Niečo dobré vymyslieť, dobre to predať a mať zvyšok života svätý pokoj. Peter Kršák to urobil. Vymyslel Novu, svoj podiel predal ako posledný, hovorí sa o miliarde českých korún, ale svätý pokoj? Nemá.
Ten si nedaruje ani sám sebe a nemá ho ani od ľudí, ktorí sa na ňom pokúšali spáchať podvod neskutočných rozmerov. Hoci je vyštudovaný režisér, nerozhodol sa svetu zanechať nesmrteľný film á la Jakubisko, čo by si rozhodne, po umeleckej aj finančnej stránke, mohol dovoliť.
„Ó, tak ja som nemal za ženu Deanu,“ zažartuje. (Mimochodom, ženatý bol, vzal si historičku, odborníčku na stredovek, a má dve šikovné dcéry – Luciu, ktorá pracuje v TV Prima a Letíciu, ktorá je zvuková režisérka a pedagogička v hre na gitaru. Peniaze radšej vrazil do výpravnej dvojjazyčnej česko-slovenskej encyklopédie Dejiny sebavedomia – Diplomati bez pasu. Dva diely sú už hotové, na ďalších troch sa ešte pracuje. Zatiaľ ho tento projekt stál 12 rokov života. Keby sa v encyklopédii mal ocitnúť on, bolo by to pomerne dlhé a vskutku zaujímavé heslo.
Tatri predbehla TV Markíza
„Otec bol lodný kapitán, veľmi dobre jazykovo vybavený, ako sirota, nekomunista, sa dostal v 50. rokoch do výroby do železiarní, mamka Horehronka, otec Gemerčan, jeden brat lekár, druhý ekonóm, taká normálna rodina,“ predstaví stručne svoj pôvod.
„Študoval som strojnícku priemyslovku, začal som v Brezne, dodnes som vlakový typ, potom som rok-dva študoval v Blave, a keďže sa mi tá strojnícka páčila, trvalo mi to až 6 rokov,“ smeje sa. „Do 3. ročníka som bol vyznamenaný, vo 4. som mal veľa vymeškaných hodín, lebo už vtedy som začal režírovať.“
Peter Kršák, Peter Tóth a Adéla Vejmělková nakrúcajú školský film Dlaždiči na Karlovom moste.
K láske k réžii sa dostal doma, v obci Beňuš-Gašparovo, kde hrali ochotnícke divadlo a on ešte aj trochu na organe. „Beňuš je národný výbor, Gašparovo obec,“ vysvetlí dvojnázov.
„Začal som robiť nejaké reklamy v televízii, režíroval som na škole, mňa to bavilo, dal som výpoveď a šiel na FAMU, bol som veľký fanatik filmu.“
Pracoval v Art centre, jeho kolegom bol Vladimír Železný, už vtedy známy ako autor relácie Okná vesmíru dokorán, neskôr riaditeľ TV Nova. Jej vzniku predchádzal pokus o súkromnú televíziu na Slovensku.
„Vytvoriť súkromnú televíziu, v Art centre sme robili množstvo projektov, skúsenosti sme mali, bola to výzva. Nazvali sme sa TA3 čítaj Tatri. Konkurz sme vyhrali, ale nemali sme korektného finančného partnera, čím sme premeškali čas a licenciu dostal Rusko na TV Markíza. Neskôr vznikla spravodajská televízia TA3, kde nám názov ukradli, ale teší ma, že môj názov je životaschopný.“
Markíza, Nova a súd s Američanmi
Keďže zostal žiť u našich susedov, ako český občan sa pokúsil o založenie súkromnej televízie v Prahe. Z partie piatich ľudí, ktorí stáli na jej začiatku, sa časom a okolnosťami stali rozhádanci, ktorí si dnes nevedia prísť na meno. Svoj podiel viny si Peter Kršák priznáva.
