Akýkoľvek kompromis s Ruskom by Ukrajinci mali schváliť v referende, uviedol Zelenskyj

Aktualizácia 19: (22. 3. 2022)

V Rusku už nie je možné sledovať správy Euronews; web je zablokovaný. 

Prístup na webovú stránku euronews.com a jej ruskú verziu ru.euronews.com je obmedzený rozhodnutím ruskej Generálnej prokuratúry z 21. marca.

Podľa agentúry AP Euronews vo svojom vyhlásení rozhodne odsúdila postup ruských úradov ako „netolerovateľné obmedzenie uvalené na milióny" ľudí v Rusku, ktorí sa spoliehali na nestranné spravodajstvo.

Aktualizácia 18:20 (22. 3. 2022)

Ruský novinár a laureát Nobelovej ceny mieru Dmitrij Muratov v utorok oznámil, že vydraží svoju Nobelovu medailu a výťažok z tejto aukcie venuje na pomoc ukrajinským utečencom. Muratov je šéfredaktorom nezávislého ruského denníka Novaja gazeta, ktorý sa prednedávnom rozhodol z dôvodu cenzúry odstrániť zo svojej webovej stránky všetok materiál spojený s ruskou „vojenskou operáciou" na Ukrajine. Spravil tak v reakcii na hrozbu trestného stíhania svojich novinárov i občanov, ktorých vyjadrenia by neboli v súlade s oficiálnym postojom ruskej vlády. 

Aktualizácia 16:55 (22. 3. 2022)
 

V Rusku sa obyvatelia začínajú zásobovať cukrom pre obavy, že niektoré tovary si čoskoro nebudú môcť dovoliť v dôsledku sankcií Západu uvalených na Rusko. Hoci Rusko čelí najväčšej ekonomickej kríze za posledných 20 rokov, Kremeľ občanov ubezpečuje, že potravín je dostatok, a teda nemusia vo veľkom nakupovať základné potraviny, ako je cukor či pohánka.

Aktualizácia 16:05 (22. 3. 2022)

Grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias v utorok uviedol, že chce byť na čele humanitárnej misie do obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, kde žijú tisíce etnických Grékov. 

Aktualizácia 13:05 (22. 3. 2022)

Volodymyr Zelenskyj hovoril s pápežom Františkom o zložitej humanitárnej situácii na Ukrajine. Informoval o tom v utorok samotný Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter. TASR správu prevzala z denníka The Guardian. „Povedal som Jeho Svätosti o zložitej humanitárnej situácii a blokovaní záchranných koridorov, ktorého sa dopúšťajú ruské jednotky. Úlohu sprostredkovateľa Svätej stolice pri ukončení ľudského trápenia by sme privítali. Poďakoval som sa za modlitby za Ukrajinu a za mier,“ napísal na Twitteri Zelenskyj. Pápež František sa už viackrát vyslovil za ukončenie konfliktu na Ukrajine.

Talked to @Pontifex. Told His Holiness about the difficult humanitarian situation and the blocking of rescue corridors by Russian troops. The mediating role of the Holy See in ending human suffering would be appreciated. Thanked for the prayers for Ukraine and peace. pic.twitter.com/wj4hmrTRGd

— Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) March 22, 2022

Aktualizácia 12:00 (22. 3. 2022)

Obyvateľov oblasti okolo Kyjeva po vlne paniky vyzvali na pokoj. Predstavitelia ukrajinského mesta Boryspiľ sa v utorok pokúšali upokojiť miestne obyvateľstvo po výzvach na evakuáciu v súvislosti s hroziacim útokom ruských jednotiek postupujúcich na hlavné mesto Kyjev. TASR správu prevzala od agentúry DPA. Starosta mesta Volodymyr Borysenko v noci na utorok vyzval miestnych obyvateľov, aby Boryspiľ opustili. Ako uviedol, ak ženy a deti odídu, bude pre mužov jednoduchšie brániť mesto.

„Na sociálnych sieťach vypukla panika, že zajtra dôjde k útoku a Boryspiľ bude zničený,“ povedal poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko v utorkových skorých ranných hodinách pre ukrajinskú televíziu. Panika podľa Denysenka v súčasnosti nevládne len v 60-tisícovom meste Boryspiľ, ležiacom zhruba 30 kilometrov juhovýchodne od Kyjeva, ale aj v okolitých dedinách a celej oblasti okolo Kyjeva, približuje DPA.

Ruská invázia na Ukrajinu sa začala takmer pred mesiacom. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že jej cieľom je zastavenie genocídy etnických Rusov na východe Ukrajiny. Medzitým však pribúdajú obvinenia z porušovania ľudských práv zo strany ruských jednotiek, píše DPA. Moskva tvrdí, že v ofenzíve každým dňom postupuje, Kyjev však hovorí o patovej situácii. Väčšinu informácií prichádzajúcich z Ukrajiny nie je možné nezávisle overiť.

Aktualizácia 11:45 (22. 3. 2022)

Bezprostredný ruský obojživelný útok na ukrajinské mesto Odesa je v tejto chvíli nepravdepodobný. Pre britskú spravodajskú televíziu BBC to v utorok uviedol odborník na vojenské námorníctvo Sidharth Kaushal, ktorý pôsobí v bezpečnostnom think-tanku Royal United Services Institute (RUSI). Rusko má podľa neho obmedzené možnosti v regióne.

„Takýto (obojživelný) útok by reálne fungoval iba v spojení s pozemným postupom – ale keďže (ruské) pozemné sily nepostúpili za mesto Mykolajiv (východne od Odesy), očakávam, že obojživelný útok bude v blízkej budúcnosti relatívne nepravdepodobný,“ povedal Kaushal. Expert však dodal, že Rusko môže použiť svoju námornú silu ako zastierací manéver, ktorý prinúti Ukrajincov nasadiť sily na obranu Odesy, a tak im zabráni použiť tieto sily inde.

Na otázku, či by Rusko mohlo použiť chemické zbrane na Ukrajine, analytik povedal, že Moskva má stále k dispozícii konvenčné zbrane, „ktorými môže spôsobiť ukrajinskej spoločnosti značné množstvo bolesti“. Kaushal však dodal, že použitie chemických zbraní je pre Rusov „momentálne zbytočné“, hoci v budúcnosti to podľa neho nemožno vylúčiť.

Aktualizácia 10:55 (22. 3. 2022)

Od začiatku ruskej invázie utieklo z Ukrajiny už viac než 3,5 milióna ľudí. Oznámil to v utorok Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorého citujú agentúra AP a spravodajská stanica Sky News. Viac ako dva milióny utečencov z Ukrajiny prešla cez hranice do Poľska. Ďalší ľudia utekajúci pred vojnou smerovali do Maďarska, Rumunska, Slovenska i Moldavska, ďalšie desaťtisíce sa zase odvážili do ďalších krajín pevninskej Európy.

V súčasnosti sa predpokladá, že v dôsledku vojny na Ukrajine opustilo svoj domov už približne desať miliónov ľudí, teda viac než štvrtina z celkového množstva obyvateľov žijúcich na území Ukrajiny riadenom ústrednou vládou v Kyjeve. Podľa UNHCR toto číslo zahŕňa Ukrajincov, ktorí sa uchýlili do zahraničia, i vnútorne vysídlené osoby na ukrajinskom území. Detský fond UNICEF uvádza, že medzi utečencami z Ukrajiny, ktorí sa uchýlili do zahraničia, je viac než 1,5 milióna detí.

Aktualizácia 10:45 (22. 3. 2022)

Stovky transrodových žien odmietli pri pokuse o útek z Ukrajiny pustiť cez štátne hranice, pretože ich pasy stále obsahujú ich rodné meno a pohlavie. S odvolaním sa na miestne charitatívne organizácie o tom v utorok informovala stanica BBC. Zmena pohlavia a mena uvedených v pase si vyžaduje zdĺhavý proces, ktorý zahŕňa niekoľko psychiatrických vyšetrení. To znamená, že mnoho transrodových osôb v krajine túto úradnú zmenu nepodstúpi.

Súčasné nariadenia však zakazujú ukrajinským mužom vo veku 18–60 rokov opustiť krajinu – čo znamená, že každého, koho pas uvádza v kolónke pohlavie „muž“, pravdepodobne cez hranice nepustia. Jedna z hlavných ukrajinských transrodových charitatívnych organizácií odhaduje, že stovky transrodových žien sa pokúšajú utiecť, avšak 90 percent z tých, s ktorými je táto charita v kontakte, zatiaľ neuspelo, vysvetľuje BBC.

Pôvodná správa

Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že akýkoľvek kompromis dosiahnutý na rokovaniach s Ruskom budú musieť schváliť v referende ukrajinskí občania. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP. Ukrajinský prezident spresnil, že ide o otázky bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ako aj o dočasne okupované územia Doneckej a Luhanskej oblasti a Krymskej autonómnej republiky. „Všetkým rokovacím skupinám som vysvetlil, že keď budete hovoriť o všetkých týchto zmenách, a môžu byť historické, ... vrátime sa k referendu,“ povedal Zelenskyj v exkluzívnom rozhovore, ktorý v pondelok poskytol britským, českým a ukrajinským médiám. Spravodajský web ČT24 ho odvysielal v pondelok večer.

Zelenskyj v rozhovore hovoril aj o kľúčovej otázke - členstve Ukrajiny v NATO. „Všetci sme to už pochopili,“ povedal Zelenskyj, pričom vysvetlil, že Ukrajina nebude prijatá do aliancie NATO, pretože jej členské štáty sa „boja“ Ruska. „Musíme sa upokojiť a povedať: 'Dobre (potrebujeme) iné bezpečnostné záruky',“ povedal Zelenskyj. Podľa jeho slov sú krajiny NATO, ktoré chcú (Ukrajine) poskytnúť bezpečnostné záruky a urobiť to, čo by urobila Severoatlantická aliancia, keby do nej Ukrajina patrila.

„A myslím si, že toto je normálny kompromis,“ zhodnotil Zelenskyj, pričom poznamenal, že Rusko to ešte tak nevidí, o čom podľa neho svedčia doterajšie vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina. Pokiaľ ide o otázky spojené s prípadnými bezpečnostnými zárukami, budú podľa Zelenského nutné zmeny v ústave i existujúcich ukrajinských zákonoch.

Zelenskyj v rozhovore informoval, že každý deň je v kontakte so svetovými politikmi a žiada ich o pomoc. Podľa ČT24 Zelenskyj komentoval i nedávnu návštevu premiérov Česka, Slovinska a Poľska v Kyjeve. Označil ju za statočnú. Dodal, že po nej sa títo politici „stali pre nás v oveľa väčšej miere lídrami svojich štátov“. Vojnu na Ukrajine označil Zelenskyj za skúšku pre celý svet a obyvateľov západného sveta vyzval na empatiu voči Ukrajincom.

Zelenskyj sa podľa ČT vyjadril aj k podmienkam, ktorými Moskva podmieňuje ukončenie bojov na Ukrajine. Ide o uznanie Krymu ako súčasti Ruska, priznanie nezávislosti dvoch entít na východe Ukrajiny ovládaných separatistami, ako aj o to, aby sa Ukrajina vzdala snáh o vstup do NATO. „Nebudeme schopní tomu vyhovieť. Nemôžeme to v prípade ultimáta urobiť. Ukrajina ho nesplní. Nie je to fyzicky možné. Prišli sme o ľudí. Ako by sme to (vôbec) mohli urobiť? Všetci musíme byť zníčení, až potom bude ich ultimátum automaticky splnené,“ uviedol Zelenskyj s tým, vojnu na Ukrajine nemôžu ukončiť žiadne ultimáta, len dialóg.

Možno vás zaujme: Na mieste pádu lietadla sa zatiaľ nenašli preživší