ROZHOVOR SO PSYCHOLOGIČKOU: „Kľúčom k rovnováhe je neobviňovať zo svojho nešťastia iných.“

Psychologička Jitka Derková

Ako si vysvetľujete fakt, že za posledné roky stúpol počet duševných chorôb?

Je pravda, že výskyt duševných chorôb v našej populácii, ale aj celosvetovo, stúpa. Národné centrum zdravotníckych informácií  vydáva každoročne na Slovensku štatistiky, kde sa o tom môžeme presvedčiť (www.nczisk.sk). Hoci štatistické údaje za  rok  2021 ešte nie sú spracované, vidíme, že v roku  2020 pribudlo v psychiatrických ambulanciách vyše 61 000 pacientov, ktorým bola prvý raz diagnostikovaná duševná porucha. Dominujú pacienti s afektívnymi, hlavne depresívnymi a úzkostnými poruchami (32,6%), ale s rôznymi neurotickými, stresom podmienenými a somatoformnými (telo zasahujúcimi) poruchami (25,7%).

Asi neprekvapí vysoký počet prípadov spojených s chronickým zneužívaním alkoholu:  Za rok 2020 je to štvrtina  z celkového počtu všetkých hospitalizovaných psychiatrických pacientov. Alarmujúce sú aj prípady akútnej  otravy alkoholom u našej najmladšej generácie.  V roku 2020 bolo takto vážne na živote ohrozených 177 detí a mladistvých od 5 do19 rokov. 

Prečo je tomu tak?

Príčiny sú rôzne a navzájom sa podmieňujú. Spočiatku išlo o strach a paniku spojenú s ochorením Covid 19, neskôr k stresu prispelo hromadné zatváranie škôl, spoločenská izolácia, nedostatok relaxu, rozpad podnikateľského sektora, strata zamestnania a finančného zabezpečenia a mnohé ďalšie neblahé dôsledky kovidovej krízy. Vrátane celkovej neistoty z budúcnosti, ktorá je teraz ešte umocnená vojnou na Ukrajine.

Môže za nárast duševných chorôb práve nezdravý stres?

Stres v posledných dvoch rokoch dosiahol extrémnu intenzitu. Treba však  pripomenúť, že väčšina našej populácie žila nezdravo už pred rokom 2020. Ide teda o dlhodobý stres spojený s postupným rozpadom rodín, stúpajúcou rozvodovosťou, celkovou deštrukciou medziľudských vzťahov v rodinách i na pracovisku. Enormne stúpa tlak na výkon, súťaživosť, neprajnosť, agresivita a šikanovanie v samotných kolektívoch, ale tiež  na sociálnych sieťach. Nie je ani možné vymenovať všetky stresogénne faktory, ktoré na nás v spoločnosti útočia. Pozrime sa  napríklad na časový stres. Odkedy sa spoločnosť ako-tak spamätala z lockdownov, znovu prevláda  uponáhľaný spôsob života. Paradoxom je, že čím viac sa ľudia naháňajú, tým viac úloh im pribúda. Neustály kolotoč. Do toho nezdravá strava, málo spánku a málo pohybu. 

Dá sa vôbec v dnešnej dobe psychickým problémom predchádzať?  

Hm, ľahko sa radí, ale ťažšie koná. Určite bude pre zdravú budúcnosť nás všetkých potrebné, aby sa posilnila láskavosť a štedrosť v ľuďoch. Pomáhanie druhým, obetavosť v prospech celku, tímová spolupráca. Vojna na Ukrajine v mnohých vzbudila práve takéto ušľachtilé konanie. Tvárou v tvár vojnovému utrpeniu v sebe ľudia dokázali vzbudiť odvahu, statočnosť a milosrdenstvo. Keď pomáhame druhým, úzkosť či strach vystrieda pozitívny pocit zmysluplnosti a angažovanosti. Treba sa stretávať s ľuďmi, s ktorými si máme čo povedať. Chcieť komunikovať, vedieť dávať a prijímať podporu. Dôležité je nestrácať optimizmus a nádej, že táto katastrofálna doba raz skončí  a dúfajme, že nie zánikom sveta, ale jeho podstatnou pozitívnou transformáciou vo všetkých oblastiach: politickej, ekonomickej, právnej, transformáciou verejnoprávnych inštitúcií vrátane školstva, zdravotníctva, kultúry  a tak ďalej. Namiesto polemík o tom, aký svet v skutočnosti je, kto má a kto nemá pravdu, bude žiaduce, aby sme  si  v duši vytvorili jasnú víziu budúcnosti, ktorú chceme dopriať sebe, svojim deťom  a vnúčatám. To nás môže všetkých psychicky uzdraviť, tak jednotlivcov, ako aj celú spoločnosť.

Čo všetko môže byť spúšťačom psychických problémov?

Pri psychických problémoch sú hlavným spúšťačom záťažové životné okolnosti, ktorých nie je málo a takmer žiaden človek sa im v priebehu života nevyhne. Môže ísť o stratu blízkeho, rozchod, chorobu, neúspech v škole, v zamestnaní či v kariére a mnoho ďalších. Ak však uvažujeme o  psychickej poruche ako o konkrétnej diagnostickej kategórii, okrem životných okolností zohráva rolu aj určitá  biologická a psychická predispozícia daného človeka. Neurovedcom sa však doteraz nepodarilo túto predispozíciu jednoznačne identifikovať. Určite je v tom zapojená aj  genetika, pretože niektoré psychické poruchy sa  do istej miery dedia. Avšak nie za všetko sú zodpovedné gény. Pestovaním duševnej odolnosti je možné život zvládať ľahšie. Ak napríklad vieme, že v našej rodine sa v niekoľkých predchádzajúcich generáciách objavila závislosť na alkohole, mali by sme vedieť, že s najväčšou pravdepodobnosťou takú predispozíciu máme. Bolo by preto rozumné sa v tomto prípade vyhýbať nadmernému pitiu alkoholu.

Môžu psychické problémy spustiť návykové látky?

V našej psychoterapeutickej praxi sa stretávame s rôznymi  problémami, ktoré vznikli následkom zneužívania návykových látok. Časté sú úzkosti a fóbie, po dlhšom zneužívaní aj rôzne paranoidné stavy. Viacerí trpia obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD), ktorej hlavným príznakom sú opakované, nežiaduce vtieravé myšlienky, niekedy aj samovražedné. Pre zneužívateľov návykových látok je však typická najmä porucha sociálneho fungovania, keď sa ľudia len s ťažkosťami dokážu zaradiť do bežného pracovného alebo vzdelávacieho  procesu. Pokiaľ majú rodinu, tá sa im neraz rozpadá. Samozrejme, to zasa spätne vyvoláva celý rad ďalších psychických problémov.  

Ako sa potom, čo bolí duša, vieme dostať do psychickej pohody?

Kľúčom k rovnováhe je v prvom rade neobviňovať zo svojho nešťastia nikoho iného. Treba chápať, že bolestivé zážitky sú obvykle (možno aj dlhodobým) následkom nášho predchádzajúceho správania a konania, a to je jediné, čo môžeme zmeniť.  Teda nie druhého, ale seba. Zobrať si ponaučenie zo situácie, ktorá nás dostala na kolená. Zanechať negatívne myšlienky a emócie, ktoré boli a sú viazané na danú nepriaznivú situáciu. Neponáhľať sa  s  radikálnou zmenou  životných okolností, akými sú napríklad odchod z pôvodného zamestnania či vzťahu skôr, než sme si stihli upratať city. Treba najskôr urobiť dokonalú inventúru, prijať čo je nevyhnutné, odpustiť všetkým, aj sebe, bez utápania sa v  nešťastí. To trvá rôzne dlhý čas, záleží od povahy človeka a životnej situácie. V prípade, že to nezvládame sami, je dobré vyhľadať odborníka na duševné zdravie. 

Mohlo by vás zaujímať: Psychopatický Santa Calus: Vrah v kostýme Santu zabil na štedrovečernom večierku deväť ľudí. A potom aj seba

Je receptom na zdravú dušu práve šťastie, koníčky, láska a rodina?

Pocit šťastia, osobnej pohody a spokojnosti je práve to, o čo nám všetkým ide, čo chce každý dosiahnuť. Treba mať správne usporiadaný rebríček hodnôt a ten je individuálny, u každého iný. Rodinu a lásku najbližších dáva väčšina ľudí na prvé miesto,  no sú aj ľudia, ktorí považujú za prioritu službu ostatným, iní sa zasa túžia sebarealizovať v práci či v zaujímavých voľnočasových aktivitách, a to ich robí šťastnými. Teda aspoň na určitý čas. Tak ako sa  postupne v živote vyvíjame, mení sa naša hierarchia hodnôt a tým aj spôsob, akým sa snažíme dosiahnuť šťastie. Dôležité je ujasniť si, čo chceme, čo je v danej životnej etape našou prioritou, a ísť si za tým.  

Stúpa aj počet duševných chorôb u detí. Do akej miery je to záležitosť genetiky?

Netrúfam si odpovedať na túto otázku, nemám dostatočne  zmapované, aký je podiel genetiky v etiológii rozličných duševných porúch. Mojou prioritou je predovšetkým pomôcť deťom s psychickými, emocionálnymi a sociálnymi problémami dostať sa späť do rovnováhy. Často sa to darí aj nepriamo, prostredníctvom ich rodičov a úpravy domáceho prostredia. V takých prípadoch  externé vplyvy určite prevládajú nad genetikou.   

Ako vieme vychovať zdravé a spokojné dieťa, ktoré nemá žiadne psychické problémy?

To je zložitá téma. Ak by som ju mala zhrnúť, tak základom psychického zdravia a spokojnosti detí je zdravie a šťastie ich rodičov. Píše o tom aj  Sue Beever v knihe pod názvom Šťastné deti, šťastní rodičia  (2016).  Poskytuje návod pre rodičov, ako môžu lepšie rozumieť svojim deťom, ako ich účinne podporovať a povzbudzovať v rozvoji. Pomáha dospelým rozpoznať a uspokojiť svoje vlastné potreby tak, aby boli pri plnení výchovných úloh tvoriví, vynaliezaví, zostávali v pohode a aby si s radosťou užívali to, že sú rodičmi.

Mohlo by vás zaujímať: Regulácia zisku zdravotných poisťovní by mala byť zameraná na kvalitnejšiu starostlivosť