Človek by rád začínal, pokračoval a aj skončil čo najlepšie. Narodiť sa ako princ, žiť ako kráľ a zomrieť so cťou, to by hádam neodmietol nik so zdravým rozumom a nepoškodenou dušou. Občas alebo častejšie sa však ľudská cesta rozvíja inak.
Liz Murray azda nemá meno, ktoré keď prenikne do uší, telo sa zachveje a tvár sa rozžiari poznaním a povzdychom: „Ách, áno, to je ona!“ Nie, okolo jej nôh netancuje sláva (teda aspoň nie taká, akú by sme si predstavovali), avšak nedá sa poprieť, že čo skúsila, je inšpirujúce, fascinujúce, chvíľami i tragické a predovšetkým sa všade vznáša nádej. Nádej na lepšie dni, na viac úsmevov, viac radosti, viac...
Závislosť
Liz prišla na svet potichu, ak teda nerátame prirodzený krik bábätiek, ktorým dávajú na známosť, že i slzy sú súčasťou životnej púte. Na jej počesť nikto neusporiadal veľkolepú oslavu, nepripíjalo sa a nevrieskali sa sľuby, že rodina sa vzájomne vždy podrží za ruky, že v domácnosti budú panovať pokoj a láska.
Písali sa roky 80. a New York bdel, tak, ako bdie vždy, veď sa to i patrí vzhľadom na jeho veľkosť. V rodine už jedno dievča bolo, a tak sa Liz nechválila pozíciou jedináčika. Čoskoro však porozumela, že chváliť sa nemôže ničím, lebo nad všetkým držala ochranu závislosť. Tá úbožiačka rozhodovala, kam sa vložia peniaze, ona zavelila, komu budú patriť srdcia tak matky, ako aj otca.
Hlad
Nie je prekvapujúce, že tam, kde sa točia drogy, finančná istota nejestvuje. Hlad sa nezriedka postavil na prah a vbehol medzi jednotlivých členov tak, aby poriadne znechutil žitie ako také. Pokiaľ ide o rodičov, tí si zrejme nedostatok jedla neuvedomovali alebo si ho uvedomovať nechceli, lebo ak bola naplnená potreba aspoň minimálnej dávky, krajec chleba sa nezdal až taký dôležitý. Liz zaháňala myšlienky na jedlo tak, že si do úst vkladala kocky ľadu a na zopár sekúnd, iba na chvíľu, uverila, že žalúdok sa jej naplnil a nebude sa ozývať škvŕkanie.
Práca jej cudzia nebývala, zoznámila sa s ňou už ako 9-ročná. Pravda, robila iba to, čo vek dovolil, ale vypomáhala v supermarketoch, aby zabezpečila prísun potravín. Jej detská myseľ napovedala, že niekto, jeden jediný, predsa musí okúsiť i zodpovednosť, a nielen také presúvanie sa zo dňa na deň.
Rozdelenie
Rodičov síce spájala vášeň k drogám, ale zrejme ich i viaceré okolnosti rozdeľovali, lebo sami sa napokon podujali na rozchod.
„Pôjdeme k tvojmu starému otcovi,“ presviedčala matka, ale Liz krútila hlavou, neráčila sa pohnúť, nechcelo sa jej sťahovať. A tak žena odišla bez nej, vzala prvorodenú dcéru a ani sa neobzrela.
Dnes vyzerá Liz takto.
Liz by rada s otcom zostala trebárs i navždy, neuvedomovala si, že je pre ňu len ďalšou rukou, čo ju ťahá na dno. Ona to nevidela, ale ktosi zo susedstva si všimol a s dobrým úmyslom po zhruba mesiaci privolal sociálnu pracovníčku. Lebo dieťa v bezpečí nebolo, ani jeho rozvoj, ani nič, vonkoncom nič.
Bez domova
I ona sa teda voľky-nevoľky prisťahovala k starému otcovi, hádam ani nemusím rozpisovať, že sa pre ňu neotvorili dvere do kráľovstva a že sa z čiernej razom nestala ružová. Bolo to veru ťažké, až zničujúce, roky plynuli a plynuli a plynuli a na dospievanie sa nemohla pozerať s nádychom vzrušenia. Nie, nemohla, lebo ju privítala tvrdá realita a ona začala pobývať na ulici. Bez domova, bez peňazí, bez pekných spomienok.
Má vlastnú rodinu, na snímke Lizine deti a partner.
Zmena
Príbeh jej matky sa ukončil tak, ako sa väčšina podobných osudov končí, zomrela na AIDS. Liz sa dobre poobzerala, odrazu ju čosi znepokojilo. Mŕtvy rodič, ten druhý neustále sa vrtiaci v problémoch.
„Nie, takto nesmiem žiť, takto nesmiem žiť,“ povedala si sama pre seba, a s plačom, ale i odhodlaním si sľúbila, že sa pokúsi urobiť to inak. Lepšie. Študovala, lebo pochopila, že vďaka vzdelaniu pristúpi k dosiaľ neznámym možnostiam, aj pracovala a šlo jej to vynikajúco, naozaj vynikajúco. Dosahovala také výsledky, že dobré veci na ňu priam vyskakovali, vyštudovala i Harvard, pokračovala ďalej a ďalej.
Dnes je významná rečníčka, motivátorka, odborníčka v psychológii. Nikdy viac sa nevráti na ulicu, nikdy viac nezopakuje chyby rodičov. Nezačala dobre, ale svoje mesiace a týždne si vytvorila podľa iných vzorcov. Liz Murray to dokázala, prelomila putá.
Mohlo by vás zaujímať: SKUTOČNÝ PRÍBEH Pracovala a pracovala, až kým sa niečo nestalo. Teraz varuje nás všetkých!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies