Pýtala sa, ako by našla po sklamaní úľavu. Misionárka jej poradila toto!

Jeden by povedal, že najlepší spôsob je udržať sa na hladine hnevu, ani len nepohnúť hlavou a nech si rozhnevanosť robí, čo sa jej len zmyslí. Ďalší by odprisahal, že každému pomôže predstieranie, lebo ak sa o niečom nevraví, potom sa to isto nestalo a aj pamäť si spomienku zakáže oživovať. I Wendy sa pýtala, ako má zariadiť prítomnosť, aby jej budúcnosť nepripomínala nepríjemný prežitok a dostala, aspoň myslím, veľmi uspokojujúcu odpoveď. Ale veď koniec koncov posúďte sami.

Sklamanie

Wendy spoznala milého muža, šarmom ju ohúril a humorom odzbrojil všetky predošlé pochybnosti. Láska by sa dala krájať, taká obrovská sa zrodila. V čom spočíval problém? Bolo to, ako to neraz býva, že kým ona ľúbila bezpodmienečne, jeho ľúbenie malo vždy na konci vety ale.

„Ľúbim ťa, ale...“

„Chcem byť s tebou, ale...“

„Rád by som povedal, že si pre mňa tá pravá, ale...“

Príbeh sa neskončil inak ako zlomeným srdcom, a aby si Wendy uľavila, cestovala a spoznávala krásy miest, trávila obdobia s veriacimi a veľa sa modlila.

Misionári

V rámci jednej cesty získala i dar v podobe priateľstva s istou ženou slúžiacou ako misionárka, čo bolo nesmierne obohacujúce a nezabudnuteľné. Pri jednej príležitosti sa Wendy priznala, prečo sa túla a čo ju občas núti, aby skrivila tvár do smútku. „Vieš, Wendy,“ prehovorila misionárka, „kedysi sme navštevovali s manželom jednu cirkev. Obaja pracujeme ako misionári, a tak i vtedy sme sa išli rozdať. Vložili sme celé svoje srdce, aby sme poslúžili. Lenže ostatní veriaci nás tam nechceli a napokon nás i odhodili. S manželom sme boli obaja zlomení a zničení. Keď som sa potom zhovárala s Bohom, povedal mi jednu veľmi dôležitú vec.“ Wendy sa nadýchla v očakávaní, pozrela na ženu a dúfala, že sekundy mlčania sa čím skôr prelomia. Boh jej teda v modlitbe vyjavil: „Mali ťa, odmietli ťa a teraz musíš ísť ďalej.“

Áno, to bola rada i pre Wendy, lebo jej milý ju mal, zanechal a musela pokračovať v žití. Pravda, za celou skúsenosťou je dodatok, že nikto sklamaný neostáva osamelý a lepšie sa prežíva trápenie s Bohom ako s kýmkoľvek iným. On má najväčšiu lásku, najväčšie srdce, najväčší súcit, najväčšiu náruč. A najväčšiu dlaň, v ktorej udrží čokoľvek, i utrápenú dušu.