AKTUALIZÁCIA - VIDEO: Rusi zničili palivový sklad ukrajinskej armády

​Aktualizácia 17:25 (27. 3. 2022)

Moskva v nedeľu oznámila, že ruské ozbrojené sily zničili obrovský sklad palív na Ukrajine neďaleko západného mesta Ľvov. Palivový sklad zásoboval ukrajinskú armádu na západe krajiny a v okolí Kyjeva, vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Potvrdil tak informácie od Ukrajiny zo soboty, píše tlačová agentúra DPA.

Rakety vypálené z lietadla a bojových lodí zničili niekoľko vojenských objektov v oblastiach okolo Ľvova a Kyjeva, dodal ruský generálmajor Konašenkov.

Ukrajinská oblastná vojenská správa hlásila v sobotu tri silné výbuchy na východnom predmestí Ľvova. Na oblohe bolo vidieť hustý mrak čierneho dymu. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj oznámil, že rakety zasiahli sklad palív.

Informoval aj o piatich obetiach, ale ďalšie podrobnosti o nich neposkytol. Rakety nezasiahli žiadnu civilnú infraštruktúru. Podľa ukrajinskej civilnej obrany požiar v sklade palív uhasili po 14 hodinách.

Ľvov sa nachádza iba približne 70 kilometrov od hraníc s Poľskom a doteraz bol pomerne bezpečným útočiskom pre desaťtisíce Ukrajincov utekajúcich pred útokmi Ruska v iných častiach Ukrajiny.

Aktualizácia 15:49 (27. 3. 2022)

Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustilo viac než 3,8 milióna ľudí. Tok utečencov sa však prudko spomaľuje. Vyplýva to z nedeľňajších údajov Organizácie Spojených národov (OSN). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na svojej webovej stránke uviedol, že z krajiny odišlo 3 821 049 Ukrajincov. Približne 90 percent z nich tvoria ženy a deti. Do Poľska prišlo 2,2 milióna z týchto osôb. Viac ako pol milióna prekročilo hranice Rumunska a takmer 300 000 je v Rusku. Slovensko podľa údajov Ministerstva vnútra (MV) SR zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine príchod 279 607 utečencov.

Denné počty osôb, ktoré z Ukrajiny odchádzajú, sa však znižujú a počas posledných dní dosiahli okolo 50 000 ľudí denne, píše AFP. Celkovo svoje domovy podľa OSN opustilo viac ako 10 miliónov Ukrajincov. Takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby.

„Jeden mesiac vojny na Ukrajine viedol k vysídleniu 4,3 milióna detí - viac než polovice detskej populácie Ukrajiny, ktorá podľa odhadov predstavuje 7,5 milióna,“ uviedol vo vyhlásení Detský fond OSN (UNICEF).

Aktualizácia 14:14 (27. 3. 2022)

Rusko začalo ničiť ukrajinské sklady palív a potravín, čo znamená, že kyjevská vláda musí v blízkej budúcnosti tieto zásoby rozptýliť na viaceré miesta. V nedeľu to vyhlásil ukrajinský minister vnútra Vadym Denysenko, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

Denysenko pre miestnu televíziu tiež povedal, že Rusko presúva k ukrajinským hraniciam sily na vystriedanie a výmenu pôvodných jednotiek a môže podniknúť nové pokusy o postup na území Ukrajiny. 

Aktualizácia 13:26 (27. 3. 2022)

Obyvateľstvo v ruskými jednotkami obliehanom ukrajinskom meste Černihiv musí vydržať bez elektriny, kúrenia a vody. Čiastočne funguje už iba zásobovanie plynom, oznámili v nedeľu tamojšie úrady. Informovala o tom agentúra DPA.

V dôsledku „aktívnych bojových operácií“ v meste zničili infraštruktúru. Prebiehajú pokusy o nápravu škôd, napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus.

Mesto blízko hraníc Ukrajiny s Ruskom a Bieloruskom obkľúčila ruská armáda už pred dlhším časom, pripomína DPA. Z Černihivu vedie strategicky významná cesta 125 kilometrov na juh do hlavného mesta Kyjev.

O rozsiahlych škodách spôsobených ruskými jednotkami hovoril starosta Černihivu Vladyslav Atroščenko už v sobotu. „Mesto je úplne spustošené,“ uviedol.

V uplynulých týždňoch prišlo v Černihive o život viac než 200 civilistov. Z viac než 285 000 obyvateľov z čias pred vojnou zostala v meste ani nie polovica. Údaje nie je možné nezávisle overiť, píše DPA.

Panorámu mesta charakterizujú početné stredoveké kostoly a kláštory, z ktorých sú podľa ukrajinských zdrojov v dôsledku bojov najmenej dva poškodené. Ukrajina sa usiluje o vyhlásenie centra Černihivu za svetové kultúrne dedičstvo.

Pôvodný článok: 

Ruské delostrelectvo údajne strieľalo na výskumný jadrový reaktor v meste Charkov. „Momentálne nie je možné odhadnúť rozsah škôd spôsobených nepriateľskými akciami, pretože útoky v oblasti jadrového zariadenia neutíchajú," píšu vo yhlásení ukrajinského štátneho inšpektorátu pre jadrovú reguláciu, ktoré zverejnil na Twitteri ukrajinský parlament.

❗❗❗ WARNING
Russian army fired again at a nuclear research facility in Kharkiv

"It is currently impossible to estimate the extent of damage due to hostilities that do not stop in the area of the nuclear installation," — State Nuclear Regulatory Inspectorate.

— Verkhovna Rada of Ukraine - Ukrainian Parliament (@ua_parliament) March 26, 2022

V Charkovskom inštitúte fyziky a technológie sa nachádza výskumný jadrový reaktor, ktorý funguje na nízko obohatený urán. Podľa nemeckej Spoločnosti pre bezpečnosť zariadení a reaktorov (GRS) oba ukrajinské výskumné jadrové reaktory odstavili koncom februára. Druhý sa nachádza v Kyjeve.

Prečítajte si tiež: AKTUALIZÁCIA - VIDEO: Rusi začali ostreľovať mesto Ľvov

Jurij Fomičev, starosta mesta Slavutyč ležiaceho neďaleko bývalej jadrovej elektrárne Černobyľ, potvrdil, že mesto je pod ruskou okupáciou. Zároveň však avizoval, že budú pokračovať masové protesty obyvateľov. Ruskí vojaci na istý čas zadržali Fomičeva, starosta však pre AFP následne potvrdil, že ho už prepustili. Neskôr oznámil, že v meste zahynuli traja civilisti.

Mariupoľská mestská rada prostredníctvom aplikácie Telegram upozornila, že v tomto obliehanom meste sa stále nachádza 170 000 civilistov. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že z mesta sa v sobotu podarilo evakuovať ďalších 4 000 ľudí. Kyjev a Moskva sa navzájom obviňujú zo sabotovania plánovaných evakuácií civilistov z tohto mesta, kde podľa svedkov v dôsledku ruského obliehania panujú katastrofické podmienky.

Ukrajinský minister pre spoločenský a územný rozvoj Oleksij Černyšov medzičasom uviedol, že okupanti doteraz zničili 4 500 obytných budov, 100 podnikov, 400 vzdelávacích inštitúcií a 150 zdravotníckych zariadení.

Ukrajinským bezpečnostným zložkám sa podarilo vytlačiť ruské vojska z viacerých dedín na východe krajiny, informovala v nedeľu stanica CNN s odvolaním sa na miestnych činiteľov.

Možno vás zaujme: Rusko hľadá náhradu za západné firmy. S ktorými krajinami chce obchodovať?

Podľa šéfa charkovskej regionálnej správy Oleha Sinehubova sa ukrajinským vojakom podarilo vyhnať ruské sily z niekoľkých dedín, ktoré sa nachádzajú približne 20 kilometrov východne od Charkova. CNN zároveň potvrdila pravosť videa, ktoré zachytáva, ako ukrajinskí vojaci bojujú proti ruským jednotkám v dedine Vilchivka, ktorá leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc.

Úspech dosiahli ukrajinské vojská aj neďaleko mesta Sumy, kde sa tiež údajne podarilo oslobodiť niekoľko obcí, vyplýva z videí, ktorých pravosť overila CNN. Ďalšie protiútoky uskutočnila ukrajinská armáda aj 103 kilometrov severozápadne od Mariupoľu, kde podľa záporožskej vojenskej správy opäť prevzala kontrolu nad dedinami Poltavka a Malynivka. Ukrajinské média v sobotu navyše informovali, že ruských vojakov vyhnali z mesta Trosťanec v Sumskej oblasti.

Počas mesiac trvajúcej vojny na Ukrajine prišlo o život 12 novinárov. Ďalších 10 reportérov utrpelo zranenia, niektorí z nich vážne, oznámila v sobotu večer generálna prokurátorka Iryna Venediktovová.

„Informovať svet o agresii Putina je smrteľné. Vo vojne zahynulo už 12 novinárov,“ napísala Venediktovová na sociálnej sieti. Podľa jej slov títo reportéri zomreli pri útokoch ruskej armády, uviedla DPA s pripomenutím, že tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.

Celkovo sa podľa doterajšieho vyšetrovania stalo cieľom útokov najmenej 56 pracovníkov médií vrátane 15 cudzincov, informovala tiež prokurátorka. Medzi týmito cudzincami boli podľa nej Briti, Česi, Dáni a občania USA, Švajčiarska a Spojených arabských emirátov. Medzi zabitými je aj jeden Američan, jeden Ír a jedna ruská novinárka.

K téme: Do Prahy previezli 18-mesačné dievčatko z Ukrajiny. Má ťažké popáleniny