ROZHOVOR Peter Bič Project: „Na svoju hudbu sme pyšní a ďakujeme...“

Peter, keď sme si dohovárali rozhovor, prezradil si, že máš veľa povinností, medzi nimi aj rodičovské združenie. Čo nám teda prezradíš o tvojej dcére a čo si sa dozvedel na rodičovskom združení?

Peter: Laura má deväť rokov, je tretiačka, a na rodičovskom som bol prvýkrát, pretože mali online vyučovanie kvôli pandémii, rodičovské nebolo, tak sme sa ako rodičia konečne zišli a spoznali sa. Samozrejme, kontakt s vyučujúcimi som mal, ale rodičovské bolo prvé. Som na dcéru pyšný, pochválili ju, je šikovná, robí mi veľkú radosť. (Úsmev).

Aj ťa niečo prekvapilo?

Peter: Hlavne online vyučovanie. Neviem si predstaviť, keby sa toto stalo v čase, keď som ja chodil do školy, žiaden internet, žiadne počítače... mali by sme asi vyše pol roka prázdniny. Ale som príjemne prekvapený, ako to dcéra zvládla, lebo predsa len sústredenie sa na vyučovanie pri počítači nie je jednoduché. Bolo nové nielen pre učiteľov, ale aj rodičov a deti.

Takže si skvelý pyšný otec, ale hlavne pre verejnosť muzikant. Aktuálne sa s Viktóriou vyhrievate na obláčiku úspechu Krištáľového krídla. Potešilo?

Peter: Boli sme nominovaní už druhýkrát a aj prvýkrát nás veľmi potešilo, že si odborná porota všimla našu hudbu a zaradila nás do tohto prestížneho ocenenia. V prvom rade predchádzajúci album Labyrint a teraz album Hlava, na ktorý sme s kapelou patrične hrdí. A čo môže byť viac, ako keď sa páči divákom aj odborníkom? Slovom, sme pyšní a ďakujeme.

Gratulujeme, tešíme sa a fandíme kapelám, najmä ak spievajú po slovensky. Prezraď, čo bolo rozhodujúcim momentom, že ste sa vybrali cestou slovenskej tvorby po anglických začiatkoch a či ste sa toho prechodu aj trochu nebáli?

Peter: Nebáli. Keď prišla do kapely Viki, cítil som, že je správny čas prejsť na slovenčinu. Oslovili sme slovenského textára Vlada Krausza, ktorý je fenomén. Poslal som mu skladby, ktoré mu sadli, a dnes mám pocit, že to celé prebehlo veľmi rýchlo a rovnako rýchlo to prijali aj poslucháči, z čoho máme radosť. Je naozaj ťažké, keď kapela experimentuje so štýlmi, zmenou členov, ale my sme tým preplávali celkom fajn. Fanúšikovia veľmi dobre prijali Viki a s ňou aj slovenčinu.

Ty osobne si nemal problém zžiť sa so slovenčinou v repertoári?

Peter: Bol som ten, ktorý sa nevedel dočkať, pretože neviem až tak dobre po anglicky, dosť ma to brzdilo, že som sa pracne vžíval do obsahu piesní, lebo predsa len treba vedieť, o čom to je. Zakladal som kapely a hral v nich už aj predtým, ako vznikol Peter Bič Project, mám rád slovenské texty, slovenské pesničky, no vtedy bola taká doba a teraz je to inak. (Úsmev).

A ty, Viki?

Viktória: Priznám sa bola som rada, keď ma Peter oslovil aj preto, že je to anglicky spievajúca kapela. (Smiech). Vždy som spievala po anglicky a v slovenčine len v čase „výnimočného stavu“, ale keď prišla pesnička Skúšame sa nájsť, uvedomila som si, že by bola škoda nenaspievať ju po slovensky.  Potom, keď Vlado písal texty a začali sme robiť slovenské pesničky, prirástlo mi to k srdcu, no a keď sme videli na koncertoch, ako s nami ľudia spievajú, bavia sa, poznajú texty, tak som pochopila, že toto je to, čo má zmysel, a čo ľudia chcú.

Peter: A dnes už ani nechce tie naše anglické spievať... (Smiech).

Skúšame sa nájsť 

Ako si prišiel na nápad osloviť práve Vlada Krausza?

Peter:  Prišlo to prirodzene, lebo roky som hrával s IMT Smile a inými zoskupeniami, no a Vlado tu bol ako jeden z top textárov. Skamarátili sme sa natoľko, že sa aj navštevujeme, grilujeme, opekáme, chodíme spolu na výlety, tak bolo prirodzené osloviť jeho, prijal to a som rád, že to funguje nielen medzi nami, ale aj medzi publikom. Na novom albume spolupracujeme už aj s ďalším textárom Michalom Mifkovičom.

Viki, existuje nejaká žena-speváčka, ktorú obdivuješ?

Viktória: Áno, je to veľmi čerstvé, volá sa Sierra Farrel a objavili sme ju s Petrom asi pred štyrmi mesiacmi. Priznám sa, nedokážem pochopiť, ako môže tak skvele spievať. Skúšam to s ňou, ale je to naozaj veľmi ťažké. Vypočujte si a pochopíte, o čom hovorím.

Sierra Farrel: The Sea

Obaja ste zmenili aj imidž, prešli ste do fázy serióznosti – Viki z výraznej červenej do menej nápadnej a Peťo si zase  dal ostrihať neposlušnú hrivu rovnako do vážneho účesu a tvaru. Prečo?

Viktória: Už som musela odísť z tej červenej. Bolo to treba pomaly každý týždeň farbiť, lebo to odrastie, vymyje sa a je to mimoriadne náročné „na údržbu“. Okrem toho, moje vlasy, ktoré majú bohatú farebnú minulosť, dostávali riadne zabrať tými procedúrami, tak si zaslúžia oddych a relax.

Peter: Prechádzame rôznymi životnými obdobiami a k nim patria aj zmeny účesov. Už bolo neúnosné nejako to udržať, vlasy si robili, čo chceli, dostať ich denne do nejakej formy bolo nemožné, tak som si povedal, urobím radikálny rez,  je čas na zmenu a cítim sa takto fajn. Je to nenáročné, pohodlné, hoci som si nevedel predstaviť seba bez dlhých vlasov, veď rocker... Ale je iná doba, aj rockeri skracujú hrivy.

Teraz sa už zrejme tešíte na koncerty.

Peter:  Vyzerá to, že konečne sa začína aj v tejto sfére žiť, leto máme naozaj plné koncertov, čo nás nesmierne teší. Však čo už môže byť pre kapelu lepšie ako koncertovať? V júni sa tešíme na koncert v Banskej Štiavnici na amfiteátri, je to také veľké podujatie, a na jeseň pripravujeme turné s novým albumom, tak verím, že sa to všetko podarí.

Okrem Krištáľového krídla, ktoré už máte doma, ašpirujete aj na cenu v susednom Česku.

Peter: Potešilo, že sme v nominácii na ceny Anděl, že si všimli tento náš album Hlava, že nás odborná porota nominovala, a je úplne jedno, či cenu dostaneme alebo nie, tešíme sa do Prahy. Hrali sme tam síce aj pred dvomi týždňami na párty a bolo super, že už tam chodia ľudia bez respirátorov.

Aktuálne prezentujete klip k piesni Tam za tou bránou.

Peter: Pieseň má veľmi intímnu atmosféru a text. Preto sme urobili klip, v ktorom sme mali ambíciu to zosúladiť. Text napísal Vlado Krausz a je naozaj veľmi pekný, preto sme sa rozhodli pre systém lyric videa a v klipe sa prakticky objavím len ja a Viki.

Tam za tou bránou 

Máte už v hlave ďalšie videoklipy?

Peter: Samozrejme, dokonca hádam aj tri, ale samozrejme nič neprezradím. Teda len toľko, že sa nám veľmi páči čo a ako robia Adam Ďurica a Štefan Štec, ktorý je síce trochu z iného súdka, ale robí to skvele. Pozorne sledujem nové, mladé neopozerané kapely, lebo verím, že sa vrátim k relácii Tri pódiá a opätovne začneme predstavovať a prezentovať hudbu aj na televíznych obrazovkách.

Koníčky mimo muziky, ako trávite čas, keď si chcete dať od hudby pauzu?

Viktória: Objavila som čaro pletenia, zatepľujem ľudí, robím to veľmi rada a prišla som k tomu nečakane, neplánovane. Keď sa začal lockdown, moja maminka mala narodeniny a ja som jej prakticky nemala kde čo kúpiť, keďže obchody nefungovali, tak som si povedala, musím niečo vytvoriť. Objavila som doma nejakú vlnu a ihlice a urobila som jej papuče. Veľmi ma to zaujalo, začala som na internete študovať postupy a úplne ma to dostalo. Uplietla som si jeden veľký sveter, ktorý mi trval pol roka, ale je veľký a teplý. Aj háčkujem, ale len oblečenie, dečky pod televízor určite nie. (Smiech). Inak aj telo si už žiada svoje, rada bicyklujem, keď sa dá, a tiež som si vyskúšala beh, ktorý mi naozaj robí dobre.

Peter: Mám veľa koníčkov, začal som behať, lebo už treba trochu pre zdravie niečo robiť. Okrem toho mám psíka, borderskú kóliu, spoločného s dcérou, chodíme spolu na výlety a „venčíme“. Je to mimoriadne múdry psík, stále sa niečo nové naučí. Jazdím na motorkách, pozerám filmy, objavujem spevákov, točíme klipy, takže je toho naozaj veľa.

Máme veľkonočné obdobie, milujete tradície a tieto sviatky?

Viktória: Priznám sa, ako mladé dievča som nemala rada polievačky, ale asi každé dievča prešlo týmto obdobím, Dnes si sviatky doslova vychutnávam, lebo to znamená, že sa stretne rodina, je čas spomaliť, podebatovať, prežiť príjemné chvíle.

Peter: Som veľký milovník sviatkov, či sú to Vianoce alebo Veľká noc. Ako chlapec som sa tešil na polievačky, dnes sa mi veľmi nechce vstávať, tak polejem dcéru, mamu a ešte zopár príbuzných, ale je to skôr také symbolické. Sviatky vnímam už úplne inak, skôr si vážim atmosféru, pokoj ktorý so sviatkami súvisí, dobré jedlo, ktoré treba potom vybehať...

Prečítajte si tiež:  Moderátor Richard Vrablec – Veľká noc na Makarskej riviére