PRÍBEHY FASTFOODOV, časť prvá: Bratia McDonaldovci, hriešne potešenie a nešikovné lakte

Existovali vtedy i istí bratia McDonaldovci, muži už dospelí, ešte nič netušiaci o tom, aký vietor prinesú do stravovania a že z pokusu vzídu rýchle jedlá, ktoré sú doteraz akýmsi hriešnym pôžitkom a ľudstvo sa ho nie a nie vzdať.

„Už naozaj posledný hranolček a potom končím!“ zaprisaháva sa nejeden vychutnávateľ, ale či sa mu to podarí, o tom radšej zo slušnosti pomlčím.

Niečo vlastné

Začnime však pekne od začiatku, ako sa na správny príbeh patrí. Vec sa má tak, že bratia McDonaldovci spočiatku pracovali ako šoféri nákladných áut, upísali sa spoločnosti Columbia Pictures, a hoci vydržali dlho vysedávať na predných sedadlách, postupne sa rovnakosť dní a najmä nemožnosť byť si vlastnými pánmi, zunovali.

„Vyskúšajme niečo vlastné, niečo, čo by bolo len naše,“ pobádal jeden brat druhého a ako to už býva, nadšenie zo vzrušujúcej vidiny rástlo zo sekundy na sekundu. Len tak vymyslieť niečo naozaj dobré. Niečo iné. Niečo, čo si zákazníci budú pochvaľovať.

Stánok

Tak ako viacerí umelci inštinktívne vytušia, že patria do oblasti umenia, tak, ako sú iní zdatní chlapi priťahovaní k manuálnym robotám, tak sa McDonaldovci dali na cestu, ktorá sa spájala s občerstvením.

Problém bol, (áno, vyskytli sa aj viaceré problémy), že aj keď svoj osud už celkom poznali a vedeli, že povedie cez žalúdok, rovnako, ako sa to hovorieva o láske, museli stúpať a stúpať, skúšať a skúšať, občas sa aj popáliť a aj si zbaliť veci.

Stánok s hotdogmi, ktorý si postavili, bol síce dobrý nápad, ak nie výborný, veď ľudia sa radi počas chôdze zastavia a zachrumkajú čosi dobré a chytro rozbaliteľné. Ale párok v rohlíku má hocikto, aj ten na rohu, aj tamten o dve ulice ďalej.

A tak sa zrodil prvý McDonald, nadýchol sa v San Bernardine a čo sa ponuky týkalo, býval dosť štedrý. Menu pozostávalo z 27 položiek, len škoda, že mu chýbala akási nápaditosť. Ako keby sa bratia dohodli, že namiesto lámania si hláv, čo by asi bolo najvhodnejšie a čím by ulahodili náročnému aj menej náročnému jedákovi, skombinovali všetky dostupné jedlá, a to vôbec nežartujem.

Našťastie, boli natoľko sebakritickí, že sami uznali zásadnú pravdu, aj keď možno na prvý pohľad nepeknú.

„Takto to ďalej ísť nemôže.“

Zoznam pripravovaných jedál teda zredukovali, všímali si totiž, čo si ľudia objednávajú vždy a usúdili, že beztak má každý návštevník najradšej hamburger, hranolčeky a nápoj bez obsahu alkoholu. Vyžadovalo si to síce námahu, a nie malú, ale McDonaldovská kuchyňa len tak praskala pod pohybmi dupotajúcich a pripravujúcih členov personálu, pričom sa nebadane, ale predsa pomaly budovalo také zariadenie, ktoré poznáme dnes i my.

Len agent

Bratia McDonaldovci jednoducho nestíhali všetko sami, čo bolo i pochopiteľné, a tak svoj tím rozširovali a rozširovali, až natrafili na chlapíka menom Ray Kroc, ktorého na základe jeho predošlého nasadenia poverili, aby prevzal úlohu agenta.

On, Ray Kroc, vynikal vskutku kreativitou, zariadil, napríklad, aby zlaté oblúky vyčnievali v každej reštaurácii, aby pri pohľade na zovňajšok okoloidúci ihneď vedeli, že práve si vykračujú okolo nezabudnuteľného podniku McDonaldovcov.

Ako obchodník vedel bojovať pomerne tvrdo, premyslene zasahoval do miest, tvorili sa nové a nové prevádzky, lebo jeho cieľom, ako ste si už zrejme domysleli, bolo vytvorenie vzťahu s celou krajinou. Nech Amerika zacíti vôňu, nech zahryzne do jedla, nech sa zamiluje a pýta si viac a viac a viac.

Či mal jasnú taktiku ihneď, alebo mu búšila do myšlienok zo dňa na deň, ťažko povedať, jedno je však isté a nedá sa to poprieť, že Ray Kroc narábal lakťami šikovnejšie ako bratia, čo malo obrovitánske následky. Firma, ktorú oni, McDonaldovci, predavači hamburgerov a niekdajší šoféri, porodili do sveta, odkúpil a prevzal na svoje plecia. Nuž, aj takúto tvár môže mať podnikanie, že vytrvá silnejší a neoblomnejší a slabší, tomu možno zostane peňažná hotovosť (niekedy ani to nie) a ešte čosi. Aha, už viem, oči pre plač.

Súvisiaci článok: PRÍBEHY FASTFOODOV, časť druhá: Sedemročný kuchárik, veľa práce, ešte viac peňazí a Boh, ktorý jediný vie uzdraviť nespokojnosť

Zlé jazyky tvrdia, že súrodenci McDonaldovci sa nikdy nevyrovnali s krivdami a že jeden dokonca pod vplyvom okolností i ochorel. Ale kto už dá na klebetenie?