Neuveriteľné a poučné: Muž ani len netušil, čo všetko si bude musieť vypočuť od cudzieho človeka!

Štefanovi odznel 90. rok, a teda by sa nikto nečudoval, keby nevládal chodiť, keby sa mu nechcelo rozprávať a rozprávať, a keby jeho najobľúbenejšia činnosť spočívala v nostalgickom spomínaní na dávno skončené časy. A predsa sa na míle ďaleko vyhýbal naplneniu definície starca, za čo si zaslúžil i patričný obdiv.

Telefonát

Raz Štefanovi zazvonil mobil. Zbadal neznáme číslo, ale neodradilo ho to a hovor bez najmenšieho problému prijal a pevným hlasom sa ohlásil.

„Haló?“

Na druhej strane ho odzdravil ktosi cudzí, kto sa ani netajil tým, že sa nepoznajú, ale tón, s ktorým vravel, napovedal, že pôjde o čosi vážne. A aj šlo. Neznámy sa vyjadril, že má nemilé informácie o Štefanovom synovi a musí mu to oznámiť, aj keď je povinnosť nepríjemná.

„Ach, o synovi? O tom, ktorý žije v Rakúsku?“ Štefan ihneď spozornel, dych nebol viac pokojný.

„Áno, áno, presne o tom. Viete, stalo sa niečo strašné.“

Neznámy volajúci má zmieňovaného muža v blízkosti, a tak sa rodič môže sám presvedčiť, že je v zúfalej situácii. A naozaj, Štefan začul mužský plač, a podľa hlasu by i odprisahal, že plače jeho milovaný syn, presťahovaný do zahraničia. Ako inak, v rozhovore sa opakovala žiadosť o financie, ktoré sú vraj naozaj potrebné.

Pravda

Bol to podvod veľký ako svet a podlý tak, že je nemožné použiť dostatočné slová.

„Neboj sa, bol to len podvod,“ upokojovali neskôr Štefana jeho príbuzní. A on i sám neskôr pochopil, že telefonát bol všeličo, len nie pravdivý. Len nie dobrý. Avšak kým v sebe udržiaval správu a zdôveril sa najbližším, prešla takmer hodina. Celých 60 minút dusil v súkromí bolesť, že jeho syn je zranený a zúfalý. Viditeľne sa neudialo nič, aspoň spočiatku nie, avšak čas bol opäť raz neúprosný, prelialo sa niekoľko dní a jeho zdravie, kedysi hodné mladíka, sa výrazne zhoršilo. Prestal jesť, odmietal sa hýbať. I niekdajšia výrečnosť sa kamsi vyparila a viac jej niet.

Varovaní, že dôverčiví ľudia nemajú dôverovať podvodníkom, bolo viac ako dosť, ale zrejme nikdy nie je veľa upozornení, aby sa nenaletelo. Pre niekoho môže byť telefonát nevinnou hrou, možno niekto iný by sa usmiala pohodil rukou, pričom by okamžite prekukol výmysel. Netreba ale zabúdať, že duša je stvorená jedinečne, a čo je pre iného nič, druhému spôsobí zranenie na nevydržanie. Nech je teda príbeh odstrašujúcou správou, že niekedy ani stokrát povedané nestačí a radšej nech sa hovorí aj tisíc ráz to isté, ak by to napomohlo šíreniu poučenia. Je totiž lepšie počúvať o ohni, ako sa ním nechať popáliť.

Možno vás zaujme: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE: Tri veci, ktoré oslepujú falošným leskom a oberajú nás o schopnosť vidieť najjasnejšiu hviezdu