Zlé správy ucho nerado počúva, ale nič si neporadí, keď už raz po svete aj také kráčajú. Či sú chcené alebo nechcené, vždy si postupne vyšliapu cestu do ľudských obydlí. Všeličo pomenia, niekedy aj úplne všetko, otrasú vierou aj naženú strach.
Kamila, tá by o zlých správach mohla vyučovať siahodlhé prednášky, lebo v uplynulých mesiacoch azda ani iné nepočúvala. „Bude to s vami vážne. Budete potrebovať operáciu, ale riziká sú veľké. Nevieme, ako telo bude reagovať.“
Prognóza ešte horšia ako zlá, Kamilino vnútro ubolené a protirečivé myšlienky dobiedzavé ako muchy. Jej najväčšia obava, a verte mi, vybrať najväčšiu vôbec nebolo ľahké, lebo aj tie ostatné boli ako obor, spočívala v presvedčení, že to nezvládne. Že nie je dostatočne silná. Že nie je zvyknutá potýkať sa s čímsi takým a vždy sa bála, ako by sa prispôsobila ťažkým okolnostiam.
„Ja jednoducho nie som dosť silná,“ vravievala aj príbuzným a známym a slzy sa jej kotúľali dolu tvárou a putovali ďalej a ďalej.
Prečítajte si tiež: Chceli by ste vedieť, ako bude prebiehať koniec sveta? Toto je päť vecí, ktoré Biblia odhaľuje!
Nakoniec však, i napriek nevôli, neostalo jej iné, ako proces liečby absolvovať. A na svoje prekvapenie zistila, že to nielenže dokázala prekonať so cťou, ešte v sebe nazbierala toľko odvahy, aby povzbudila aj ďalšie nešťastné stvorenia. Bola silnejšia, než si myslela, odolnejšia, než predpokladala.
Sama
Karina o sebe jakživ nepochybovala. Niežeby bola namyslená a ani pyšnou sa ju väčšinou nedalo nazvať, ale málokedy si uvedomovala, že by čosi nemusela zdolať. Až ju zastihla tragédia, na ktorú pripravená nebola, hoci, keď sa to tak vezme, na také veci príprava nepomôže. Izolovala sa, nenechala nikomu nijaký odkaz, ani na telefonáty neodpovedala. Celé dni a celé noci sa umárala v horkých slzách a ani čas nebol milosrdný, hoci sa práve o ňom hovorieva, že vylieči všetky rany.
Napokon, keď nevydržala neustále pípanie mobilu, prečítala si aspoň jednu zo správ, ktoré jej s pravidelnosťou pribúdali. „Viem, že si silná, ale nikdy si nemysli, že si až tak veľmi silná, aby si nepotrebovala pomoc aj od iných. Som tu pre teba.“
V podobnom duchu sa niesli všetky prijaté esemesky a jej sa zmocnil ešte väčší plač. Tentoraz ju ale zmohlo aj dojatie, konečne pochopila, že hoc jej sila je veľká, určite sa nevyrovná tomu, ak za povraz ťahajú aspoň dvaja.
Ono je to totiž tak, že:
Nie sme takí slabí ako si o sebe namýšľame a dokážeme v sebe vypátrať dosť odvahy, aby sme sa postavili tvárou v tvár chorobám, aby sme zo seba odtisli bolesť a začali od začiatku, aby sme sa nevzdávali...
A nie sme ani takí hrdinskí, ako by sme o sebe prehlásili, lebo ľudské teplo a podpora nám nie sú darované len tak.
Nie sme takí slabí, aby sme sa niekedy, hoc len na sekundu, museli vzdať, ale nie sme ani takí silní, aby sa nám nezišla teplá dlaň. Nie sme takí slabí, aby sme sa po páde nepostavili, ale nie sme ani takí silní, aby sme neprivítali niekoľko slov nasiaknutých úprimným citom.
Možno vás zaujme: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Ak by sme úplne pochopili, aký je Boh geniálny otec, naše životy by boli iné
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies