Leto je tam, kde je vzduch horúci, človeku sa lení hýbať a i všadeprítomný hmyz si tancuje tance podľa júla a augusta. Vtedy je najlepšie oblapiť dlaňou pohár s chladným až celkom studeným nápojom, viac sa smiať, trochu viac ponocovať a plánovať a plánovať chvíle oddychu.
Pravdaže, aké sparno by to bolo, ak by spoločnosťou nezahriala i kniha, veď je to dobrá priateľka v zime i v lete, v radosti i v žiali, v chorobe i v zdraví. Možno nie každý súhlasne zahmká, ale zdá sa, že v lete sa i akosi vkus prispôsobuje, hudba sa počúva rezkejšie a aj literatúra sa žiada iná. Veselšia, sladšia, krajšia. Áno, inakšia.
Kedysi
Je takmer nemožné nezaspomínať si, čím kedysi, napríklad v 90. rokoch, žila mládež, aké príbehy prehĺtala a o akých hrdinoch sa dievčatám neraz prisnilo, a to nielen v nočnej tme. Ako vždy, i teraz je vhodné pripomenúť, že iste sa našli dospievajúci s odlišnými obľúbenosťami, ale čo bolo populárne, poprieť sa nedá.
Po prvé, nežná romantika sa prihovárala prostredníctvom Lurlene McDanielovej, ktorá čímsi veľmi výrazne vynikala. Jej príbehy bývali ľúbostne ladené, ale mávala i taký, nazvime to zvyk, pre niekoho i zlozvyk, že na konci či už on a či ona, zomreli. Nie, nekončievalo sa to šťastne, ale i tak si romantická duša našla, čo hľadala, a dostala ešte oveľa viac. Zlomené srdce, prihlúply úškrn pri vyznaniach lásky a aj dajaké ponaučenie.
Príkladom z jej tvorby nech je titul Anjel nádeje, v ktorom sa z rozmaznanej a večne po večierkoch labzujúcej Amber, stane osobnosť nesebecká, a to vďaka neuveriteľnému dobrodružstvu v Afrike. Misia jej nielenže odhalí kút sveta, ktorý ani zďaleka neoplýva bohatstvom a alkohol v ňom netečie potokom, ale ju ešte i zblíži s atraktívnym a dobráckym chlapcom.
Po druhé, a dovolím si tvrdiť, že má stále povedať i v súčasnosti, veľa sa listovalo v Anne zo Zeleného domu. Kto by nezbožňoval utáranú ryšavku, kedysi sirotu, potom osvojenú dvoma slobodnými súrodencami? Jej jazyk bol podrezaný, fantázia bezhraničná a povaha síce niekedy komplikovaná, ale i tak láskavá. A Gilbert, ach, ten Gilbert. Od počiatku sme všetci tušili, i sme si tíško priali, aby sa vzájomné puto prehĺbilo a ešte by sme i boli vyslovili zopár modlitieb, nech sa i nám podobný mládenec pošťastí.
Veru, Lucy Maud Montgomery stvorila nesmrteľné spomienky, namiešala to dokonale, ani jedna výčitka sa nedá minúť.
Po tretie, obrovské sympatie sa podarilo vzbudiť i autorke L. E. Blair vďaka svojej, na diely štedrej sérii s názvom Medzi nami dievčatami. Nie je ani podľa mena ťažké uhádnuť, čo asi fascinovalo čítajúce, že v 45 samostatných častiach vstúpili na územie dievčat. Na územie plné trápení, trapasov, nových výziev, pevných priateľstiev a chichúňania, ako sa patrí.
Žili sme pestro, autori a autorky sa nenechali zahanbiť a niektoré diela budú iste ešte mostom z generácie na generáciu. Ale koniec-koncov i o tom je literatúra, či nie?
Mohlo by vás zaujímať: TIP NA KNIHU Šťastie niekedy hľadáme na chodníkoch, na ktorých sa ani náhodou nezdržiava
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies