Niekedy sa život uberá cestou priamou, ako keby ani nepoznal, že existuje i hrboľ, že z rovného sa dá odbočiť do pravého. Vtedy je možno stereotypný, vieme predvídať, že ráno sa zobudíme, vykonáme činnosti vyplývajúce z práce, rozdáme slová, úsmevy a čas a večer zasa zaľahneme.
Neudeje sa nič nezvyčajné, nič s nádychom dobrodružstva, ale aspoň si pred spánkom smieme s úľavou vydýchnuť a povedať, že je všetko v poriadku. Že sme zdraví, že milovaní dýchajú a tiež sa krútia vo vlastných kruhoch. Že cukor je stále cukor a ani soľ sa nijako nezmenila. Myslieť si však, že podobné obdobie zotrvá naveky, je hádam najväčšie bláznovstvo, akého sa môžeme dopustiť. Alebo jedno z najväčších.
Dve veci
Kým sme tvory pohybujúce sa v telách, dá sa celkom iste spoľahnúť na dve veci. Po prvé, že budeme chybovať, po druhé, že sa zoznámime aj s utrpením, a to dokonca niekedy s natoľko veľkým, až nadobudneme presvedčenie, že priamy život sa najskôr pokrčil, potom sa porozbíjal a jeho úlomky odleteli do každej strany. Chceli by sme vlastniť metlu, čo by to pozametala, lebo ak by sme kúsočky polepili, azda by opäť bol dôvod usmiať sa. Boh nám pripadá ďaleko, a hoc vieme, že to vidí, občas si beztak myslíme, že si s porozbíjaným nedá rady ani On.
Plán
Keď Adam i Eva zhrešili, uvrhli ľudstvo do nešťastia. Či im ovocie bolo hodné obety, sa spýtať už nemusíme, ale následky nesprávneho rozhodnutia badáme neprestajne. Svet sa vychýlil, rozlámal sa a zmenšil, ako keby bol len z prachu. Ani jeden z nich nevedel, čo si počať. Nič nedávalo zmysel, doľahla na nich ťarcha činu a v duchu si kládli otázku, či je možné dajako sa ešte pohnúť.
„Stalo sa a už sa neodstane,“ vzdychol si Boh, „ale ja mám aj tak plán. Jedného dňa, o roky a roky neskôr, sa v ľudskej podobe narodí môj syn. Ježiš vezme na seba hriech, choroby a všetko zlo a napraví, čo sa pokazilo.“
Nikto netušil, čo si Boh zaumienil, hoci to vravel, ale Jeho slová zostali akoby ukryté v neuhádnutej hádanke. „Bude to ešte niekedy normálne?“ pýtali sa i ďalší ľudia, ktorí sa narodili potom. „Budem ešte niekedy schopný radovať sa?“ zaznievala otázka a odpovede nebolo.
Až raz, v istej hodine, zaplakala žena, keď rodila bábätko. Narodené v maštali, kráľmi nehýčkané a ostatnými prehliadané, naplnilo zámer, ktorý bol už od počiatku. Ježišovo narodenie prinieslo nádej, že Boh precízne rozplánoval, pozliepal, čo sa polámalo, vdýchol zmysel.
Keď teda takto neuveriteľne daroval čosi celému svetu, ako by sa nepostaral o individuálny pobyt na zemi?
Prečítajte si tiež: SKUTOČNÝ PRÍBEH Väčšina ľudí si robí zoznam ako žiť, on si vytvoril body, ako chce zomrieť
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies