Keď zvonec ohlásil príchod roku 1890, som si celkom istá, že aj vo vtedajšom období si ľudia dávali kadejaké predsavzatia, čo by chceli zmeniť alebo s čím je, naopak, najvyšší čas vyrovnaťsa a nechať nepozmenené. Jedna žena, žijúca na farme v Indiane a starajúca sa o domácnosť i rozkvet manželstva, rodila chlapčeka, ktorého celé meno znie Harland David Sanders.
Myslím si, že jeho matka, ba dokonca ani otec si nekládli privysoké ciele a zrejme chceli len toľko, aby bolo práve narodené chlapča v detstve i dospelosti čestné, aby poznalo tvrdú prácu a možno, aby raz, vo vzdialenej budúcnosti, našlo i dobrú a milujúcu manželku, ku ktorej sa bude večer čo večer vracať. Boh však v Harlanovi videl niečo celkom iné, dýchol na neho a vložil mu do duše sny, veľa snov.
Smrť
Len čo sa mohol Harland pochváliť, že už má šesť rokov, tragicky mu zahynul otec a rodinná tradícia šla akosi bokom. Matka sa veľmi obracala, drela ani mulica a na chlapcovi, akokoľvek neskutočne to vyznie, ostala starostlivosť o dvoch súrodencov. Medzi jeho povinnosti, a to si dobre uvedomoval, patrilo zabezpečenie jedla, lebo brat ani sestra nesmeli trpieť hladom. Varenia sa nezľakol, a svoje omyly i víťazstvá znášal dobre, učil sa a už vo veku sedem rokov ho bolo možné považovať za veľmi slušného kuchára.
Jedna práca za druhou
Neskôr, presne o šesť dlhých rokov po smrti hlavy rodiny, sa žena opäť vydala, tentoraz si však nevybrala až tak závideniahodne. Nový manžel akosi nezniesol prítomnosť chlapcov, a tak sa dvoch synov napoly vzdala v prospech fungovania manželstva.
Pre Harlana to znamenalo toľko, že ho poslali bývať k tete a lopotiť na vzdialenej farme. Ruky sa mu vedeli hýbať, to treba uznať, a sám sa viac prikláňal k fyzickej usilovnosti ako k intelektuálnym schopnostiam v škole.
Jedného dňa sa i preto rozhodol, že vzdelanie prenechá inému a žiakom viac nebude, radšej sa povenuje úlohe zamestnanca a vyskúša viaceré odtiene šťastia.
Naháňal jednu prácu za druhou, raz predával, potom prevádzkoval trajekty, prekladal parné motory a slúžil i v armáde.
Bufet
Osudovou pre neho bola časť dospelosti, ktorú strávil v bufete na čerpacej stanici, s radosťou kŕmil hladných cestujúcich, ktorí by zaplatili čokoľvek za zopár hltov chutného sústa. Zapáčilo sa mu to natoľko, že bufet nahradil skutočnou reštauráciou a dušu upísal hľadaním dokonalého receptu na vyprážané kurča. Primiešaval bylinky, kadejaké koreniny, využil vynález tlakového hrnca a potom, po mesiacoch, čo sa zdali byť nekonečné, konečne prišiel na koreň veci.
„Už to mám!“ naradostil sa, keď ochutnal a usmial sa sám pre seba.
Jeho reštaurácia sa stala obľúbenou, ľudia po nej chňapli a dokonca sa Sanders tak veľmi preslávil, že mu udelili titul plukovníka v Kentucky, čomu prispôsobil i obliekanie a držanie tela.
Nešlo mu o zbohatnutie
Sanders si popularitu vybojovával roky a roky, lebo v reštaurácii sa jeho príbeh neskončil. Podnik sa i zatvoril, on sám, v sprievode manželky nasadol do auta a rozvážal svoje vynikajúce kurča z jedného konca krajiny na druhú, až získal zmluvy, ktoré zahŕňali dohodu s jeho domovinou a s ďalšími nadšencami.
Áno, i on v starobe predal, čo vytvoril, avšak nielenže nič nestratil, lebo sa mu vyplácala celoživotná výplata, ale i dôchodok zasvätil milovanému KFC. Jeho prvoradou túžbou nebol zisk, on len vložil srdce do receptu a chcel, aby mali rovnaký pôžitok aj iní, pokiaľ možno, nech je spokojných čo najviac ľudí.
Boh
Rozprávanie by sa mohlo skončiť nadobudnutím veľkolepého majetku, ale Sandersova cesta, občas krivá a občas rovná, viedla napokon k Bohu.
V neskorej starobe, hoc ho netrápila prázdna peňaženka a ani o objatia ochudobnený nebol, zisťoval, že sa mu srdce krčí nespokojnosťou a že ten pocit nevie skrotiť nik, ani jeden sa nenašiel. Oddal sa pravidelným návštevám cirkvi a spriatelil sa s tamojším pastorom menom Waymon Rodgers.
„Chceli by ste sa narodiť znovu?“ spýtal sa raz pastor v rámci nedeľnej bohoslužby, keď Sanders kľačal na kolenách a chvel sa do špiku kostí.
„Áno, to by som chcel. Ale myslíte si, že Ježiš môže zachrániť niekoho ako som ja? Že zo mňa môže vziať moju vinu?“ overoval si so slzami starý muž, ktorý dosiahol veľa, a predsa vedel, že tvárou v tvár Stvoriteľovi je jeho kariéra hlavičkou mravca.
Pastor ho uistil, že Boh je záchranca a že pamätá i na neho, vďaka čomu sa čosi v Sandersovom srdci pohlo. Pomodlil sa modlitbu spasenia, priznal, že túži po spojení s nebom a konečne, áno, konečne našiel naplnenie, ktorého sa predtým tak neúspešne domáhal.
Od tej chvíle všade, kamkoľvek šiel, prehlasoval, že nikdy nie je neskoro prikloniť sa ku kresťanstvu a na znak úprimnosti sa dokonca i dal pokrstiť v rieke Jordán. Peniaze nielen míňal on sám, ale rozhodol sa štedro rozdávať, na počesť veľkého zázraku, ktorý Boh vykonal pre neho, prostredníctvom neho a v jeho najvnútornejšom vnútri.
Súvisiaci článok: PRÍBEHY FASTFOODOV, časť prvá: Bratia McDonaldovci, hriešne potešenie a nešikovné lakte
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies