TIP NA KNIHU Leto nemusí ponúkať len krátkodobé dobrodružstvá, občas sa jeho pričinením môže zrodiť aj láska, čo prekoná čas a vzdialenosť

Tak totiž usudzujem, že ktosi musel stáť na počiatku omylu, že ktosi sa možno v teple popálil, a preto neveril, že žiara vie priniesť aj čosi viac ako len pominuteľné šťastie. Leto je predsa šantivé, ale aj dobrácke, lebo spojí, čo by iný nespojil, zariadi stretnutie, nad ktorým by jeseň, zima, ba aj jar len tak mávli rukou a zafŕkali by nesúhlas. Leto vie zraniť, ale aj vyliečiť, veď nejeden by potvrdil, že čo mu marec spôsobil, v júli prestalo bolieť. Leto smie stvoriť priateľstvá pevné ako skala a aj vyprovokovať lásku trvajúcu roky a roky a roky. Možno i navždy.

Denise Hunter, o ktorej sa traduje, že píše najlepšie letné romance, iste verí v silu tých krátkych, a predsa neopakovateľných mesiacov. Jej príbeh Leto pri jazere presvedčí i najväčšieho odporcu, som si istá.

Molly

Keby ste hľadali, skutočne hľadali ženu sladkú ako cukor, ale súčasne nie hlúpu, sčítanú, ale súčasne nie pyšnú, ženu, čo spadla a opäť vstala, a pritom stále verí v dobro a lásku, ťažko by niektorá vyhovovala viac ako Molly.

Veru tak, ona nielenže spĺňa menované, ale ešte aj prekonáva, lebo je láskavá, čestná, nie cynická. Nedávno jej zahynuli rodičia, čo ju, prirodzene, trápi a škriabe na duši, lebo jej chýbajú a tiež preto, lebo naposledy, keď s nimi viedla rozhovor, nedopadlo to najlepšie. Tak rada by posunula čas do minulosti, aby ešte stihla povedať, že ich ľúbi, že ju to mrzí, že sú jej drahší ako zlato. Spojenie s tými, čo už opustili svoje telá, však nie je možné, akokoľvek vrúcne by sme si zázrak želali a pokúšali sa ho privolať, a tak sa Molly treba sústrediť na prácu, vznešenú a zmysluplnú.

Jej rodičia mali totiž sen, že znovu vybudujú kedysi vychýrený hostinec, že prinavrátia kúsok histórie i do prítomnosti, a keďže ich ruky, nohy, mysle i ostatok sú nehybné, odkaz preberá mladšia generácia. Ona a jej dvaja súrodenci spoločne drú od svitu do mrku, nedoprajú si oddych, len aby hostinec opäť spieval svoju zašlú pieseň.

Adam

Adam, ách, ten Adam. Nesmelý, chudáčisko, jazyk sa mu občas zasekne ako platňa, ako keby stratil pohyblivosť, a ak aj niečo vysmolí, potom sú to slová nemotorné. Je to také nemehlo v oblasti nadväzovania komunikácie, ale nedá sa ho neobľúbiť. Do hostinca sa prichádza ubytovať ako prvý, niežeby o ňom predtým počul, len náhodou naň natrafil v snahe nájsť ubytovanie na leto. Beztak boli všetky miesta, ktoré ako-tak vyhovovali hosťovi jeho typu obsadené, takže ak by aj zamýšľal ísť inam, príležitosť sa vyparila.

Nuž ale akonáhle zočil Molly, aj ho chuť zmeniť prostredie opustila, lebo ona, ona bude jeho múzou. Áno, ona mu pomôže nájsť inšpiráciu na knihu. Aha, počkať, nespomenula som, že je spisovateľ, všakže? O dôvod viac milovať ho, o dôvod viac priať mu každé šťastie na svete.

List

Molly a Adam si ihneď porozumejú, teda lepšie napísané, akosi vedia toho druhého pochopiť. On nesúdi ju, ona zasa jeho. Keď potom Molly objaví v stene hostinca list, čo dávno napísala istá žena istému mladíkovi (a verte mi, ten list je srdcervúci a hovorí o tragickej láske), je rozhodnuté, že tajomstvo čias skončených objavia oni dvaja. Bok po boku. A možno nakoniec zistia, že je v nich viac, než sa nazdávali. Možno sa zbavia príťaží, ktoré jemu nahovárajú, že je sklamaním a jej zasa, že je priveľmi naivná a romantická.

Leto pri jazere zaručene odoženie čitateľské voľno. Je ako lahodný zákusok, pri ktorom si sväto-sväte prisaháte, že to bol posledný hlt, hoc vám je zrejmé, že nabažiť sa ho len tak nedá. Juj, kiežby sa všetky príbehy čítali tak dobre, tak ľahko, kiežby boli všetky také pútavé.

Mohlo by vás zaujímať: TIP NA KNIHU Najväčšie bohatstvo, ktoré po sebe môžeme zanechať, je jeden nezabudnuteľný príbeh