NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE: Bohatý muž, čo sa nevzdáva majetku a nešťastné rozhodnutia, do ktorých nesmieme zasahovať

„Aha, aký mladý a už má toľko peňazí,“ šušotali si o ňom v Izraeli a ani si nedávali námahu skrývať pobúrenie. Niektorí mali dokonca odvahu za sto obrov, keď hádali, akými nekalými praktikami sa mu podarilo nadobudnúť materiálne blaho. Dušovali sa, že oni, práve oni, vedia o ňom viac ako on sám a svoje neoverené tvrdenia trúsili ako omrvinky chleba.

Bohatý mládenec bol i na pohľad pekný, nechýbal mu jediný zub, a ani vlasy nemal zanedbané. Navyše si rokmi vypestoval i akýsi zmysel pre spravodlivosť a čestnosť, a teda rozhodne nepatril k bezcharakterným tvorom, ktorým v hrudi tlčie miesto srdca veľká minca.

Ježiš

Raz sa kdesi dopočul, že mestami prechádza akýsi Ježiš, ktorý sa prehlasuje za syna najvyššieho Boha a že kam príde, tam sa dejú divy a zázraky. Veď i on poznal slepého žobráka, ktorému Ježiš vrátil zrak a nezapchával si uši ani pred inými, tiež kedysi chorými a teraz zdravými od hlavy až po päty.

„Pôjdem aj ja za ním,“ rozhodol sa raz pevne.

„Ty? A prečo, prosím ťa, chceš za ním ísť? Veď tebe nič nechýba,“ kritizovali ho priatelia, ktorí Ježiša považovali za akéhosi záchrancu najúbohejších.

Mládenec strpel i výsmech, neprekážalo mu ani zazeranie. Jednoducho vstal a kráčal, až kým slávneho Božieho syna neuzrel tvárou v tvár.

Stretnutie

Dôvod, prečo na stretnutí nástojil, bol jednoduchý. Uvedomoval si totiž, že hoci netrpí nedostatkom v ničom, a hoci i zdravia má na rozdávanie, čosi mu predsa len chýba. Dúfal, že Ježiš mu poradí, že mu povie, ako v noci spať nielen dlho, ale aj pokojne.

Ach, koľko večerov ho kvárili čudné pocity a on ich nie a nie odohnať. A ešte aj vina, preveliká vina, že vďaku za všetko, čo má, prevyšuje nespokojnosť nad čímsi, čo mu je vzdialené a ani to nedokáže poriadne pomenovať.

„Dobrý majster,“ oslovil mladý muž Ježiša s pokorou, ktorej bol schopný, „mohol by si mi povedať, čo mám robiť? Chcel by som mať zabezpečený nielen pozemský, ale aj večný život. Ako teda dosiahnuť, aby som po smrti išiel do neba?“

Mládenec nedbal na otravné myšlienky, ktoré by ho boli odradili, radšej sa sústreďoval, aby jeho otázka bola priama a úctivá.

„Veď poznáš prikázania, či nie? Nemáš cudzoložiť, kradnúť...“ Ježiš mu pripomenul dávno zostavené desatoro.

„Áno, iste, máš pravdu. Ale toto viem a dokonca sa snažím i dodržiavať prikázania. Niečo mi ale chýba.“ Sklonil hlavu, v duchu sa modlil, aby konečne dostal odpovede, aby sa mu uľavilo.

Ježiš mu venoval láskyplný pohľad, akoby bez slov vyjadroval, že ho má rád a obľúbil si ho.

„Viem, čo ti chýba. Predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a potom za mnou príď.“

Bohatý mládenec sa ledva udržal na nohách, aj by sa bol potkol, čo ho zachvátila bolesť, preveliká bolesť.

Nič nevravel, zvesil plecia a opustil miesto.

A Ježiš za ním hľadel, hoc by bol rád, keby sa bol rozhodol ináč, musel ho nechať naplno disponovať darom slobodnej vôle. Musel ho prenechať voľbám, aj keď boli od počiatku určené na nešťastie.

Problémom bohatého mládenca, pravdaže, neboli peniaze ako také, lebo Biblia nikde nezakazuje tešiť sa z pozemského majetku, skutočná galiba spočívala v nadmernej láske k nim. Priveľmi na nich lipol, a to až do takej miery, že sa pre ne vzdal neba. Aké tragické!

I my sa potýkame s ťažkými príbehmi, s ľuďmi blízkymi i najbližšími, ktorí konajú unáhlene, dopúšťajú sa prešľapov a topia sa v problémoch, aj keď poznajú riešenie.

Mohlo by vás zaujímať: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE: Aj najslabší sa stáva silným, keď ho podopiera Božia ruka

Modlíme sa, pomáhame, dohovárame, i vytvárame veľkolepé slová v snahe čosi urobiť, čosi napraviť. Ale v istom okamihu, možno ťažkom, možno nepredstaviteľnom, budeme nútení priznať si, že návod, ako žiť, si musia spísať len oni sami. Zahľadíme sa a necháme ich, aby sa rozhodli. A budeme dúfať, naozaj dúfať, že raz predajú majetok a budú nasledovať jediného záchrancu, ktorým je, ako inak, Ježiš.

Ktovie, azda i bohatý mládenec neskôr zmenil úsudok, aspoň si to rada predstavujem. Že premýšľal, zvažoval a napokon...