Skúsili ste už všetko, ale pomoci sa vám nedostalo? Možno je najvyšší čas prísť k Bohu, On nesklame nikdy

Bola raz jedna žena, nikto nevie, aké meno jej nadelili po narodení. Nikto už nesprostredkuje, koľko merala, či jej vlasy bývali skôr tmavé alebo svetlejšie, či rada nosila oblečené to alebo ono. I napriek záhade, ktorou je do určitej miery opradená, je ale možné o nej prehlásiť aspoň jedno, a to je i najpodstatnejšie. Aspoň pre príbeh, v ktorom vystupuje ako hlavná hrdinka. Skúsila všetko-všetučko, a predsa sa jej pomoci nedostalo. Nebolo jej neznáme, ako sa cíti človek, ktorý sa ocitol na dne, dobre si uvedomovala, že také strašné utrpenie sa nezapíja inak, iba horkými slzami.

Choroba

Ženu trápila choroba, čosi s krvou. Nie, nedalo sa to považovať za maličkosť, veď sa jej doničilo telo, zlámali nádeje, i vzťahy sa ovplyvnili. Na koho sa teda mala obrátiť?

„Už ti nikto nepomôže,“ so zármutkom povedala i jej priateľka, ktorá by jej rada dopriala šťastný koniec.

I žena sama už dávno poslala naivitu preč a nepopierala, že sa chýli k poslednej bodke. Ale tam, kdesi vo vnútri, v nej tlel plamienok viery. Že možno niekde niekto... Že možno raz, čoskoro alebo neskôr.

Ježiš

Ach, ako sa jej len srdce zachvelo, keď počula o Ježišovi. Vraj robí divy, vraj zvráti aj nezvrátiteľné, vraj uzdravil aj slepých a hluchých. Uveriť však, že i pre ňu by mal východisko a že by sa zbavila ťarchy, to bolo nádherné i bolestivé zároveň.

Bála sa. Čo ak to nevyjde, čo ak sa opäť sklame, čo ak sa o jej premárnenom pokuse dozvedia ľudia a vysmejú ju. Pod nánosom toľkých otáznikov sa rozhodla, že sa k nemu priblíži nepozorovane, že nikomu nič neprezradí. Obliekla sa, z diaľky si počkala, hľadela na obrovitánsky zástup a roztrasená pomaly kráčala. Bližšie a bližšie.

Dotyk

Akurát ho akýsi muž žiadal o pomoc, prosil o zázrak pre svoju dcéru. Žena dýchala, snažila sa, aby i jej dych pôsobil nečujne, aby ničím nedala najavo prítomnosť. A potom sa ho dotkla. Len tak trošku, len okraja jeho rúcha, len maličkej časti. Zrazu sa jej telo upokojilo a ona okamžite vycítila, že je zdravá, že čas súženia sa nadobro skončil. Priložila si ruku k ústam, aby nevykríkla, ovalili ju emócie všakovakého druhu. Radosť sa striedala so šokom, ach, bolo toho tak veľa, tak neskutočne veľa.

„Kto sa ma to dotkol?“ opýtal sa Ježiš z ničoho nič.

Žena urobila niekoľko krokov dozadu, rada by sa bola vyhla zviditeľneniu. Ale keď do Ježiša dobiedzali, ba ho i vysmiali, že sa pýta nezmyselné otázky, vystúpila a v krátkosti objasnila, čo a ako sa stalo. Ježiš na ňu hľadel s láskou, v tom stretnutí jej daroval viac než len zdravie. Dal jej pocit, že niekam patrí, že nie je neprehliadnuteľná. Že nie je zabudnuteľná a že na jej osude záleží.

Mohlo by vás zaujímať: Myslel si, že je to tá pravá, ale nebola. Iný by po rozchode robil iné, on sa však rozhodol pre toto!

Nazdávala sa, že vyskúšala, čo len mohla, a predsa to tak nebolo. Lebo i zo dna je ruka, ktorá pozdvihne, i na samom okraji nešťastia je jeden, čo má nádej. Ježiš, je to Ježiš.