„Bohužiaľ sa mi nepodarilo zlanáriť vhodné osobnosti, mal som ich nechať radšej na Slovensku. Trebárs Fedora Gála, ktorý napísal knihu Bol som pritom, kde vypisuje neoverené fakty a hrá sa na arbitra spravodlivosti. Tým, že začal byť hamižný a chcel sa dobre najesť, ako povedal, už sa nemusel pozerať na pravú stranu jedálneho lístka, tak to všetko zničil,“ recenzuje Peter Kršák.
Ako neskôr v jednom rozhovore povedal Fedor Gál, svoj podiel predal ako prvý a o všetky peniaze prišiel, lebo nie je typ podnikateľa. Na to, že Železný a Kršák svoje podiely spočiatku nepredali, zareagoval: „Nepotreboval to. Neurobil tak ani Kršák. Tvrdil, že sa chce držať podmienky licencie a český kultúrny chrániť stánok pred amerikanizáciou. Na vysielanie ani rozhodovanie pritom nemal žiadny vplyv. Nakoniec sa dal dokopy so Železným a obaja Američanov marginalizovali. Držali sa hesla, že licencia je ich. Vznikol z toho obrovský škandál, keď Američania zažalovali Česko za zmarenú investíciu. Nakoniec Kršáka naozaj štedro vyplatili a začal mať priestor pre svoje projekty.“
Ďalšieho z partie, Pétera Hunčíka, ktorý bol aj pri slovenskom pokuse uspieť na televíznom trhu, hodnotí Peter Kršák takto: „On bol veľký priateľ Fedora Gála, takže tam nebola šanca viesť dialóg. Ešte tam boli Vlastimil Venclík, Josef Alan a Vladimír Železný a ten ťahal všetky nitky na seba a urobil niektoré kroky, ktoré neboli úplne korektné.“
Okrem iného bol problém aj v tom, že kým si Peter Kršák, ako spomína Fedor Gál, a on to po rokoch potvrdzuje, myslel, že „televízia musí mať aj trošku edukatívny charakter. Nie je možné, aby sa akákoľvek televízia, ale aj iné médiá, prispôsobovala divákovi, inak ťahá divák TV dole. Chcel som robiť aj kvalitnejšie veci na vyváženie Peříčka a podobných relácií. Počítali sme s tým, že sa nakumuluje kapitál, ktorý vyčleníme na pôvodnú tvorbu.“
Lenže Nova zostala komerčnou televíziou a za tých asi 10 rokov, čo v nej Peter Kršák pôsobil, sa jeho vízie nehýbali dopredu.
„Ja som mal v podstate nešťastnú pozíciu; vo verejnoprávnej televízii som točiť nemohol, lebo som mal svoju súkromnú so spoločníkmi, ktorí nechávali veľmi čudným spôsobom rozhodovať iných ako majiteľov licencie. Nedostal som sa k peniazom, odrezali ma od všetkého. Najprv som bol konateľ, potom už nie. Ja som tú eseročku urobil veľmi liberálne, vždy ma prehlasovali a robili si svoje.“
Teraz sa, logicky pýtate, prečo tam tak dlho zostal?
„Ja som s nimi bojoval, myslel som, že sa to ešte prelomí; som dosť tvrdohlavý po otcovi. Vo finále sme z tej pätice ostali dvaja so Železným; vtedy sme sa odtrhli od Čnts a vytvorili CET 21. Ešte som si tak kartársky pomyslel, oko berie, že to bude úspešná televízia, čo aj bola.“
Začiatkom tisícročia predal svoje podiely. Najprv Vladimír Železný a ako posledný Peter Kršák.
„Chceli, aby som to predal Kellnerovi, už vtedy mal o to záujem, lenže ma ohovoril pred Laudrom, tak som to predal pôvodným partnerom, s ktorými sme tú televíziu začali, teda Laudrovi.“
Peter Kršák sa teda stal milionárom a začal nový život s novými problémami. Ocitol sa v hľadáčiku česko-slovenskej mafie, ktorá sa ho chystala obrať o všetko. Ale o tom si povieme zajtra.
Prečítajte si tiež: SKUTOČNÝ PRÍBEH Slovenský milionár zbohatol na dobrom nápade, ktorý predal v pravý čas, časť druhá
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies