Za ľúbostnou korešpondenciou je vždy nejaký príbeh. Niekedy je sladký-sladučký ako na jazyku sa rozpúšťajúci cukrík a list vzájomné puto posilní, pretože dvojica sa utvrdí v tom, že srdce a duša sa naveky spojili.
Občas je vyznanie vpísané perom na papier trochu horkasté, ale súčasne má akúsi neuveriteľne vzrušujúcu príchuť. Deje sa tak vtedy, ak sa pár z takého či onakého dôvodu nemôže zísť, keď v cite bráni nerovné spoločenské postavenie, už predtým daný sľub niekomu inému alebo vlastný rozum, ktorý nie a nie odmietnuť hrdosť. Ach, ťažká je úloha lásky, ťažká je jej pozícia pri človeku. Dnešná spoločnosť si vyznáva prepojenie inak, to je jasné. Pošle sa textová správa, v ktorej sa povie, že muž by pri žene vydržal po celučičký život. Vhodí sa to do chatu na sociálnu sieť a žena svojmu milému vyleje srdce a farbisto mu opíše, ako veľmi sa jej za ním cnie, ako jej stačí len pomyslenie na neho a ihneď sa jej zdá, že svet nie je také pusté miesto.
Ale ten list, tomu sa aj tak nič nevyrovná. Nie, o tom som presvedčená.
Začalo sa to tak...
Prvá zmienka, teda taká, ktorá prenikla na verejnosť, pochádza z 12. storočia. Ľúbostný list mal na svedomí dobre známy filozof Pierre Abélard. Pierre sa bezhlavo pustil do lásky s o 22 rokov mladšou žiačkou a tá na dôkaz ich tajnej aféry aj počala dieťa. Juj, ale šťastie z toho neplynulo. Postaral sa o to strýko onej slečny-žiačky, rozhneval sa až tak prudko, že za milencom poslal bandu bitkárov a tá ho doriadila a vykastrovala. Dvojica sa síce stihla zosobášiť, ale po takom strašnom čine sa každý z nich utiahol do iného kláštora. Nikdy však neprestala chodiť pošta od jedného k druhému.
Ľúbil ju, hoci bola jednou z mnohých
Ani panovníkov neminul srdcabôľ, ani oni neostávali imúnni voči tej potvore, ktorá doškriabe dušu a zmení tvrdého na nadmieru citlivého. Dôkazom je aj kráľ Henrich VIII., ktorý vášňou zahorel voči Anne Boleynovej.
„Moja milá a priateľka, seba aj svoje srdce vkladám do vašich rúk," napísal jej v liste a história sama vraví, že ho Anna skutočne opantala.
Priamo z bojového poľa posielal vrúcnosť slávny Napoleon, adresátkou nebola iná, než jeho drahá Jozefína.
„Ak ma už neľúbiš, nemám čo robiť na tejto zemi," tvrdil vychýrený bojovník.
Ktovie, komu boli určené
Geniálny skladateľ Ludwig van Beethoven nikdy nepostál pred oltárom a jakživ nezložil manželskú prísahu. Napriek tomu niekomu venoval kúsok seba, hoci sa nevie, kto bola tá žena, čo ju mal vyrytú v dlani i v hrudi. Korešpondencia sa našla nespočetná, ale oslovenie bolo neurčité. Ona bola len jeho nesmrteľná milovaná a vraj môže žiť naplno len s ňou alebo vôbec.
Odpustila mu
Kontroverzná maliarka Frida Kahlo nesmierne milovala manžela, aj keď jej bol neverný s jej sestrou.
„Nič sa nedá porovnať s tvojimi rukami, nič nie je ako zelené zlato tvojich očí. Moje telo ťa je plné na celé dni a dni. Si zrkadlo noci," vyjadrila v liste.
Aj na Slovensku sa ľúbilo
Čo sa týka rodnej krajiny, aj v nej je ľúbostná korešpondencia nerozlučne spätá s minulosťou. Dá sa len ochkať a povzdychnúť si, ako muž dokázal sformulovať túžbu, ako presne a oddane si ctil ženu, ako mu po nej prahla každučká časť bytosti.
„Milovaná žena Magdaléna,
že som ja k tebe nešiel, to neber osobne, lebo nikoho iného nevidím radšej. Ale včera som napísal, že dôvod, prečo teraz nemôžem ísť do Lindvy, pochopíš časom. Preto Ťa prosím, ja zaľúbený, aby si v tom nehľadala zlú myšlienku, lebo zo srdca ťa chcem vidieť. Vedeli by sme sa porozprávať, keby bolo miesta a času. Ja chápem, že komu ... si dôverovala, to by si vedela len ty sama, že tomu.... Kvôli prefíkanému ľudu, aby si neutrpela škodu. Ja vaše veci nechápem. Nech Ťa pán Boh opatruje, moja milovaná Magdaléna, v zdraví. Nezabudni na nás," napísal Alexej Thurzo manželke v septembri roku 1528.
A ako by som smela položiť hlavu na vankúš a pokojne zadriemať, ak by som bola vynechala Juraja Thurza? Veď on a jeho druhá žena sa priam preslávili tým, ako vznešene si písali, akú starosť si prejavovali, v akom objatí bývali ukrytí, hoci ich delila diaľka.
„U nás je už v noci chladno a ja som od Vás veľmi ďaleko a Váš sluha zabudol doma ohrievač do postele, preto som ho poslala za Vami, moje milé, krásne srdce, nemôžem Vám byť nablízku, ale aby ste na mňa spomínali, keď Vám budú vyhrievať Vašu posteľ ohrievačom," napísala Alžbeta.
A Juraj Thurzo jej neostal nič dlžný, odpovedal s rovnakou oddanosťou.
„Namiesto ohrievača, Ty sama, moje milé srdce, by si bola milšia, ale veď pán Boh nám dá aj to”
Možno vás zaujme: Bol raz jeden muž, ktorý stále predstieral. Neuvedomil si, že pred Bohom to aj tak zmysel nemá!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies