Z pokladov Biblie: Toto sú tri typy ľudí, od ktorých by sme mali radšej odísť, a to hneď!

Nie je vôbec pekné, ani radostné priznať si, že ktosi, a obyčajne to je niekto, na kom nám naozaj záleží, pre nás predstavuje jed. Je to nepochopiteľné, že sa duša otrávila a že na vine nie je len tak nejaká okolnosť, ale že príčina má meno a tvár. A minulosť zvláštne zamotanú s tou našou. Gary Thomas, autor niekoľkých úspešných knižných titulov zaoberajúcimi sa vzťahmi, kazateľ a vskutku múdrosťou obohatený muž, vyučuje i v oblasti toxických ľudí a varuje, na aké typy správania sa zamerať, od čoho odbočiť a nechať to tak, akokoľvek nepohodlné by to bolo.

Tri typy

Po prvé, nanajvýš nebezpečná je manipulácia. Väčšina alebo takmer všetci sa nazdávame, že by sme určite a za každých okolností rozoznali, ak by s nami niekto ohýbal a prispôsoboval si naše túžby podľa svojho obrazu. Pravda je však krutá a vraví, že manipulácia sa občas oblieka aj do pekného šatstva a že sa pretvaruje tak, aby sa zdala milá. Pokiaľ chceme skutočne stáť realite čelom, Thomas radí, aby sme si položili otázku, aby sme sa sami seba spýtali, kedy naposledy sme o niečom rozhodli. Aby sme skúmali, či platí i naše slovo, alebo je vždy všetko podriadené vôli toho druhého.

Po druhé, obzvlášť zimomriavky vzbudzujúce je Thomasovo vyhlásenie o postupnej duchovnej smrti. Toxický je pre nás ten, kto krôčik za krôčikom čosi zabíja. Ničí radosť, pokoj, sebavedomie, nádej, rozvracia priateľstvá. Boh je tvorca a darca života a čokoľvek vedie k opaku, nie je z Jeho dlane a prispeje iba ak k prázdnote a temnote.

Po tretie, kto je toxický, vyžíva sa v nenávisti, vyhovuje mu váľať sa v hneve. Najvyšší je láska, On pozdvihuje k odpúšťaniu a z nemožného robí možné tak, že srdcia mení z kameňa na čosi mäkké a plné ľudskosti. Nasadzovať si ale nevraživosť je vskutku proti Jeho vôli a podobné zmýšľanie drví viaceré duše na prach.

Odísť

Gary Thomas, pravdaže, netvrdí, že máme ukončiť a rozlámať putá pre hocjakú malichernosť a že za dobré sa neoplatí bojovať, avšak podľa jeho slov, je predovšetkým dôležité ctiť si Boha i tak, že spoznáme, kedy a od koho je najvyšší čas odísť, občas trebárs i zutekať.

I Ježiš neváhal opustiť miesta, vzdialiť sa od ľudí, ak to bolo nevyhnutné. V rámci štyroch evanjelií, v ktorých je jeho pôsobenie zachytené až po zostúpenie na nebo, je vyše štyridsať ráz zmienka o tom, ako jednoducho išiel preč. Neohliadal sa, neanalyzoval, len sa postavil a kráčal vpred, lebo si bol vedomý, že poslanie, ktoré má, nesmie byť ničím prerušené či nebodaj prekazené.