Už ako bábätko si ju vyhliadla krása, ale rovnako tak si na ňu brúsilo zuby i utrpenie.
Bola raz istá otrokyňa menom Hagar, a keby sa narodila do iného storočia, mala by všetky predpoklady, aby si vychutnávala šťastie plnými dúškami. Rozhodlo sa však, že sa narodí v dávnych dobách a že jej bude pridelená nemajetná rodina. Že sa stane otrokyňou, síce nebol jej sen, veď kto by už o takom čomsi sníval, ale ani podobný osud nebýval ojedinelý. Naopak, otroci i otrokyne slúžili svojim pánom poctivo, a pokiaľ natrafili na dobrých a láskavých nadriadených, smeli blahorečiť nebesiam.
„Hagar, ty máš ale šťastie. Bývaš v dome u Sáry a Abraháma, obaja sú zbožní a určite ťa nebijú,“ závideli jej viacerí a Hagar iba pritakávala, lebo závistlivci neklamali. Skutočne boli manželia, čo ju vlastnili, naladení na čestnosť, a podľa toho i pristupovali k služobníctvu.
Neplodnosť
Hagarina pani už prekročila starobu, i jej pán mal mal mladé roky dávno za sebou. Obaja sa sužovali, aj keď by sa mali zmieriť s realitou, jakživ neprekusli skutočnosť, že nevychovávali potomka, že žena nehojdala v náručí bábätko a muž nenaučil syna alebo dcéru móresom. Šepkalo sa, že Boh Abrahámovi sľúbil, že raz bude mať dediča, ale nikto tomu neprikladal význam. Vídal to dakedy svet, aby ešte starena rodila?
Nápad
Až raz Sára dostala nápad, nie dobrý, nie pekný, nie múdry. Poradila manželovi, aby si s otrokyňou ľahol, aby ona porodila a jej dieťa bude vychovávané vo všetkej hojnosti. Abrahám sa nepriečil a Hagar by mohla protestovať, koľko by chcela, beztak bola len kúpenou, odsúdenou plniť príkazy a neporušovať zákazy. Zrodila sa aféra, muž k nej prichádzal a aj sa narodil chlapec, silný a zdravý.
Hnev
Tu však Sára vzplanula hnevom, uvedomila si, že porobila zle. Jednak ju upozorňovalo vlastné svedomie a niečo jej pošepkala aj žiarlivosť, a jednak sa nedalo nevšimnúť si, ako ju otrokyňa znenávidela. Hagar dobre vedela, kto bol pôvodcom plánu a jej srdce sa zaplnilo výčitkami, a to oprávnenými. Pani teda začala mučiť slúžku, ponižovala ju a strpčovala dni a týždne, až to Hagar nevydržala a ušla.
Boh
Že prežívala hotové utrpenie, sa môžeme dovtípiť i na základe toho, že si radšej vybrala potulovanie. Ženu ako ona nečakali sľubné vyhliadky, a už vôbec nie za predpokladu, že sa potĺkala sama. Vylievala horké slzy, zožierala ju osamelosť a čo-to mal povedať aj strach. Bála sa, že zomrie od hladu, že sa o ňu nikto nepostará. Na ceste, ktorou šla, ju ale stretla nebeská bytosť, ktorá ju nielen posmeľovala, ale i inštruovala, aby sa predsa len vrátila do domu, odkiaľ utiekla. Vraj nebude opustená, Boh ju počul aj vtedy, keď zvyšok sveta ostával voči náreku hluchý.
„Ty si EL ROY,“ oslovila Najvyššieho Hagar. V preklade to znamená, že Boh vidí a veruže On vidí. Nie je trápenie, ku ktorému by sa staval ľahostajne, nie je srdce, ktoré by ho nezaujímalo. Nie je tma, ktorú by neprežiaril, človek, ktorého by nemiloval.
Prečítajte si tiež: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE: Tri veci, ktoré oslepujú falošným leskom a oberajú nás o schopnosť vidieť najjasnejšiu hviezdu
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies