Výškou neprehliadnuteľný imitátor Robo Kajzer sa po rokoch vrátil k fyzickej práci. Počas vystúpenia v Halíči predstavil spoluúčinkujúceho Drupiho žiadosťou o podpis na starú platňu, ktorú si obľúbila jeho 22-ročná dcéra Izabela.
Žiaľ, na koncert neprišla, lebo ju čakali maturity, ktoré má už dnes úspešne za sebou. Robo nám prezradil, že by chcela byť športovou novinárkou.
Dávno sme sa nevideli, nerobili spolu rozhovor. Umelci posledné dva roky hovorili, ako nie je práca, ako sa nevedia uživiť, ale o vás sa nič podobné neobjavilo.
Nie som ten typ, ale hneď na prvom teste mi zistili, že som pozitívny, čo bolo celkom zaujímavé. Bývam v rodinnom dome v dedinke Nemečky pri Duchonke a rodina ma zatvorila a izolovala v garáži, kde mám urobené také bývanie. Tam mi spúšťali jedlo cez takú rúru. Prežil som, ale ja som spoločenský typ, bolo to strašné.
A čo pracovne, keď už ste boli negatívny. Vystúpenia asi neboli...
Dlho predlho som sa nevedel zmieriť s myšlienkou, že by som mal začať fyzicky pracovať. (Smiech). Situácia bola náročná, nielen pre umelcov, ale spadajú sem viaceré profesie. Mám kamaráta, ktorý má firmu zaoberajúcu sa klampiarskymi prácami, oplášťovaním objektov. Slovo dalo slovo a nastúpil som k nemu – obliekol si montérky, nasadil prilbu, označil sa reflexnou vestou a začal som pracovať ako robotník. Manuálnou prácou som sa začal živiť v čase, keď mám 30.-te výročie profesionálneho života na javisku. Prekonal som sa a dá sa to. Na jednej zo stavieb ma stretol známy v obhliadkový deň, celý prekvapený, myslel si, že som prišiel zabávať robotníkov.
Baví vás to?
Pozrite sa, život je sínusoida, raz si hore raz dole, pre mňa nie je hanba robiť fyzicky, „lebo peňáze treba!“ Obedy na kolene, behačky po stavbe, vyčúrať, kde sa dá, no a čo?
Zaspomínali ste si na mladosť, keď ste neboli profesionálny imitátor?
Musel som načrieť hlboko do spomienok. Od osemnástich do dvadsiatich rokov som robil pomocníka v pivovare, fyzicky som pracoval na varni a majsterka bola so mnou spokojná. Však pohonné hmoty boli, dobre sa pracovalo. (Smiech).
Spomenuli ste, že máte rodinný dom. Dokážete si okolo neho porobiť?
Zvykám si už 22 rokov a asi si budem zvykať do konca života. Určite nie som ako Luděk Sobota, ktorý mi povedal, že u nich sa o všetko stará manželka. A keď mu medzi šaty, ktoré si má obliecť, nachystá „hajzlovú misu“, dá si ju na krk a pôjde s ňou do mesta, lebo manželka povedala. Učím sa a začínam byť celkom zdatný, žiarovku som vedel vymeniť odjakživa, skúšam aj variť a teraz si idem kúpiť motorovú pílu...
Ja tu o mužských prácach okolo domu a vy, že začínam variť...
Áno, chlapské práce okolo domu robím samozrejme sám, nedávno som nasadil aj rajčiny, ktoré sú mojou záležitosťou, zaskrutkujem popílim, pokosím...
Ste náchylný k výdobytkom typu motorická kosačka, že vy nohy na stole, káva v ruke a sledujete, ako behá sama po záhrade? Popýšil sa ňou už Maroš Kramár, aj Otto Weiter ju má...
Nie, pozemok mám taký, aby som nebol jeho otrokom, ale mám to všetko pre potešenie a relax. Pokosené mám za necelú hodinku a naozaj si pri tom oddýchnem, poprechádzam sa, neunavuje ma to. Takže nemám takú kosačku a momentálne ani prachy na ňu. (Smiech). Vystúpenia sa rozbiehajú, tak snáď našetrím aj na novú kosačku.
Známy ste ako imitátor mnohých postáv od Bolka Polívku, cez Mekyho Žbirku, až po spomínaného Luďka Sobotu. Čo ste aktuálne pridali do repertoáru?
Stále hľadám nové a nové postavy, lebo najsilnejšou zbraňou imitátora je nájsť postavu, ktorá mu sadne. Nedá sa imitovať každého. Mám šťastie, že na Bolka mám hlas podsadený ideálne, nie každému sa Bolek darí. V ostatnom období som pridal Roberta Geissena, ktorého som práve dnes odpremiéroval. A pred dvoma týždňami som imitoval Jorgeho z poroty Let´s Dance a páčil sa, podarilo sa. Robím aj Joža Kubániho, s ktorým sme rovesníci, má rovnako šedivé vlasy ako ja a robí sa mi dobre.
Pamätníci si spomínajú aj na dámy – Magdu Pavelekovú či Helenu Ružičkovú z vášho podania, zaraďujte ich ešte?
Ženské hlasy imitovať, ak je imitátor chlap, sú špecifické, prudko imitovateľná bola aj babička z komédie Slunce, seno, jahody. Na čo som bol pyšný, je to, že som v Slovenskom rozhlase zdedil babku Petržalkovú po Ivanovi Krajíčkovi. Navnadila ma na to dramaturgička Tamarka Chlebová a toto bola pre mňa naozaj veľká česť, že som ju nejaký čas robil. Nie je to často, ale občas tieto dámy vytiahnem, špeciálne, ak vidím nejaké jedlo, musím ich pripomenúť.
Nebránite sa ani spievaniu. Koho, okrem Ivana Mládka, rád spievate?
Môj obľúbený spevák je Meky Žbirka, aj ako hovorené slovo, aj ako spevák. Dokonca sa mu raz v Košiciach roztrhla struna na koncerte a kým ju menil, hovoril, zavolajte Kajzera, ten vám to zaspieva, ani nerozoznáte, že to nie som ja. Toto je pre mňa veľká česť, takéto vyznanie. Moja manželka veľmi oceňovala, keď som s Ondriom spieval Armstronga a ešte Oldřicha Nového, lebo tam vzdávam v mene Oldřicha hold ženám. Stará džentlmenská doba a ja som veľmi rád, keď sa mojej manželke niečo páči. Ale ten repertoár je bohatý.
Je milé, že takto pekne hovoríte o manželka aj po 22 rokoch manželstva. Dobre ste si vybrali...
Ja som si vybral dobre, snáď aj ona sa dobre vydala. (Úsmev).
Robíte jej fóriky doma, že sa jej prihovoríte iným hlasom?
Iným hlasom asi ani nie. U mňa neplatí, že na javisku zabávač, doma morózny typ. Rád si zažartujem aj doma, Jorgeho som uvidel a dcéra s manželkou boli prvé testerky. Povedali, že dobre, môže byť. Ale stalo sa, že som chcel imitovať Mariána Čekovského a nespoznali ho. Keď to nevyjde na prvú, už je škoda to siliť. Napríklad ani Rudolfa Schustera sa mi nedalo.
Ale robili ste veľa politikov...
Hej, ale to boli špecifické, výrazné postavy, aké dnes v politike nie sú. Aj posty ministrov sa rýchlo menia. Ako bol Ľupták, Mečiar, Bugár – to dnes nie je v politike. Bugár bol úžasný, mali sme ho v relácii Dereš ako prvého hosťa. Skvele sa bavil a ukázal zmysel pre humor. Dnes by ľudia podľa hlasu politikov ani neidentifikovali.
Baví vás to aj po 30-tich rokoch?
Veľmi. Niekedy sa sám čudujem, ale fakt ma to baví. Stále sa na javisko teším, je to pre mňa život, a teraz ešte viac, keďže sa dlho nič nedialo. Ale ešte stále pracujem aj na stavbách, človek nikdy nevie.
Mohlo by vás zaujímať: ÚSPEŠNÝ PRÍBEH Ako sa z ekonómky stala úspešná majsterka bodypaitingu
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies