Stretli sme sa netradične na nie hudobnom podujatí, ale na tom, ktoré bolo venované knihám. Stredisko kultúry na Vajnorskej totiž usporiadalo prvý Knihfest, kde sa vystriedalo množstvo autorov kníh a Peter Bažík tam strávil celý deň.
Svojím hudobným programom vypĺňal prestávky a debatoval s autormi. Keďže myšlienkou Knihfestu bola aj výmena kníh medzi návštevníkmi, jednej neodolal ani spevák a hudobník. No a o čom inom by mohla byť ako o slávnej Edit Piaf?
Začneme horúcou aktualitou – koncom apríla vás čaká premiéra divadelnej hry Jeruzalem, ku ktorej ste robili hudbu a aj v nej účinkujete. Prvá vaša hudba k divadelnému predstaveniu?
Prvá skúsenosť, aj keď zároveň musím poznamenať, že to nie je úplne mimo môj tvorivý rámec. Komponoval som už pre študentov filmovej réžie hudby do podmazov či dokumentárnych filmov, takže nejaké skúsenosti so scénickou hudbou mám, ale pre kompletné divadelné predstavenie je to prvá práca.
Trvalo dlho, kým ste si naštudovali obsah hry a kým prišiel nápad?
Snažil som sa načerpať inšpiráciu aj pozeraním filmu Kráľovstvo nebeské, ale práve tá filmová hudba mi nevyjadrovala divadelnú inscenáciu. Poučila ma však v tom, že divadelná hudba je iná ako filmová, lebo filmovú dotvára obraz. V divadle sme oklieštení pódiom, dĺžkou jednotlivých scén, takže som asi dva týždne počúval rôzne hudby tradičné, orientálne, dobové, s dobovými nástrojmi.
Kedy nastal moment, že toto by mohlo byť ono?
Na začiatku predstavenia tancuje Fatima a zlomový moment nastal práve pri tvorbe hudby na jej tanec. Tanec musí zodpovedať dobe - Jeruzalemu, potreboval som sa dostať do tejto sféry, menil som flauty, strunové nástroje, keď som sa v polozúfalstve dopracoval k melódii; kedy som len tak položil ruky na klavír a nechal ich po ňom voľne blúdiť. Fantázia bežala, prsty behali po klávesnici a naraz to bolo. Ďalšou zaujímavosťou bolo, že som komponoval doma. Potom som prišiel do kulturáku, že režisér Majky Sharmant bude nadšený, ale akonáhle som vošiel do priestoru, kde sa bude hra uvádzať, zistil som, že to musím prerobiť. Režisérovi som to pôvodné ani nepustil a počkal som na prerobenie. Týkalo sa troch scén a teraz je to kompletné, som rád.
Boli rovnako nadšení aj účinkujúci?
Áno, hlavne ten Fatimin tanec zaujal, má dve verzie - pri otvorení brány a v paláci. Robím to všetko sám, som aj interpret hudby a stvárňujem aj postavu biskupa, čo ešte bude zaujímavé počas premiéry.
Na ponuku režiséra ste kývli hneď?
Áno, lebo mi povedal, že chce robiť so mnou, dlho sa poznáme, tak to bolo zaväzujúce, nová výzva, ale nezľakol som sa. Vždy, keď pre niekoho robím hudbu, snažím sa vžiť do jeho duše, aby ho čo najviac vystihovala.
Pre koho, okrem seba, ste ešte v ostatom čase komponovali?
Pre seba najmenej, ale začínam práve teraz. Boli to väčšinou študenti konzervatória, ktorí doniesli nápady chceli ich posunúť ďalej, robil som podklady do rôznych súťaží. Konečne začínam robiť aj na svojich projektoch, pripravujem rockového huslistu, ale aj popové songy, ktoré sú napríklad čisto klavírne či gitarové. Chcem sa dostať aj do minimalistických vôd, lebo človek potrebuje aj relaxovať, nemusí pri hudbe len vyskakovať.
Rozumiem správne, že pripravujete albumy rovno dva?
Áno, jeden bude rockový, nadupaný, druhý jeho opak. Skladby budú moje vlastné a môžem povedať, že niektoré budú poslucháči aj poznať, lebo to budú cover verzie mojich piesní. Tam zaznejú rockové husle a druhý bude pre romantické večery, že sviečky, ruže vo vani a podobne.
Ako to bude vyzerať potom na vlastnom koncerte?
No, keď sa podarí vlastný koncert, tak budem samozrejme kombinovať hudbu z oboch pripravovaných materiálov, bude tam aj relaxačná pasáž, možno 20 minút, kde si oddýchnu diváci aj interpret.
Ako ste prežívali ostatné dva roky, ktoré pre umelcov, vlastne ani pre ostatných ľudí, neboli jednoduché?
Prešiel som zaujímavým obdobím; je známe, že som si vyskúšal rolu predavača so zvieracími potrebami, potom ma šupli na rozvoz, takže som bol kuriérom, ale ušlo sa mi aj fyzickej práce – robil som stropné a podlahové kúrenia, zabezpečovacie systémy, alarmy, odvetrávanie striech, hromozvody a potom prišiel Majky s hudobnou ponukou. Pomaly sa schyľuje ku koncertom, tak možno budem môcť upustiť od týchto aktivít, hoci pred pár dňami som ešte behal po strechách a zbieral azbest.
Pestré ste to mali...
Veľmi pestré, snažil som sa udržať nad vodou, ako sa len dalo. Práca mi nesmrdí, ale vždy som rád, keď mám možnosť venovať sa muzike, lebo to je to, čo ma napĺňa najviac.
Pre fanúšikov pripravujete relaxačnú hudbu, ale čo robíte vy, keď si potrebujete oddýchnuť od hudby?
Spím. Nie som vďačný poslucháč hudby, dokonca aj v aute mám rád ticho, lebo vtedy mám možnosť porozprávať sa sám so sebou. Doslova lietam neustále medzi ľuďmi, takže ticho je pre mňa naozaj vzácne, využívam možnosť byť sám so sebou po- tichu – tam čerpám inšpiráciu a hľadám sám seba. Ale dokážem nabrať inšpiráciu aj prechádzkou po meste, kde vnímam vravu ľudí, muziku z terás, ktorá sa odráža medzi budovami a ku mne dorazí niečo úplne iné ako pôvodný zvuk. Stačí si zapamätať fragment, ktorý sa zviaže s atmosférou, ktorú som prežíval, a vznikne zaujímavý nápad.
O čom najčastejšie debatujete sám so sebou?
V poslednom období to bolo hlavne o tom, že som sám nevedel, kam sa chcem pohnúť, akým štýlom chcem pokračovať, čo bol motív k tomu, že som si uvedomil, že žijem rýchly život a potrebujem spomaliť. Napokon, mám rozpracované skladby pomalé, textovo hlboké, lebo muziky som už stvoril veľa, kde som vybúril veľa veľkých emócií. Najmenšie a najčistejšie ostali kdesi vo vnútri a teraz ich potrebujem dostať von. Sú to vlastne semienka, ktoré kvitnú, no občas ich treba presadiť do úrodnejšej pôdy.
Vyzerá to, že spejeme do akéhosi predpandemického normálu. Máte už plán, čo vypustíte zo života, čo pridáte, kde uberiete?
Prehodnotil som napríklad to, že sa zbytočne naháňam, stresujem, zbytočne veľa premýšľam, lebo som chcel mať istotu, že konám správne, ale v konečnom dôsledku som sa mýlil. Pri rozhodovaní boli prvé emócie správne, ale zbytočným premýšľaním som sa dostal k iným, a potom som zistil, že to prvé bolo správne. Opakujem, veľa pozornosti som venoval veľkým emóciám a zabúdal som na drobné.
Čo vás teda čaká okrem aprílovej premiéry divadelnej hry a práce na vašich dvoch nových albumoch?
Črtajú sa koncerty, ale mám už niekoľko rokov jeden sen a konečne nadobúda konkrétne kontúry, už sa črtajú priestory. Je to internetové rádio. Budem sa v ňom venovať len a len začínajúcim a mladým umelcom, lebo sa ich objavilo veľa, a paradoxne, aj počas korony. Postretal som mnoho muzikantov, pesničkárov, ktorí majú brutálne dobrý hlas, skvelé nápady, výborné texty a nemajú sa kde ukázať, odprezentovať. Mnohých to aj prestane baviť, preto im chcem dať priestor. Stálice ho nepotrebujú, nebudem tam hrať ani sám seba, lebo som už niekde inde a podkopal by som tým vlastnú myšlienku. Ale nebude to len o kapelách a spevákoch, je mnoho autorov rozhlasových hier, pisateľov kníh, poézie, dnes na Knihfeste som sa dozvedel o sestrách dvojičkách, ktoré robia skvelé komiksy a takmer nikto o nich nevie, čiže nadaným umelcom venovať čas a hlavne verím, že to bude mať počúvanosť.
Mohlo by vás zaujímať: REPORTÁŽ Hity Elánu už v druhom muzikáli Voda a krv nad vodou. Bude aj tretí?
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies