej? No tak tá sa rozviedla a nakoniec sa dala dokopy s niekým, kto s ňou zasa chodil na základnú. Nie je to šialené?“ reční knihomilov spoločník, tvár mu žiari nad klebetou.
„Ty,“ nadchne sa aj milý knihomil, „niečo podobné som čítala v jednej knihe. Jáj, ako sa len volala? Ale išlo tam o to, že...“
Po tretie, ak knihomila kniha vskutku zaujme, obetuje pre ňu i spánok alebo minimálne jeho polovicu.
„A čo si včera flámoval, že si taký zachrípnutý?“ pýta sa spolupracovník v stereotypnom zamestnaní a už-už sa pripravuje na pikantné detaily z nočného bdenia. Knihomil sa aj trochu zahanbí, ale pravdivo odpovie: „Ehm, nie, čítal som.“
Po štvrté, knihomil dokáže o postavách v prečítaných dielach debatovať, ako keby boli skutočné.
Ako keby žili kdesi v susedstve. Rozčuľuje sa, skutočne rozčuľuje, prečo hlavná hrdinka ešte neodhalila čosi, čo on už dávno vie,
Priam zúri, keď si nebodaj prečíta zlý koniec tam, kde mu nepasuje
A rozoberá osudy postáv do najmenších podrobností.
„Opustila manžela! Ona naozaj opustila takého dobrého manžela!“ soptí knihomol cestou vo vlaku a svoje rozhorčenie smeruje do mobilného telefónu. Je totiž spojený s iným milovníkom literatúry, ktorý zhodou okolností čítal rovnaký príbeh, a tak si majú čo povedať.
Trkocú a trkocú, až knihomil potom musí zložiť, pretože čoskoro ho vlak privezie na miesto určenia.
Mohlo by vás zaujímať: TIP NA KNIHU: Šesť vecí, ktoré by ste rozhodne mali vedieť o tvorbe slovenskej autorky Liny Elys
Prepáčte,“ poklepe ho po pleci neznáma pani, o niečo staršia, ale zasa nie priveľmi. „Nechcela som počúvať, ale nedalo sa. Asi to bude drzé, ale nemohli by ste ma s tým čerstvo opusteným mužom zoznámiť? Ak je taký, ako ste ho opísali, potom by som ho rada spoznala.“
Knihomil premýšľa, kalkuluje, či sa žena nepomýlila, až potom sa myseľ prebudí.
„Ach, on neexistuje. Rozprávali sme sa o knihe.“
Pokračovať by som mohla aj nekonečne dlho, ale myslím, že netreba. A ja sa už aj tak ponáhľam. Ospravedlňte ma, prosím, ale idem dočítať rozčítanú knihu. Je naozaj vynikajúca, môžete mi veriť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies